Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Komedie
  • Drama
  • Dokumentární
  • Animovaný

Recenze (971)

plakát

Imaginárium Dr. Parnasse (2009) 

Takže čože to tu máme? Máme tu dva svety, burtonovské snívanie a filmovú realitu. Obe časti samostatne by dali dva celkom slušné námety na film. Do kopy človek nevie, čo Gilliam vôbec chce v divákovi podnietiť. Či chce vyvolať ľútosť nad pretĺkaním sa životom pouličných umelcov, či vypustiť v každom z nás to potlačované dieťa s nekonečnou fantáziou? Na tieto otázky mi scenár nedal absolútne odpoveď. Terry Gilliamovi však patrí obrovské uznanie, pretože zvládol asi najväčšiu nočnú moru každého režiséra - úmrtie herca v strede natáčania. Zvládol to tak dokonale, že si človek začne rozmýšľať, či to nebolo plánované dopredu. What the hell is Lily Cole? Neviem, či na mňa zaútočili hormóny, ale vôbec nebola zlá. Pravdupovediac nemala byť vlastne kde zlá. Ostatok sa tiež snažil typovo stejné herecké hviezdy, síce v malých štekoch, ale držia si svoj štandard. Joker u mňa ostáva Ledgerom...či vlastne naopak. Film je taký úlet, ktorý nemusí zachutiť každému, avšak to zvládnutie ošemetnej situácie v ktorej sa ocitol režisér by si mal pozrieť hádam každý. Raz stačí!

plakát

Sniper (2009) 

Som síce pacifista, ale tak isto milujem akčné hry. Milujem Counter-Strike a môžete tri krát hádať, aká je moja obľúbená zbraň? Áno je to mnohými nenávidená Magnum Sniper Rifle (awp). Z dokumentu a hlavne z rozprávania profesionálov mi prišlo až zle. Nielenže ako súčasť cudzieho vojska vpadnú v záujme "demokracie" do cudzej krajiny, nielenže sú súčasť stroja na zabíjanie oni to dokonca berú ako hru. S úsmevom na tvári a absolútne bez emócií rozprávajú o "skóre", rekordoch či dokonca účinkoch zásahu na ľudské telo opomínajúc, že tá druhá strana si chráni vlastnú zem, že i oni majú rodinu, priateľov... Dokument glorifikujúci zabíjanie, kde je doslova povedané "lovíme ľudí". Pre zasvätenie sa do tajov a techniky ostreľovačov, pochopenia umenia presného zásahu či získania nezainteresovanej verejnosti o technike boja je však dokument na veľmi vysokej úrovni. Grafické zobrazenia, rekonštrukcie, výpovede zúčastnených a pokusy o opätovné napodobenie udalostí robia z dokumentu kvalitný materiál pre ľudí, ktorý sa o podobné veci zaujímajú.

plakát

Válečník (2001) 

Máloktoré z ázijských, vojenských, historických jatiek dokáže tak citovo naviazať diváka na filmové postavy, ako je to v tomto filme. V Bojovníkovi som emočne prežíval každú stratu hlavnej postavy, čo sa u mňa nestáva veľmi často. Čím to je? Možno tým, že v pozadí hrá nádherná hudba, možno tým že kamera a strih sú v perfektnej rovnováhe, čo spôsobuje plynulé odvíjanie sa deja. Moje srdce plesalo aj pri akčných scénach, ktoré sa nebáli ukázať ani surovú brutalitu, výborne choreograficky zvládnuté súboje či s citom robené počítačové efekty. Celé putovanie je zasadené do nádherného prostredia, kde si Kórejci neodpustili zakomponovať niekoľko básnických obrazov. Dej, keď sa z rozmaznanej princezničky, zvyknutej na maniére z paláca stane žena, ktorá sa nebojí použiť meč, či zmena arogantného generála na ozajstného hrdinu, je síce jednoduchý no predsa zaujímavý. Veľké plus má snímok u mňa aj v tom, že sa neutiahol k romantickému klišé, či nereálnemu rozprávkovému záveru. Odporúčanie či opätovné zhliadnutie je v tomto prípade namieste.

