Z0oMb3E

Thajsko. Krajina krajina rozľahlých bielych pláží, hektolitrov chlastu, lacného sexu a ton drog. Brožúrka na hotelovom stolíku informuje o zmene pohlavia na počkanie, druhá o návšteve miestnej zoo. Zoo, kde nieje napísané "nekŕmiť exempláre!". Návštevníci si môžu dokonca s vybranými chovancami pokecať a vypočuť si ich príbeh, aký sú si všetci ľudia rovní. A teda je si z čoho vyberať. Vrah z Laosu, násilník z Kambodže, priekupník drog z Anglicka. Malý výber? vtom prípade prejdeme do pavilónu B. To sa nachádzajú naše najväčšie špecialitky. Tento sem už šialený prišiel, tento zošalel tu. Expozícia končí pri veľkej žirafe. Dnes sa asi úradníci vyspali do..hmm...žlta lebo neodklepli žiadnu popravu. Ešte však neboli na obede, takže čakáme. Celkovo rozpačité emócie víria v mojej hlave. Jednak som zástanca exemplárnych trestov, som zástanca aj trestu smrti, ale všetko by malo byť odpovedné závažnosti previnenia. Na druhej strane by sa nemalo 10 ročné odsúdenie zmeniť na rozsudok smrti v dôsledku prenosu infekcie od spoluväzňa ležiaceho 2 cm vedľa vás. Ak chcete páchať zločiny, páchajte ich radšej doma!

Konečne sa dostalo aj na poctivých lešenárov. Taká čínska kung-fu verzia Dobrého Willa Huntinga. To čo bolo zvládnuté aj v prvej časti, a to výborná choreografia sa prenieslo aj do časti druhej. No obohatenie deja o humornú stránku však až taký chytrý ťah nebol. Celý film by sa v komplexnosti dal rozdeliť na dve časti. úvodná zbytočne naťahovaná kvázi humorno-dejová polovica, kedy utlačovaný ľud netrpezlivo čaká na niekoho, kto sa ho zastane nepostráda klasickú šablónu podobných snímkov. Jediná originalita vo filme nastupuje až v druhej, výcvikovo-akčnej časti, kedy sa z hrdinu stane hrdina a ľud spasí. myšlienka je konštanta, prevedenie už nie. Škoda, z filmov sa mohla stať krásna séria legiend o vzniku kung-fu zbraní, tak ako to začala jednotka. Tento potenciál tvorcom zjavne unikol. Ešte raz, škoda.

Silné emócie a príbeh, ktorý dokáže napísať len sám život. Dojímavý dokument, kedy zo zatajeným dychom počúvate rozprávanie neuveriteľného, ale predsa skutočného príbehu. Dokument, ktorý jednoznačne glorifikuje jediného muža. Nando Parrado sem, Nando Parrado tam. Pomaly to vyznie ako by jeho kolega Roberto Canessa, ktorý s ním absolvoval to isté bol len do počtu a všetko len pre to, že svätý Nando hovorí po anglicky. Tak či tak je z toho dokument, ktorý vtlačí nejednu kvapku do oka. Jeden zo záverov, ktorý sa dá zo sledovania dokumentu vyvodiť je, že kanibalizmus posvätený pokryteckým sektárskym Vatikánom sa nazýva antropofágia.

Ďalšia nádherná barabášovka, ďalšia dobrodružná výprava. Tentokrát dolu prúdom v samom srdci kolísky ľudstva. Plavba po rieke v okolí osád takmer nedotknutých modernou civilizáciou, kde ľudia s kalašnikovom v rukách žijú spätý s prírodou. Palo to s dokumentami vie. Ak má dostatočný materiál vie zostrihať a napísať vety, ktoré chytia za srdce. Vie vylíćiť situáciu a emócie tak, ako by ste boli súčasť všetkých tých odvážnych expedícií. A čo je najdôležitejšie, vie zaujať! Ukážky prírody, etník či samotnej raftovej akcie nedovolia divákovi odvrátiť zrak ani na minútu. Samotný komentár rozprávačky kus zážitok z projekcie ochudobnil, no samotné obrázky (hlavne prírody) tento malý hendikep bohate vykompenzovali.

