frolish

1. seria - 100%, 2. seria - 95%, 3. seria - 80%, 4. seria - 75% (prvych 12-13 casti 90%, zvysok zufalstvo). Z nespocetneho mnozstva pozitiv a skvelych hereckych vykonov vyzdvihnem najma genialne herectvo Roberta Kneppera (T-Bag) a Williama Fichtnera (Mahone). Sice to islo so serialom ku koncu poriadne dolu vodou, na prve zhliadnutie boli aj season 3 a 4 neskutocna zavislacina (pri ich percentualnom hodnoteni obe oci prizmurene vzhladom na dovtedajsie emocionalne vazby k postavam). Prva - ta je rovnako dokonala stale. _____ Update 2017: 5. seria je sice zlepena tak na silu, az sa clovek musi v prvej epizode smiat, no ked akceptuje tieto zvraty, casti 2-4 su fajn zabavou. Nostalgia za postavami funguje, Middle-East prostredie je zobrazene velmi slusne, atmosfera napinava, miestami sa naozaj bojite o osud hlavnych hrdinov. Cliffhangery sa sypu jedna radost a tak som to daval diel za dielom, no postupne to sklza do coraz vacsieho absurdna, nasa particka celi 5x za diel face to face 1000%-nej smrti a divaka to uz zacne skor otravovat. Linia v Amerike je rovnaka konspiracna zlatanina plna WTF momentov, akoby z oka vypadla zaveru stvrtej serie, ale nejak to ozivenie tvorcovia ospravedlnit museli, no. Skoda len, ze ku koncu dostava stale viac priestoru a ked uplne preberie kormidlo je nekompromisne zabita atmosfera a hlavne posledne zbytky logiky - mindfuckujuce, z vody uvarene zvraty, prichadzaju v takej kadencii, ze cele diane sa stava tak trochu parodiou samou na seba. Po uzavreti (definitivnej dyke do srdca veskeremu raciu) potom ostava divna pachut s otazkou, na co to vlastne cele bolo dobre (kritickejsi divak sa vsak tuto otazku opravnene pytal prinajmensom od tretej serie). _____ Napriek tomuto vsetkemu, "serial, ktory ma naucil pozerat serialy" bude mat s nostalgickymi spomienkami na jeho skvele zaciatky cestne miesto v mojej TOP10 s plnym hodnotenim rezervovane uz nadobro :-)

1. seria - 100%, 2. seria - 100%, 3. seria - 90%, 4. seria - 80%, 5. seria part 1- 95%, part 2- 85%. Chemia medzi ustrednym duom a vyvoj ich osobnosti, tak psychologicky ako posuvanim sa v deji, funguje napriec serialom absolutne dokonale. Najviac som na tom miloval ten ich bizarny vztah z prvych dvoch serii, ked sa otukavali s biznisom a sami nevedeli co a ako. Slova "yo" a "bitch" este nikdy nezneli tak stylovo a varenie pika nikdy nebolo takym umenim a zabavou zaroven. Dalsie postavy samozrejme nezaostavaju, najvtipnejsi a naprehnitejsi pravnik v hre Saul je genialny, skoda len ze ku koncu bol uz tiez pekne psychicky rozobraty a nestihal sypat jednu hlasku za druhou. Hank taktiez vyborny, ci uz v polohe bezstarostneho hlaskujuceho polisa alebo psychicky rozlozeneho zberatela mineralov. Z gangstrov vedu jednoznacne psychopaticky Tuco Salamanca a jeho stryko na vozicku co serie na DEA. Jesseho kamosi Skinny Pete a Badger taktiez uplne brilantne obsadeni a zahrani. Aj vdaka tymto figurkam serial obsahuje nekonecne vela nezabudnutelnych scen a hlasok, ktore sa zasluhuju o to, ze aj napriek drobnym logickym nedostatkom ho jednoducho nejde nemilovat. Tie sa objavili v podobe dejovych barliciek najma v stvrtej serii (naivny Don Eladio, podsunutie konvaliniek, Ted a IRS) a v zavere, cim mi trosku pokazili paradny rozbeh s nabehom na najlepsiu seriu vobec (mam 60 mega v kufri ale idem varit piko lebo moj synovec ma crush na distributorku). Ale stale - tych 62 epizod dava dokopy az neuveritlne komplexny, perfektne vyrozpravany, aj napriek vsetkemu velmi doveryhodny a hlavne zabavny a putavy pribeh, v ktorom ma vsetko svoje miesto. Postavy sa za ten cas vyvinu rapidne, no zaroven uveritelne a divak je stale nuteny prehodnocovat svoj vztah k nim. Popri tom neodola filozofavaniu a tipovaniu co sa bude odohravat dalej (aj vdaka sikovnym naznakom z neskorsich epizod), no popri tom si serial cely cas drzi vysoko nepredvidatelny charakter. Summa summarum je to masterpiece, ktoremu vdaka nespocetnym dokonalym scenam a epizodam, tych zopar drobnosti radi odpustite.

