Majino

REDFORD + STREISANDOVÁ sú pre mňa jednou z topiek zaľúbených filmových párov! Ona má neskutočnú charizmu, ktorá sa dá u mňa porovnať tak s Melom Gibsonom (všimnite si niekedy mimiku oboch hercov vo filme) a ona, človek až neverí, tiež. Toto "škaredé káčatko" ma svojou dravosťou (jej politické "červené" názory a spôsob ich presadzovania) na jednej strane a zároveň akousi "dobrovoľnou podriadenosťou a obetavosťou z lásky" k mužovi na strane druhej, ma jednoducho dostalo. Páčilo sa mi vykreslenie hlavného rozporu medzi oboma, čo však zároveň bol i hlavným dôvodom ich milostného puta - a teda ich názorový svet. Ona ako človek, ktorý chcel dosiahnuť spravodlivosť pre ľudí (a konkrétne i formou rozhlasu či manifestácií za ňu bojovať) a on ako človek, ktorému to bolo jedno (jeho cieľom bolo jednoducho žiť nestarajúc sa o iných). Jemu sa páčila i nepáčila jej akčnosť i vážnosť (napríklad v oblasti politických názorov) a jej sa páčila i nepáčila jeho bezstarostnosť. Ona chcela preňho niečo viac, jemu to bolo jedno. On chcel, aby sa prestala toľko zaujímať o svet, ona sa toho nechcela vzdať (avšak ani jeho). Vďaka takémuto vykresleniu ich filmového vzťahu je snímka skutočne nezabudnuteľná! Zo snímky priam prýšti emocionalita, čo je zase dôsledok hereckého dua "par excellence". Hoci som snímku videl už dvakrát, určite ju ešte zhliadnem!!!

Včera som sa šiel pozrieť na nového Rockyho resp. Creed-a, ak chcete, do kina. Neboli to vyhodené peniaze už le z toho dôvodu, že šlo o meno ROCKY, hoci už vo výslužbe. Totiž vo filme som nechcel vidieť ani tak mladého Adonisa, ale predsa len nášho Talianskeho žrebca. Pokiaľ by som mal zhodnotiť otázku "akčnosti", určite mi dáte za pravdu, že to bolo miestami "veľmi neakčné", ba niekto by povedal že až "nudné" (takto to zrejme vnímali niektorí návštevníci kina, čo dávali najavo hlučnejšími prejavmi netýkajúcimi sa deja filmu). Mne táto neakčná stránka filmu, zameriavajúca sa samozrejme na vykreslenie postavy mladého Adonisa, nápadne pripomínala ROCKYHO I. Priznávam, aj mne už bolo niekedy dlho, ale keď sa tak nad tým zamyslím, je to vlastne pochopiteľné, ak by sme si predstavili, že je to možnosť, ako pokračovať ďalej v boxerskej ságe. Snímka Rocky predsa nikdy nebola zameraná len na "rezanie sa" v ringu. Vždy to bola predsa kvázi životopisná dráma zo života boxéra a nie len bitky v živote boxéra. A hádam práve táto skutočnosť bola na nej zaujímavá! Možno v ďalších častiach už teda Creed-a by dej plynul rýchlejšie a akčnejšie, podobne, aspoň mne sa to taj vždy javilo, ako v ostatných častiach Rockyho. Mne sa hádam najviac páčila, podobne ako vo filme ROCKY VI.,oná spomienková atmosféra - t.j. spomínanie na Apolla Creeda, na Paulieho a Adrianu (známa scéna pri hroboch), na Mickeyho v jeho telocvični atď. Čo sa týka Adonisa Creeda, páčilo sa mi, že to je typ úctivý (k Rockymu) v porovnaní s jeho mladým zverencom v časti Rocky V. Je to teda typ "správneho chlapa", ale predsa nemá takú charizmu ako Talinansky žrebec, no nemôžem si pomôcť! Ak by som mal zhrnúť "akčnú" stránku filmu, bola dostatočne drsná! Priblížená kamera má svoj šmrnc! Nemám proti nej námietky, a tobôž v kine som si to vychutnával. A keď sa k "ringovéme prebudeniu" mladého Adonisa pridala aj slávna "Rockyho melódia", zimomriavky určite boli! Film si minimálne ešte raz určite pozriem a môžem odporúčať! :)

