Rishko

Hitman : Agent 47 je v poradí druhou filmovou adaptáciou obľúbenej hernej série o tichom zabijakovi, s označením 47. Ako tomu však u takýchto filmov býva, film sa s hrou zhoduje iba v zopár momentoch, so zvyškom sa už režisér Aleksander Bach vysporiadal sám. Ak ste niekedy hrali aspoň kúsok z niektorej z hier série Hitman, film vás pravdepodobne sklame. A dosť pravdepodobne vás sklame aj keď ste žiadnu z hier nehrali. Hitman : Agent 47 sa snaží čerpať z hernej predlohy čo sa v istých momentoch celkom darí v podobe niektorých scén, ktoré pripomínali prechádzanie hernej misie, alebo časté využívanie prevlekov hlavnej postavy. Výber herca do hlavnej úlohy síce ešte stále nie je taký, aký by mal byť, avšak treba podotknúť, že na Ruperta Frienda si veľmi rýchlo zvyknete a rozhodne sa do tejto úlohy hodí viac ako jeho predchodca Timothy Olyphant. V čom sa však tvorcovia radikálne sekli je v samej podstate Hitmana, ktorý ma byť tichý zabijak. Vo filme však vidíme prestrelky na verejných priestranstvách medzi ľuďmi, nárazy vrtuľníka do budov a podobne. Čo však bolo ešte horšie, boli neuveriteľne plytké a nezáživné dialógy, ktoré miestami pripomínali priam telenovelu. O nič lepšie na tom nebol ani samotný dej, ktorý vlastne ani negradoval, ani nestagnoval a bolo v ňom toľko zvratov, že na divákov to mohlo pôsobiť, že už ani nevedeli rozoznať, kto je ten dobrý a kto ten zlý. Čo sa týka akcie, tak všetky akčné scény môžete vidieť už v samotnom traileri, lebo v samotnom filme ich už pribudne len veľmi málo. Ak už rozoberáme to najhoršie z tohto filmu, keďže dobrého tam veľa nebolo, na záver tu máme zlatý klinec a tým sú jednoznačne postavy v tomto filme. Postavy neuveriteľne nezmyslené a pritiahnuté za vlasy, že som si už začínal myslieť že pozerám najnovšiu „marvelovku“ a nie film o nájomnom vrahovi. Neviem komu tieto postavy napadli, ale rozhodne by mal navštíviť najbližšiu liečebňu. Ak by sme to mali zhrnúť, tak sa k nám na plátna dostal ďalší bezduchý akčný film, bez ktorého by váš život pokojne pokračoval tak, ako doteraz. Neurazí, ale rozhodne nenadchne a 96 minút vášho života vám nevráti.

Pripravte sa na naobyčajnú cestu životom jedného chlapca. Od malého dieťaťa po dospelého človeka. To celé mapuje film Boyhood. Takmer každý z chlapcov, sa v tomto filme musel aspoň v nejakej scéne nájsť. Radosť, smútok, strach, nadšenie ... to všetko si diváci prežijú s hlavnou postavou. Neberte to ako bežný film, skúste si predstaviť, že by niekto natáčal váš život po dobu 12 rokov a dnes vám prehral záznam vašeho dospievania ... fascinujúce

Film som si zapol s miernym nadšením, či slovenská kinematografia nevstane z mŕtvych. Nestalo sa tak. Film ma spočiatku upútal vizuálnou stránkou a rôznymi filtrami, efektami a neviem akými okulahodiacími efektami. Približne v polovici filmu, keď som si uvedomil ako veľmi film stavia práve na podobných scénach, začal som toto dielo brať ako nejaký študenstký projekt vytvorený pre záverečné skúšky na strednej umeleckej škole ...a nie na plátno veľkokín. Z humorného hľadiska som buď-to zaspal dobu niekoľko rokov, alebo tam toho vtipu až toľko nebolo. Za mňa osobne 2* .. jedna za výber Mareka Majeského alias Lamberta a druhá za to, že je to slovenský (hoc nie veľmi vydarený) počin, čo sa cení.