1. seria - 90%, 2. seria - 85%, 3. seria - 85%, 4. seria - 100%, 5. seria - 100%. Nie som fanusikom "historickeho fantasy", dokonca by som povedal ze obdobny zaner vyslovene nemam rad. Prave kvoli tomu a nelakavo dlhej stopazi som s GoT otalal nejaky ten rok, nuz a som nesmierne rad, ze som sa mu nakoniec poddal. Serial svojim velkolepym spracovanim a vypravou zaujme hned od zaciatku, no nastastie to je len jednym z velkeho poctu pozitiv, ktore dokaze ponuknut. Brilantny scenar drzi splet naozaj mnohych dejovych linii a postav paradne pohromade, sponuje napatie do maxima a vytvara taky komplexny svet a pribeh, ze v nom divak naozaj zije spolu s postavami. Zaroven sa mu pri mnohych dejovych linkach takmer vzdy spravne dari odhadnut kam pritlacit, a to napriek tomu (alebo prave preto?) ze ide tvrdo proti divakovym ocakavaniam (aspon do momentu kym si divak uvedomi, ze sa ma na ocakavania radsej vykaslat). Po prvej serii som bol velmi prijemne prekvapeny a hodnotil by som sa za slabsich 5, asi najma z dovodu ze som nemal k postavam a onomu svetu vybudovany silnejsi vztah. Dalsim dvom seriam sa da vytknut miestami prilisny patos a silena osudovost (oboje v danom zanri vsak lahko prepacitelne) najma pocas dialogov, ci skor monologov hlavnych protagonistov, ktore akoby svojou velkolepostou chceli predcit samotny pribeh. Ten mna osobne v tejto faze bavil o malicko menej, stale to vsak bola prvotriedne remeselne zvladnuta praca a rozhodne nadpriemerny zazitok po vsetkych strankach. V stvrtej serii si ma serial nadobro ziskal do dozivotneho fanklubu, ked ma v tretej epizode polozil na lopatky neschopneho vstat az do uplneho zaveru sezony. Obrovsky podiel na tom ma nepochybne autor predlohy, no musim (aj ked som uz milionty) vyzdvihnut najma herectvo Petera Dinklagea, ktory mi v nejednej scene sposobil neskutocne zimomriavky (za vsetky ostatne uz teraz legendarna obhajoba na sude). Uz rozumiem tomu sklamaniu fanusikov GoT, ked minulorocna Emmy sla do ruk Aaronovi Paulovi (a to pisem ako die-hard fanusik Jesseho a Breaking Bad). Najlepsie na tom celom bolo, ked som na zaciatku s04e09 nahnevany zistil, ze mi "prepli" dejovu liniu (netrpezlivo cakajuc na osud Dinklagovej postavy z predoslej epizdody, ktora bola pre mna vrcholom serialu) a nakoniec sa stal svedkom hadam este epickejsej, a vobec jednej z najnadupanejsich serialovych casti vsetkych cias. Piata seria nasledne trpela pomalsim rozbehom (tempo z druhej polovice stvrtej asi ani nebolo mozne udrzat) a uz som zacinal pocitovat mierne sklamanie. To vsak zmizlo tak rychlo ako prislo, ked som si uvedomil, ze to vsetko bola len priprava pody pre monumentalne vyvrcholenie v podobe poslednych troch epizod, zas raz na urovni nemajucej v sucasnom serialovom svete obdoby. Pripajam sa k netrpezlivemu masovemu odratavaniu dni do pokracovania tohto skveleho zazitku.

