Eoin

Je len málo skutočne ľudských filmov, toto je jeden z nich. Kurosawa točí akoby maľoval, majstrovské dielo vo všetkých ohľadoch.

Hudba (Godspeed You! Black Emperor) a majstrova kamera (Luca Bigazzi) sú dva prvky ktoré vždy vynikajú v Sorrentinovej tvorbe a to až v úplnej dokonalosti. Sorrentino sa tento krát zameral namiesto jedného indivídua na viacero charakterov a tých sa snaží vykresliť aj so všetkými ich čačkami a problémami, (menej je viac) ja som nedokázal nájsť sympatie ani ku jednej z týchto postáv... Dej mimo alpského rezortu a finále výrazne (emočne) pozdvihujú celý film ale už jednoducho nestačia na moje stuhnuté srdce, tak moje oči zostávajú suché po dvoch hodinách pozerania tých pekných obrázkov. La Grande Bellezza je osobitejší film, ktorý ma zasiahol tam kde to bolí a nechal na mne niečo čo som si ešte so sebou dlho nosil, kdežto Mladosť zo mňa opadla po odznení posledného tónu Simple Song.

Divoký západ v tej divokejšej podobe. Skvelý príklad priamočiarej gradácie deja, ktorý vyústi do divokého finále. Jediná vec čo filmu vytýkam je explicitné zobrazovanie násilia, ktoré síce v malom časovom rozsahu, kladie pred oči niečo čo by aj skúsený rezník považoval za barbarský čin. Atmosféra filmu sa dá krájať, herecká zostava je perfektná, dialógy ma bavili a chcem na svete viac filmov ako je tento.