plakát

Zbraň odplaty (2008) 

Podpriemerný historický vojnový film. No ono to tak vojnový film len sčasti. Áno máme tu pár šermovačiek, ale len v rámci sabotérskych aktivít nepriateľskej Číny. Inak je to film na pozadí respektíve príprave na pozadie vznikajúceho konfliktu. Kórejci vyrábajú "singeon"- historickú verziu verziu kaťuše. Veľkému bratovi sa to veľmi nepáči tak to na konci prepukne. Kórejčania vyplnili veľkú časť stredu romantickou vatou, ktorá u mňa nenašla absolútne žiadnu odozvu. Jediným svetlým bodom filmu je už spomínaná záverečná bitka v ktorej sa ukáže sila prípravy. Bitka bola pre mňa vynikajúcim zážitkom čo sa tíka taktiky, masovosti i brutality, no celkový nudný stred a celkový zážitok z filmu sa jej nepodarilo napraviť. História trocha pritiahnutá za vlasy, ale nikto na ňu historickú príručku vyťahovať nebude.

plakát

Bang Rajan 2 (2010) 

Krvavejšie, akčnejšie a brutálnejšie pokračovanie už nadpriemernej jednotky. Musím to povedať, že Thajčania sa zlepšili takmer vo všetkom. V Bang Rajan 2 je oproti prvému filmu omnoho viac využitých počítačových efektov a musím povedať, že nie sú na škodu. Film priamo nadväzuje tam, kde skončila jednotka. Dokonca sú si s jednotkou takmer vo všetkom identické, až na už spomínané technické vylepšenia. Výrazne sa posunuli aj v soundtacku a celkovo v zvukových efektoch. Čo bolo v jednotke mínus, tu je obrovským plusom. Opäť vsadili na romantické jadro, ale tu tá naviazanosť na postavy nezafungovala až tak. Akčným scénam jednoznačne pomohla práca kamery, ktorá je tak isto na vysokej úrovni. Počítačové efekty dodali na masovosti a násilnosti. Samozrejme sa vyskytlo pár nevydarených záberov, ale neskazilo to celkový dojem. Pre milovníka historických jatiek bez váhania plný zásah.

plakát

Krvavá legenda Bang Rajan (2000) 

Môj prvý thajský film. Na moje počudovanie vôbec nie zlý. Historické filmy v ktorých sa používajú strelné zbrane moc nemusím, no keďže tu sú v totálne minoritnom zastúpení stáva sa z toho veľmi zaujímavý snímok z prostredia a konfliktu západnému svetu a mne takmer neznámemu. Výborne a celkom realisticky natočené masové akčné scény som ako milovník tohto žánru sledoval zo zatajeným dychom. Tiež ma potešilo priame zapojenie žien do otvorených bojov, čo sa veľmi často nevidí. To, že mnoho akcie sa deje pod rúškom noci, a nieje dosť dobre vidieť detaily úplne vynahradí záverečný masaker. Masaker, ktorý stojí ozaj za to. Režisérovi sa tiež veľmi dobre podarilo vmiesiť do tohto akčne naladeného snímku aj závan romantiky, ktorá dokonca fungovala a pomohla divákovi naviazať sa na postavy. Jediné slabé miesto filmu bola audio stopa. To neustále stišovanie a zosilňovanie zvukov na dokreslenie atmosféry podľa toho, ako postavy rozprávajú mi po celý čas liezlo na nervy a nedokázal som si na to zvyknúť. Odporúčam.

plakát

Samuraj (2003) 

