Ten Druhy

V španielčine sa tento film v skutočnosti volá Mamá (nie mama), čo v preklade znamená "mamička" a podčiarkuje jeho miestami melodramatický charakter. Replikami o duchoch ("Čo je to duch?") pripomína známy horor Guillerma del Tora Princ bez kráľovstva (2001). Pokiaľ ide o príbeh, je dobré a prínosné, že nie je príliš vysvetľujúci a polopatistický, najmä v návratoch do minulosti využíva skratku. Podstatne jednoduchším a predvídateľným, ale takmer vždy účinným spôsobom, vytvára hrôzu. Záver, ktorý sa nesie v duchu patetickej myšlienky: "najsilnejšia sila vo vesmíre je materská láska" ma síce nedojal, nechytil za srdce, ale zato ani neurazil. Musím však vyzdvihnúť imidž tej mamičky, ktorá sa vymyká z radu stereotypne vyzerajúcich španielskych alebo ázijských duchov súčasnosti.

Пленки из преисподней v preklade Film z podsvetia je, bohužial, oneskorený a slabučný odvar The Blair Witch Project (1999), ktorý sa vznáša na vlne pseudopopularity súčasnej mockdokumentaristiky. Z báchorky o štyroch tínedžeroch v dome pri lese, s nesúvislým dejom a nepresvedčivými hercami, vyčnieva strašný amaterizmus, ktorý ani ručná kamera neospravedlňuje...

Taliani boli v hororoch o starých domoch s temnou minulosťou vždy doma. Cítili sa tam sebaisto, hoci ich spolubývajúcimi boli nemŕtvi, démoni, duchovia, alebo - ako v tomto prípade - zúbková víla. Prvé stretnutie s ňou vo filme je zvláštne. Vzbudzuje strach i ľútosť. Hlavná hrdinka sa jej bála a mal som pocit, že ju tiež chápe. Trochu ma preto prekvapilo, že sa vzápätí ocitla v ústave. Príbeh je zaujímavý, atmosferický a vkusne zasadený do historického rámca. Desivé scény sú však opatrne uťaté v tom najlepšom a chýbala mi aj gradácia. Márne som čakal, že sa to aspoň v závere rozbehne. Hororov o zúbkových vílach asi nie je mnoho, osobne som videl iba tri (+Pád do temnôt, Tooth Fairy), a tento sa mi zdal relatívne najlepší.

Mala to byť silná dráma podľa skutočnej udalosti. Najmä pasáže o ťažkom detstve hrdinu, týraného sociálne neprispôsobivými rodičmi vyznievajú menej vážne, a skôr ako groteska. Smiať sa v tomto prípade je nevhodné. Natasha McElhone vyzerá naozaj ako "Frankenstein v sukni" alebo Baba Jaga z rozprávky. To by iste nebolo na škodu veci, no je jasné, že tvorcovia filmu sa o žánrové presahy a hyperboly vôbec nepokúsili.

Kanadský thriller nedoceneného W. Frueta je, aj po čase, ktorý uplynul od jeho vzniku, príťažlivý. Obsahuje predpríbeh, ktorý je rozsiahlejší než býva zvykom a charakterizuje miestnych ako bezohľadných, tupých a pomstychtivých buranov. Plynule sa zakliesňuje do vlastného príbehu, v ktorom sa mladí z civilizácie stretávajú s pomermi v zapadákove a stávajú sa svedkami zločinu. Okamih stretnutia však spomaľuje tempo, je to taká vyšetrovacia, komunikačná fáza, ktorú by bolo potrebné k mojej úplnej spokojnosti rozhýbať skôr. Na druhej strane sa v Trapped toho stane pomerne dosť, viac než v Deliverance, ktorý ho inšpiroval. Problém tu však nie je v stretnutí rôznych svetov, ale vo vnútri buranskej komunity. Veru, neveru na dedine neutajíš, tam panujú iné mravy...

