petite fille

k tomuto "prelomovému dielu svetovej kinematografie" len toľko, že skvelé vizuálne efekty môžu byť dobrým ospravedlnením pre totálne zjednodušený príbeh, ktorý je aktuálny asi len pre to ekologické new age posolstvo, čo je momentálne v móde. aj keď je to spravodlivý mainstream, myslím si, že diváka netreba tak podceňovať.

toto nie je iba film, toto je poézia. komorný príbeh dvoch obyčajných ľudí, ktorých láska sa nikdy nemôže naplniť, je vyrozprávaný priezračne jednoducho a drží si v sebe tak magnetizujúcu atmosféru, že zakaždým ostávam prilepená k obrazovke a tých 82 minút ubehne ako zopár okamihov. jeden z najúchvatnejších čiernobielych filmov aké som kedy videla. myslím, že v dnešnej dobe sa niečo také už nemôže natočiť bez toho, aby to nevyznelo pateticky alebo aby to moderný divák nevnímal ako obyčajnú sentimentalitu. ale či sa už na to snažím dívať súčasnými alebo dobovými očami... brief encounter jednoducho vždy funguje.

2 hodiny v špeciálnej zoologickej záhrade riešime strasti a radosti tých podivných charakterov pýtajúc sa čo to vlastne znamená byť bláznom. ak by sme si tú otázku s týmto filmom nekládli tak neskutočne dlho, dala by som o tú jednu poslednú hviezdičku viac.

maximálne príjemný film, ktorý ma silno pokúša hodnotiť vyššie. možno je to predvídateľné a miestami ploché ...ale prečo nie keď ide o módu? na tieto pomery veľmi slušné a pozerateľné. pritrafia sa tu aj veľmi svieže komediálne scény (andy zháňajúca nevydaný diel harryho pottera pre mirandine dvojičky, diskusia o modrej farbe opasku) a prekvapia aj iné herečky okrem tradične brilantnej meryl streep (hlavne emily blunt). komédia viac než hodná sobotného televízneho večera bez výčitiek svedomia.

na tomto filme bola odvedená tak skvelá remeselná práca, že si divák do jeho konca a aj dlho potom ani nevšimne, ako je hodnotovo vyprázdnený a plný klišé fráz. nemožno mu však vziať to, že efektívne zaseje pochybnosti o tom, kde končí realita a kde začína sen. ale to je už otázka fantázie a presvedčenia, nie umeleckej nedopovedanosti. vizuálna stránka je však bezchybná, takže pozrieť si inception na striebornom plátne je hodný všetkých peňazí, čo za to v kine pýtajú. môj osobný návod ako prežiť tento film v spokojnosti teda znie: pozerať - žasnúť - neanalyzovať.

tento seriál ma vždy privádzal do nemého úžasu nad tým, ako dôvtipne sa dá premyslieť záhada. nikdy som nevedela dopredu odhadnúť ako to skončí a tešilo ma, že sa tu odhaľovali vraždy / krádeže / podfuky od výmyslu sveta, každá časť ma niečím prekvapila, nudiť sa pri tom bolo prakticky nemožné. jonathan a maddy = jedna z najvydarenejších detektívnych dvojíc aké poznám, chémia medzi nimi bola nezameniteľná. (štvrtá séria síce pokrivkávala vzhľadom na výmenu hlavnej ženskej predstaviteľky, ale žiadna katastrofa sa nekonala). čerešničkou na torte bol vždy skvelý anglický humor.

citlivé bez sentimentality. civilné bez vulgarity. múdre bez pátosu. oskar za scenár je absolútne na mieste. výborná herecká zostava, či už ide o hlavné alebo vedľajšie úlohy. senzačná réžia. veľmi slušný soundtrack. jeden z tých filmov, kde sa všetko dá dohromady tak hladko, až máte pocit, že šlo o nadprirodzené vnuknutie.

my na slovensku sa ešte musíme naučiť ako sa točia seriály a skončiť s týmito "manufaktúrami". celkom sledovateľné, ale strata času...

mucha musela vzniknúť z číreho potešenia kresliť a animovať. taká malá delikateska, v ktorej sa nájdu silnejšie i slabšie momenty, ale originalita námetu je nepopierateľná. a ešte sú tu moje spomienky na detstvo a supermax. jednoducho moja najobľúbenejšia animovaná postavička.

(+ pol hviezdy k hodnoteniu navyše) aj keď je to typický schematický životopisný príbeh sledujúci umelca od ťažkého detstva k obrovskému úspechu prerušovanému početnými životnými krízami, je spravený veľmi dobre - z logickej ani estetickej stránky nemám čo vytknúť, herecké obsadenie sa mi páčilo, všetci podali výborné výkony. navyše joaquin a reese prespievali piesne naozaj presvedčivo, takže som ochotná z času na čas vypočuť si aj soundtrack. ALE... mám pocit, že tam niečo chýbalo, že niečo dôležité z umelcovho vnútorného sveta nie je dopovedané. škoda, že do filmu nebolo zahrnuté posledné desaťročie johnnyho života, ktoré je podľa mňa jeho najintenzívnejším ľudským aj tvorivým obdobím. ale to by bol možno námet na samostatný film. túto snímku odporúčam skôr tým, ktorí johnnyho casha nepoznajú (mali by ste! :-)).