Film s pomerne aktuálnou tematikou – obvinenie kňaza zo sexuálneho zneužitia dieťaťa. Meryl Streep v role riaditeľky katolíckej školy je herecky vynikajúca (napr. scéna rozhovoru s matkou žiaka, ktorého údajne kňaz zneužíva alebo pasáž rozhovoru medzi riaditeľkou a kňazom, kde sa vzájomne konfrontujú...), no Hoffman tiež nezaostáva (scény konfrontácií so Streepovou podal excelentne). Streep je tá, ktorá priamo obviní kňaza zo spomínaného trestného činu a hoci jej kňaz objasní, že nič nespáchal, ona mu neverí a napriek tomu, že nemá priamy dôkaz o jeho vine, je o svojej pravde presvedčená na základe „vlastných skúseností“ s ľuďmi. Riaditeľka je rozhodnutá, že kňaza „odstráni“ – t. j. postará sa o jeho odchod zo školy (je na divákovi, aby odhalil či sa duchovného riaditeľka snaží „vystrnadiť“ zo školy z dôvodu spáchania smrteľného hriechu alebo i z dôvodu toho, že sa snažil zaviesť v škole liberálnejšie pomery a to sa konzervatívnej riaditeľke nepáčilo...). Názov filmu plne korešponduje s obsahom, pretože priamo sa tento motív objavuje tak na začiatku filmu, keď kňaz má o tejto problematike kázeň, potom počas hlavnej línie filmu, kde sa objavujú najprv. pochyby, pretože kňaz ako duchovná osoba by predsa nebola takého niečoho ako je zneužívanie dieťaťa schopná a dokonca sa pochyby objavujú i samotnom závere diela, keď samotná riaditeľka zapochybuje o správnosti svojej teórie a to dokonca potom, ako bol pastor preložený na iné miesto. Veľkým pozitívom filmu je, že necháva diváka utvoriť si vlastný názor na to, či kňaz spáchal alebo nespáchal trestný čin, pretože počas filmu sa neobjaví žiadny priamy dôkaz o jeho vine či nevine a vždy dochádza k oscilácii medzi vinou a nevinou.

Skvelý film o láske a drogách. V tomto snímku je skvelo zobrazené ako mladý pár najprv berie drogy „len-tak“, ako keby si ani neuvedomoval, že sa môže stať závislý respektíve si to uvedomuje, ale natoľko akoby veril sile svojej vôle, že si veľakrát hovorí, že už s tým prestane... až sa napokon závislým stane. Film ukazuje, čo je človek schopný urobiť kvôli drogám (získavanie peňazí formou ich požičiavania od rodičov svojej priateľky, práca v „bordeli“ z jej strany či krádež kreditiek z jeho strany...). Skvelé herecké výkony oboch protagonistov vťahujú diváka do deja. Pokiaľ by som, ale mal porovnať, kto z nich hral lepšie, tak Heath Ledger..., hoci film nesie názov po hlavnej hrdinke, ktorá sa volá Candy. On je zodpovedný za jej závislosť, on ju „do toho vtiahol“, on si to však nakoniec aj uvedomil. Vzťah medzi dvoma hlavnými hrdinami formujúcom sa na báze: prežívanie ľúbostného okúzlenia – spoločné trápenie – výčitky z jej strany (pretože žena je predsa len citlivejšia bytosť) – výčitky zo strany jej rodičov – vyriešenie.

