Ten Druhy

Prvý slovenský horor, a hneď mockdokumetary á la Blair Witch, REC, či Paranormal Activity, natočený ručnou digitálnou kamerou. Ako významné pozitívum vnímam, že ju nedrží epileptik. Takže žiadne trasľavé záchvaty kamery, ktoré by zakrývali úbohosť filmu. Zlo sa môže pochváliť pekne nasnímaným domácim prostredím (Bernolákovo), vcelku pôsobivými maskami aj špeciálnymi efektami (je ich síce málo, ale stoja za to), ktoré nevyzerajú lacne. Určite lepšie ako mnohé americké samoúčelné found footage. Na začiatok je to slušné.

Surový, nahrubo opracovaný film, natočený mockdokumentárnym štýlom, z prostredia austrálskej spodiny. Pristihol som sa, že sledujem čas, koľko minút zostáva do konca. Snowtown mal rovné dve hodiny. Vedel som, že sa bude niečo diať, keď si partička psychopatov vytvorila zoznam pedofilov a homosexuálov. Napokon ich začala aj systematicky likvidovať, ale aj tak, to podstatné bolo vypovedané až v záverečných titulkách. Presné časopriestorové zakotvenie príbehu (Adelaide, Snowtown, 1998) vo mne vzbudzovalo zlé tušenie, že pôjde zas o nejakú true story. Spôsobom spracovania mi Snowtown pripomenul film Winter's Bone, ktorý hľadaním strateného otca išiel do hĺbky. Tu sa prehlbovala len depresia. Snowtown sa ponášal na hudobnú skladbu zahranú v jednej tónine, bez ohľadu na to, či jej obsahom boli banality, alebo úkladné vraždy.

Samozrejme, že je tu množstvo odkazov a narážok na Votrelca, Deepstar aj ďalšie známe scifárne, ale neoriginálnosť mi v tomto prípade neprekážala. Leviathan funguje ako celok, má ústrednú os, rotáciu aj iskru. Obsahuje tiež niekoľko vtipných hlášok, má sympatický casting a záver je maximálne zdynamizovaný. Podmorské monštrum má vypracovanú určitú mytológiu, ale najmä ho skutočne vidíme v akcii, nielen v krátkych prestrihoch.

Zaujímavý horor o odstrčenej outsiderke, ktorá sa presťahuje do cudzieho mesta, má problém nájsť si priateľov a spriahne sa s démonom. Megan až neprirodzene vyčnieva z radu postáv, nosí veľké klobúky a ťažké čierne kabáty, zatiaľčo ostatní chodia v krátkych rukávoch. Keď začínajú pribúdať vraždy a nie je potrebné upozorňovať o koho ide, Megan sa už oblieka normálne. Aké priehľadné! Myslím si, že bez tejto prvoplánovosti by sa film pokojne zaobišiel a možno by som mu v tom prípade dal aj viac bodov. Príbeh má svojskú atmosféru, plynie vláčne a postupne vťahuje do deja. Ako správny démonický horor v úvode názorne naznačí, čo bude nasledovať.

Evidence mal pomerne krátku minutáž, ale väčšinu času svižný nebol, nedialo sa v ňom nič, čo by stálo za pozornosť. Nazdávam sa, že aj found footage by mal vykazovať určitú technickú zručnosť. Ten, kto držal kameru, akoby mal zimomriavky, chvíľami sa mu hompáľala niže pása, pretože bolo vidieť buď pozadie jačiacej hysterky, alebo veľké guľové. V závere sa neočakávane rozpúta úplné šialenstvo s vojenskými experimentami, zmutovanými bigfootmi, či zombíkmi, ktoré film posúva do sféry sci-fi. Na počudovanie v závere je aj práca s kamerou profesionálnejšia, alebo je to len nešikovne zostrihané? Vzhľadom na realistický, banálny vývin udalostí, s hercami, ktorí predstavujú obyčajných ľudí so všetkými nedostatkami, je zavŕšenie príbehu dosť nepravdepodobné. Mám z toho rozpačitý dojem, lebo neviem, čo som vlastne videl.