H? Videl som vôbec ten istý film, ako ostatní? Tak vysoký raiting pre takúto divočinu? A to sa považujem za milovníka ázijskej histórie. O čom ten film vlastne bol? Nejaký slepý masér krája ľudí hlava nehlava, ruka neruka. Spojí sa s gejšou, ktorá už vedela ako to chodí od mala a jej travestitným bratom aby opäť pokrájal vrahov jej rodiny. Počas celého trvania filmu som si nevedel zvyknúť na štýl natáčania a dej mi občas pripadal až moc chaotický až odveci. Neviem, či som sa na film mal pozerať na nejakú sčasti lyrickú legendu, no film vo mne nič podobné nevyvolal. Neviem , či som moc nasiaknutý západným štýlom, ale tu často spomínaný Kill Bill bol v mojich očiach zrozumiteľnejší a ľahšie stráviteľný. Taktiež krvácanie, odrezané údy a celkovo digitálne vychytávky sú v taranínovke lepšie spracované. Hudba zo shamisenu sa mi vždy páčila, tej som si užil do sýtosti. A to je jedná z mála pozítiv filmu.

plakát

Americký zločin (2007) 

Filmom podľa skutočných udalostí dávam vždy hviezdu naviac. Americký zločin je film o frustrácii zo svojho biedneho života, nezvládnutia výchovy a zvrátenom ventilovaní sa na slabšom a bezmocnom. Americký zločin je však aj o zakrývaní si očí a tvárení sa, že nič sa nedeje. "Nebudeme sa do toho radšej miešať." Film s pár veľmi silnými momentami. Som rád, že scény mučenia neboli detailne zobrazené. Osobne nemám rád autenticky zobrazené násilie, i keď pokrytecky viem že existuje. Pre mňa neboli najsilnejšie zážitky filmu ani tak scény mučenia, ale samotný proces a hlavne výpoveď matky. Scéna, ktorú som sledoval zo zatajeným dychom a silným duševným rozpoltením. Ellen Page u mňa zabodovala a dostala sa do povedomia už dávnejšie a týmto snímkom si svoju pozíciu udržala. PS: Tak kultivovaná reakcia rodičov po zistení situácie je asi troška utiahnutá za vlasy, ale je jasné, že vo filme musia vyzerať kladne.

plakát

Letopisy Narnie: Plavba Jitřního poutníka (2010) 

Slabé, slabé, veľmi slabé. Slabé ani nie tak z pohľadu efektov, hercov hudby a podobných technických záležitostí, ktoré si Narnia drží na zaužívanej úrovni, ale s pohľadu príbehu. Príbeh je vlastne nemastná neslaná roadmovie, navyše v sterilnom prostredí oceánu. Horko ťažko sa už tak zlý dojem darí upravovať pár fórmi, či huňatým kožuchom myšiaka. Oproti predošlým častiam sa trochu vylepšila stopáž, no i teraz je pri tak suchom príbehu zaujať a udržať decká pred obrazovkou dve hodiny takmer nemožné. A pre koho je film hlavne určený? Knihu som samozrejme nečítal, tak neviem či rozbitie pôvodnej štvorice bolo podriadené pôvodnej autorovej predlohe, či to bol nevyhnutný ťah pre dospievanie hercov. Na náhradu som si musel chvíľku zvykať, no jeho premena na mňa zapôsobila asi tak, ako to Apted myslel. Pre decká moc dlhé a nudné, pre dospelých nezaujímavé a nudné.

plakát

Megažralok versus crocosaurus (2010) odpad!

Tieto VS-ky sú úžasné v tom, že oproti sebe bojujú dve prerastené zvery, na ktoré je celá armáda so svojím arzenálom krátka. Ak chcete vidieť film, kde na jedného prerasteného žraloka je krátke celé námorníctvo zo svojími jadrovými ponorkami, torpédami a tažkokalibrovými delami lietadlových lodí, a jediné čo naňho platí je gumený čln. Či ak chcete vidieť kde je letectvo bezzubé s riadenými strelami na väčšie jašterice, avšak pár rán z pištolí ju dostane. Nemôžem film len odporučiť. Asylum to opäť dokázal. Opäť vyrukoval s tak absurdným príbehom, tak otrasnými efektami a tak príšernými hercami, aby ostal hodný svojej povesti. Opäť vyrukoval so scénami, ktoré nenechajú jedno oko suché, či jednu bránicu celú. Pre milovníkov badmovies, ako som ja, jedna z povinných jázd. Pozorným divákom a fanúšikom nielenže do oka udrú opakované zábery, ale i zábery použité z predošlých filmov.