tylacin

japonská bieda, s chabým začiatkom, pomerne pekne sa stupňujúcou sériou podivností, prerastajúca do patetickej absurdity. nedá sa odoprieť pekná kamera a psychadelické frky, príjemne bizarné obrázky. Najkrajšou časťou filmu bola pre mňa posledná kapitola s výbornou hudbou, ale jedna kapitola film nerobí

film, ktorý diváka svojimi farbami, postavami a kecami, dovedie k uznaniu, že mať dve tehotné ženy v pivnici, oplodnené zamestnancom, je v skutku celkom vtipný biznis.

jednotka bol fakt výborný horror, v ktorom jemný náznak spirituality bol akceptovateľný. v REC2 sa krestanska tematika rozrastá do absurdných proporcií, urážajúcich moderného sekulárneho diváka. kňažské superschopnosti by sa určite nechytali na vírus, alebo enzým (tvorcovia evidentne nemajú jasno v terminológii a princípoch molekulovej biológie) v jednotke a tak to chlapci čo píšu scenár dohnali k hľadaniu vakcíny proti diablovi, jéé. svetlým bodom bola Manuela Velasco a jej emancipovanosť v závere.)

síce to nebol pre mňa až taký zážitok ako pesničky z druhého poschodia, ale pekné od anderssona, že si ponechal tie krásne studené farby a obrázky obnaženej absurdity ľudských životov. s mimoriadne vtipným záverom

"nahé ženské koleno je druhé jméno ducha svatýho"