Tomuto hovorím solídny nemecký exploitation s prvkami kanibalizmu, spojený s objavovaním podzemného Berlína. Spočiatku sa v ňom niečo splieta o nemeckej histórii, o Hitlerovi a Odinovi, ale hrozba je podstatne reálnejšia. Pochádza z čias NDR - násilníkom je komunistický psychopat, veterán z vojny v Afganistane (hoci mi nie je známe, či sa "dederóni" zúčastnili tohto konfliktu). Len škoda, že sa francúzska aj kórejská turistka vytratili tak skoro z obrazu a réžia dosť lapidárne až v závere ponúkla záber na ich dokaličené mŕtvoly.

Tá prísna matka ležiaca v rakve vyzerala hrozivo a vyčítavo, zjavne zostalo niečo nedopovedané. Jej dve dcéry sa podobali, spočiatku som si myslel, že je to herečka v dvojrole. Divák má skrátka od začiatku viacero podozrení a tajomstvo sa darí udržať, prostredníctvom znepokojujúcich falošným motívov, prakticky až do konca. To, čo sa spočiatku javí ako nadprirodzená hrôza je celkom reálne. Ťaživá atmosféra naozaj funguje, tak ako aj ľakačky. Film pôsobí ako celok, napriek tomu, že je kombináciou rôznych žánrov (ghost, serial killer, mystery, chiller). Z nasadeného svižného tempa v úvode sa vôbec nepoľavuje, napätie postupne graduje v spletitom, no zrozumiteľnom deji, v ktorom nie je núdza o prekvapenia.

Halucinačná kozmická epopeja o energetickom vampirizme a potrebe záchrany sveta pred možnou kataklizmou ľudstva. Špeciálne efekty, animované sekvencie sú na dobu vzniku pomerne impozantné. Francúzska Mathilde May ako nebezpečná hrozba z vesmíru, resp. atraktívna mimozemšťanka, ktorá vstupných 45 minút filmu odohrá nahá je nesporným lákadlo. Hooperovi sa spočiatku darí vytvárať iskrivú atmosféru napätia a ohrozenia, škoda len, že v závere dá prednosť apokalyptickým víziám zdevastovaného Londýna pred akčnejším vyvrcholením. príbeh sa mi zdal trochu zmätený, s osobitým plynutím času, chýbala mu dejová krivka.

Slasher Domov, sladký domov ponúka typické žánrové klišé: sex, nahotu a šialeného psychopata, ktorý utečie z liečebne na aute, pripletie sa na oslavu a všetkých začne systematicky vyvražďovať. Mnohé scény sú také tmavé, že nie je jasné, čo sa deje. Zabiják je psychopat v prvom pláne, má na ruke vytetované "Home sweet home", robí strašné grimasy, ale strašný je najmä herecký výkon. Vraždy (spolu 9) nepôsobia veľmi autentickým dojmom, buď je ich podstata ponorená do tmy, alebo sú lacné - podpísal sa na nich zrejme nízky rozpočet. Postavy nie sú vôbec vykreslené, znenazdania sa objavujú a miznú, alebo padnú za obeť maniakovi. Škoda, film mal na viac.

Mám z toho rozpačité pocity. Film je natáčaný v digitálnom prostredí, vyznačuje sa bohatou farebnosťou, vyumelkovanosťou a spomalenými zábermi. Vizuálne je Twixt pekný, ale nie sú v ňom skoro žiadne veľké triky, dynamická akcia či brutálne scény, preto nerozumiem tejto voľbe. Cappola ponúkol nevýrazný mix reality a fikcie, jeho film štýlovo pripomína Twin Peaks. Val Kilmer ako spisovateľ Baltimore je neveľmi talentovaný autor mysterióznych románov, ktorého počas spánku či alkoholického opojenia sprevádza Edgar Allan Poe (!) príbehom, ktorý sa stal v minulosti. Celkovo mu však chýba napätie a gradácia. Žánrovo balansuje medzi duchárskym, gotickým a vampírskym hororom, ale napokon je z toho smutná neveselá komédia. Baltimorovi násťročná vampírka Virginia pripomína jeho tragicky zosnulú 13 ročnú dcéru a zároveň aj ufrflanú manželku, ktorá od neho vymáha platenie účtov. Celé mi to príde ako nočná mora unaveného chlapa, ktorý prežíva krízu stredného veku. Val Kilmer svojím nudným, nemŕtvym hraním možno práve na to upozorňuje. Predsa však netajím sklamanie (50 %).