Každý nejak začínal. Každý režisér má svoje slabšie a silnejšie filmy. Barabáš vie vtiahnuť diváka do deja. Vie preniesť emócie s nadľudských výkonov aj cez sklo obrazovky. Pri nepodarenom výstupe na 3. najvyšší kopec planéty sa však tieto emócie kus strácajú. Strácajú sa hlavne kvôli absencii kvalitnejšieho filmárskeho materiálu. Chápem, že vziať do rúk kameru pri úplnom fyzickom vyčerpaní, či natáčať vyhrotené situácie a nemožnosť tak podať pomocnú ruku kolegovi sa nie vždy dá, ale zábery jakov zo všetkých možných uhlov či príprava jedla v rôznych nadmorských výškach diváka po čase omrzia. Som však vdačný aspoň za tých minimum záberov priamo z akcie, priamo z výstupu. Síce malé, ale aspoň nejaké nahliadnutie do extrémneho horolezectva. Je pravda, že režisér sa aj z toho mála snaží dojímavým rozprávaním niečo vyčarovať, no stále považujem 80 metrov pod vrcholom za tú slabšiu barabášovku.

Hľadám dobrovoľníkov pre nebezpečnú cestu. Nízka mzda, krutá zima, kruté hodiny v úplnej tme zaručené. Návrat neistý. Uznanie len v prípade úspechu. sir Henry Shackleton. ... Čo človeka núti siahnuť až na dno svojich fyzických či psychických síl? Čo núti riskovať svoj vlastný život či ho zveriť do rúk niekoho iného? Odpoveď je pocit, že som spravil niečo jedinečné, niečo čo predo mnou nedosiahol ešte žiadny človek. Pavol Barabáš vie ako obrúsiť surový práve vyťažený diamant a vie ako ho premeniť na nádherný žiariaci klenot. Vie sa vcítiť do kože aktérov i keď nieje priamym členom expedície. A čo je dôležitejšie, vie všetky tie silné emócie telepotrovať cez obrazovku priamo na diváka. Silné rozprávanie podfarbené dojímavou hudbou, heroickými výkonmi skutočných ľudí a romantické pohľady na silu prírody. Najväčšia vďaka za dokument však patrí nenápadnemu hrdinovi Ivanovi Kužilevskému, ktorému sa podarilo získať skutočne nádherné obrázky a zachytiť mnohé situácie nehľadiac na vlastnú únavu bezpečnosť či pohodlie. Viac takýchto klenotov!

Na začiatok kus histórie: Rok 1583, jedni z prvých Angličanov prichádzajú do Ameriky, aby nakoniec založili nový štát. Rok 1932, na svetlo sveta sa dostáva prvé supermanovské zlo, najskôr z nedostatku národného hrdinu typu Jánošík, Spartacus, Robin Hood či William Tell. Toto zlo dalo zmysel života miliónom nielen americkým panicom. Po komerčnom úspechu tohto zla nasledovalo nespočetne veľa iných manov. Rok 1984, starší a pravdepodobne múdrejši národ sa už nemohol pozerať na to, ako ich niekdajší vydedenci bezducho sledujú obtiahnuté pánske rozkroky v rôznofarebných neoprénoch. Natáčajú pre Ameriku motivačné video s jediným posolstvom: Na svete existujú aj sexi ženy! V rámci lepšieho porozumenia použili námet pôvodného zla. To že film zachraňuje jedine mladá sexi Helen netreba ani spomínať. Typicky rozjačený dievčenský scenár, kedy sa pár pipiek snaží získať genetickú informáciu od najsexi Chuanita, je tak priehľadný a tak nezaujímavý, že zábery na lietajúcu Supergirl-ku by mali rovnaký účinok. Snaha o nadviazanie a pricucnutie sa na zadok pôvodnej predlohe je až otravné. Niesom si istý, či snímok spôsobill nejaký rozruch aj v radoch cieľových divákov, pretože u mňa ako nezainteresovaného do komixovej popkultúry unudil takmer k smrti. 1* za Helen je až-až.