Keď som prvýkrát videl tento film asi pred pol rokom, povedal som si, že na ňom čosi bude. Keď som si ho pozrel pre týždňom zistil som, že je to film, ktorý vo mne vyvolal podnety k zamysleniu. Celým filmom sa tiahne dusná atmosféra zapríčinená dvoma tragickými udalosťami – smrť matky, ktorú videla jej dcéra na vlastné oči (a ktorá je vo filme i zobrazená) a smrť brata hlavnej mužskej postavy. Dcéra zavraždenej a brat toho, čo spáchal samovraždu sa zblížia a obaja majú spoločnú minimálne jednu vec – spája ich tragická udalosť ich blízkych, s ktorou sa vlastne ešte nezmierili a poznačila ich životy. Ona sa bojí chodiť metrom (lebo práve tam jej zabili matku) on dáva bratovu samovraždu za vinu otcovi. Okrem hlavného vzťahu medzi ním a ňou režisér rozvinul i vzťah on a otec, on a mladšia sestra, mladšia sestra a otec, ona a otec. Takýmto rozvitím vzťahov vznikol skutočne pozoruhodný film, ktorý vo mne zanechal po filme ešte nevyriešené otázky. Napr. Čo bolo skutočnou príčinou bratovej samovraždy (hoci on bratovu samovraždu v podstate dával za vinu otcovi, ktorý sa oňho nezaujímal). Ďalej sa možno zamyslieť nad tým, či čiastočné „mimo“ správanie mladšej sestry (ostrihanie vlasov) hlavnej mužskej postavy bolo zapríčinené nezáujmom zo strany otca o ňu a podobne. Čerešničkou na torte bol koniec filmu, keď už už sa zdalo, že sa problémy ako tak vyriešili, prišiel útok na dvojičky...

Ashley Judd hrala vynikajúco – jej vcítenie sa do osoby, ktorá trpí tzv. suicidálnou depresiou bolo bravúrne (scéna, v ktorej Judd sedí v noci na dlážke opretá o kuchynskú linku s veľkým nožom v oboch rukách chcejúc sa ním prepichnúť a následných pár minút je parádna...) Ak by som mal zhodnotiť, ktorá časť filmu bola najpútavejšia, tak poviem, že tá začiatočná t. j., keď sa divák ešte len oboznamuje s tým, o, čo vlastne vo filme ide, čo vlastne „trápi“ hlavnú hrdinku – táto časť bola dobre urobená preto, že divák hneď „nemal položené na dlani“, že Judd trpí nejakou formou depresie (ja som si totiž najprv myslel, že je posadnutá diablom a že to v nej spôsobila jej študentka, ktorú našla hrať na kontrabase). Depresívna atmosféra sa nesie od začiatku filmu až do konca (hoci strede filmu začína uberať na dynamike, no v poslednej fáze sa opäť rozbieha) a umocňuje ju jemne hrajúca hudba.

Jedna z najvtipnejších pohodičkových komédií, aké som v poslednom čase videl! V prvom rade hodnotím kladne situačný humor – pasáž, v ktorej Rob láme prsty veľkému namakanému černochovi nemá chybu, podobne bitka v sprchách s vodcom rasistickej bandy, ktorý utočí s „kudlou“ proti hlavnému protagonistovi! Na druhej strane mi však nie všetky bojové scény pripadali vtipné – niektoré vyznievali ako seriózne natočené (možno i to bol zámer). Divák sa pri tomto snímku nenudí a to je dobre! Pokojne sa na tento filmu pozriem viackrát. Vidno, že Rob si tento film užíval, veď je to napokon i jeho režisérsky debut!

Každý si hľadá k sebe adekvátneho partnera, ľudia s odchýlkami nie sú žiadnou výnimkou... Film je ozaj dramatický vzhľadom na odchýlky-úchylky, komediálny, čo paradoxne spôsobujú samotné odchýlky i romantický, čo do iskrenia medzi hlavnými protagonistami... Maggie Gyllenhaal a James Spader ako herecká dvojica hrali skvelo...

Arnie, Arnie... tú jednu hviezdičku Ti dám za Tvoj vyformovaný outfit... Prebudil som sa v pasáži, kde Arnold zápasí s ďalším svalovcom pri zdvíhaní rôznych hmotností činiek a to azda bola jediná viac-menej seriózna časť filmu... Najviac som sa nasmial na scéne, v ktorej náš Arnoldko jazdí na záprahu a bičíkom sa snaží biť protivníka vystrkujúceho sa z auta... Arnieho herecké umenie je v ostrom protiklade s jeho umením tela...