Fanatici, teroristi a samovražední atentátnici nie sú študentíci, ktorí hĺbajú nad tým, či zajtra úspešne spravia štátnice. Nemôžem si pomôcť, ale psychologická introspekcia vyzerá ináč ako toto alibistické ospravedlňujúce zahmlievanie. Miestami sa mi to zdalo aj propagandistické a dosť často aj prvoplánové. Príbeh bol síce bezútešný, no mdlý a bez gradácie. Postavy boli malátne a nezaujímavé, len Lubna Azabal tam vnášala trocha viac života.

1+1=1, to bolo pre mňa šokujúce zistenie, chvíľu som zostal sedieť ohromený. Keď to zjednoduším Incendies (výstižnejší by bol preklad Zhorenisko) je film o tom ako minulosť človeka v určitej chvíli dostihne. Tento spletitý príbeh je vystavaný s ľahkosťou, prechody z jedného časového pásma do druhého sú plynulé, zmenu signalizujú tváre matky a dcéry. Rekonštrukcia minulosti funguje ako desivý prejav a súčasne vytvára vnútornú dynamiku príbehu, ktorý nás zavedie do čias občianskej vojny v nemenovanej krajine Blízkeho východu (fakty poukazujú na Libanon). Film je tak trochu postmoderne ladený, pôsobí ako mozaika, ktorá nedáva zmysel, keď je neúplná. V ľudskom živote jednoduchá matematika často neplatí, kto si to včas neuvedomí, zostane prekvapený, ako ja v závere tohto filmu.

Démon z truhlice šeptal po poľsky: "zjem tvoje srdce", a ako sa neskôr ukázalo mal dočinenia s mystikou východoeurópskych židov. Bola to presne moja káva. Samozrejme, film čerpal z rôznych zdrojov, využíval vzorce démonických hororov, ale bol aj dostatočne atmosferický a ponúkol niekoľko desivých okamihov. Svoje úlohy dobre zvládali najmä detskí herci, príbeh mal vývoj aj spád, takže určite je o čo stáť. Počas sledovania som sa obával iba jedného klišé, že na konci niekto skrinku s démonom nájde, no našťastie až tak ďaleko to nezašlo.

Nevidno skoro žiadne úsilie o zdynamizovanie deja a dramatizáciu zápletky. Za tie peniaze sa Cimino síce obklopil talentovanými ľuďmi - pekné zábery, dobrí herci - no sám je rozvláčny. Navyše sa snaží točiť podľa skutočných udalostí, ale nie je historicky verný. Zobrazuje nenávisť voči emigrantom a vojnu v okrese Johnson (Johnson County War), ktorá je presvedčivá. Hoci emigranti hovoria najmä po nemecky a po poľsky, počas tej vojny (na moje prekvapenie) zaznie aj pieseň "Slovenské mamičky"... Zatiaľ neviem nič o tom, žeby Slováci kolonizovali Wyoming, tí sa dostali najďalej do Iowy, napriek tomu však táto scéna patrí k najsilnejším momentom filmu.

Celkom naslepo som sa pustil do pozerania tohto filmu, a hoci sa žiadny zázrak nekonal, moje očakávania boli spočiatku veľké. Začína to úplne bez expozície. Chlapík si príde kúpiť veterána, dvere garáže sa zavrú, je uväznený v zamrežovanej izbe pre hostí. Oveľa zaujímavejší ako on, sú jeho väznitelia, výstredný manželský pár - dvaja kanibali v civilizovanom svete. Potenciál antropológa, ktorý má kanibalské praktiky dobre naštudované, ani jeho neduživej poblednutej manželky Glórie (Susan Priver) zostanú trestuhodne nevyužité. Nečakajte preto nejaké torture porn na spôsob Mamky a taťky alebo Martýrov, toho je vo filme minimum. Viac ako akcie je tu dialógov, sľubný kanibalský horor sa skoro mení na neveľmi vydarenú čiernu komédiu.