Som slabý? Som, jednoznačne som. Vidím šantiť dve baby v posteli a som ochotný ísť s hodnotením vyššie. Vidím, že jedna z nich je Jordana a som ochotný vypáliť bez mihnutia oka plný počet. Akonáhle sa však hladina hormónov ukľudnila na relatívne stabilnej úrovni, uvedomujem si čo som sledoval. Samozrejme, že je to plytká romanťárna, účelove natočená škvára, či iné veselé pomenovanie braku, no moje chladné srdce jordániným očiam nie povedať nemôže. Príbeh, efekty, akcia, humor či dialógy obišli film veľkým oblúkom. Preto bol logický ťah nechať jednu kočku naháňať ďalšími štyrmi teenkami v študentskej rovnošate (mňam). Bitch slapu, ktorý bol o dosť viac sexi som dal 3*, tu musím ísť kus nižšie.

Harry Potter a jeho banda nám dospeli do veku, kedy si už konečne začali vnímať aj prírodou obdarené samičky rovnakého druhu. Po úvodných dvoreniach a romantických odbočkách prichádza do popredia realita. Prítomnosť rovnako plodných a vekovo rovnocenných samčekov však zo sebou prináša teritoriálne súboje. Pri netalentovaných jedincoch je boj o dominanciu vcelku jednoduchý. S prispením pravdepodobne voperovanej čarovnej paličky do ruky z toho robí priam hračku. Problém však nastáva, keď sa na scéne objaví konkurent s rovnakou výbavou. Samčeky sa utiahnu do úzadia od kamier mobilných telefónov a youtubu, aby nastal súboj testosterónov, samozrejme v prítomnosti trofeje....Tak ako nám dospievajú potterovský šialenci, filmári sa snažia zarobiť aspoň na dozvukoch ich ošiaľu z "mládí". Časť ich samozrejme konvertovala na twilightových emákov, ale ortodoxným čáry-máryfilom treba ponúknuť vekovo korektných hrdinov. Covenant je toho jasný pokus. Bohužiaľ celým filmom sa nesie podpis toho, že tuctový šablónový scenár bol zbúchaný narýchlo. Herci ani efekty nemali dokonca ani priestor, aby nejak extra vynikli. Preto z toho vznikla len nudná zlátanina maximálne tak pre mladé teenky, keďže kde-tu sa objavý nejaký ten stiahnutý zadok či fešný blonďák hore bez.

Šok dňa: Na svete sa ešte nachádzajú ľudia, ktorí uprednostňujú originálne dévédéčko pred miliónom webových pornostránok. Na svete sa ešte nachádzajú ľudia čo vyhľadávajú bonusové rozhovory s hééérećkami, ktorých slovná zásoba pozostáva z "fuck my ass", "lick my litte pussy" či "harder, harder". Dokument sa nám snaží dokázať, že pornoherci niesú len bezduché zhluky buniek okolo pohlavných orgánov (v prípade dám sa do biznisu samozrejme zapájajú aj iné orgánové sústavy). To isté čo funguje v každom inom priemysle funguje aj v pornopriemysle. Ponuka bude, kým je dopyt. A ak je dopyt, ale pôvodný ľudský materiál získal nejaký ten pocit dôstojnosti treba presunúť svoju pozornosť na východ. Kde je ľudský materiál lacnejší, neodporuje a je pri rovnakých či nižších nákladoch poddajnejší. Sledovanie porna mi nieje cudzie, z pudového pohľadu dokonca vítaný relax. No ak sa človek zamyslí hlbšie celá vzrušivosť je zrazu niekde úplne inde.