1. séria: Oldschoolovo poctivá, inteligentná, precízne vystavaná psychologická detektívka s dobrou atmosférou. Výhodou je, že od prvého dielu vhupneme bez zbytočných rečí priamo do prípadu a divák je od začiatku v strehu. Ústredné detektívne duo je veľmi sympatické a chémia každým dielom funguje lepšie. Scenár je výborný, uveriteľne zobrazuje náročnú policajnú prácu a postupné pretĺkanie sa prípadom (a jeho dopad na osobný život vyšetrovateľov), skvele sa pohráva s divákovými očakávaniami a gradácia v záverečných dieloch z toho robí jasne nadpriemernú záležitosť. Oproti ostatným detektívkam sa veľa času zaoberá rodinou pozostalých a ich trápeniami, čo vďaka skvele napísaným a zahraným postavám nepôsobí ako prvoplánový útok na city, ala naopak veľmi autenticky dotvára atmosféru a buduje k postavám silné puto. 90% _____ 2.séria si od prvého dielu zázračne udržuje skvelé tempo nasadené v závere jednotky a ponúka ešte intenzívnejší zážitok po všetkých stránkach. Psychologizácia postáv tak v hlavných ako vedľajších úlohách je brilantná, autentická atmosféra sa dostáva silne pod kožu a ak som tvrdil, že prvá séria cielila na divákove city, táto ich žmýka do maxima. Pátranie so zmyslom pre detail sa pritom naďalej úspešne drží logiky, takže aj neočakávané zvraty sú zväčša okamžite uveriteľné a kladne prijaté, dotvárajúc prepracovanú mozaiku skutkov a motivácií postáv. Záver je opäť nadmieru uspokojivý a nabitý emóciami. Scéna "What I know" patrí k tomu najsilnejšiemu, čo som mal v živote možnosť vidieť. Jasných 100% a pre mňa jedna z naj seriálových sérií vôbec. _____ 3. séria si podľa očakávaní nedokázala udržať vysoko nastavenú latku a náhla zmena prostredia bez nadväznosti na predošlý dej za sebou necháva väčšinu postáv, ktoré som mal po intenzívnom zážitku ešte prvých pár epizód problém dostať z hlavy (tzv. "postseriálová opica" sa tu teda deje ešte v rámci seriálu). Problém má viaceré aspekty: 1) Výrazne slabší scenár spôsobuje, že tempo je prvú polku série veľmi pomalé s minimálnymi dejovými posunmi. 2) Prostredie hlavnej línie nie je zďaleka také atraktívne a detailne vykreslené, čo uberá na atmosfére. 3) Postavy sú napísané príliš jednoducho a priamočiaro, prepracovaná psychologizácia sa vytráca (nehovoriac o tom, že človek si skôr vybuduje puto k trúchliacej rodine než pouličným prostitútkam a ich nezodpovedným mamám). 4) Príbeh aj počet postáv je citeľne zoštíhlený, čo spôsobuje menší počet podozrivých a menej priestoru na zvraty, ktoré potom pôsobia buď predvídateľne, alebo, bohužiaľ po prvý raz v seriáli, nelogicky. Aby som len nehanil, paralelná väzenská línia je výborná, herecký výkon Saarsgaada vskutku pôsobivý, rovnako ako dynamika jeho vzťahu s dozorcami a ďalšími väzňami. Holder je tiež čoraz väčší sympoš a detektívne duo funguje výborne. Cca v polovici série to naberie veľmi slušný spád a atmosféru, no záverečný zvrat ma tentokrát vyslovene sklamal, povedal by som že až vytočil, takže len za 65%. _____ 4. miniséria sa pomaly, ale iste približuje k top kvalite, na akú sme boli zvyknutí. V menšom počte dielov dokáže vybudovať dosť silný, nový príbeh, porovnateľný s prvými dvomi sériami, pričom zároveň v paralelnej línii uspokojivo nadväzuje na tú predošlú. Atmosféra je tiesnivá až zúfalá, občas trocha tlačí na pílu a vsádza na explicitne ladené scény, ale funguje to. V prvom rade to má opäť hlavu a pätu a lepší scenár, ktorý pôsobí dostatočne nepredvídateľne a zároveň uveriteľne. Dve dejové línie miestami pôsobia roztrieštene a čo do diváckych záujmov nevyrovnane, ale obe sa dočkajú kvalitného vypointovania, takže 90%. Uzavretie seriálu ako takého solídne a zmysluplné.

1. seria - 90% 2. seria - 95% 3. seria - 85 % 4. seria - 75% 5. seria - 80% 6. seria - 65%. Podla jednotlivych hodnoteni to tak mozno nevyzera, ale celkovo je to na jasnych 5. Aj ked serial tazi v podstate stale z toho isteho a niekedy sa za kazdu cenu snazi byt az prilis extravagantny dokazal ma 5 serii vyborne bavit. A dokonca priniest neuveritelne autenticke emocie a zblizenie sa s postavami, ktore vyvrcholili niekde na prelome tretej a stvrtej serie. Do konca piatej to bola potom uz "len" velmi dobra zabava, ktora bohuzial v siestej totalne prestala fungovat. Pribudli nove charaktery, ktore neboli sympaticke ani vtipne, niektore dokonca otravne (Ophelia, vdova, cela ta gay linia na zaciatku... cest vynimke Faith), no aspon poslednych par epizod to ako-tak zachranilo. Dufam ze siedma seria zabudne na tu predoslu a ukonci serial tak ako si Hank a parta okolo neho zasluzi.

Priznam sa, ze z prvej serie som bol ako die-hard fanusik Breaking Bad celkom sklamany, tazko povedat ci to sposobili privelke ocakavania, kazdopadne mal som viacere vycitky. Klucovou esenciou kvalitneho serialu su pre mna postavy, ku ktorym si dokazem vybudovat silne emocionalne puto a tu mi take chybali - z vedlajsich uloh som bol vyslovene sklamany. Pribeh na mna posobil trochu kostrbato a neucelene (mozno sposobene aj pricastym vyuzivanim flashbackov). Bud sa zaoberal 1) poskulovanim po BB (Mexikanci), co ma sice bavilo najviac, ale zaroven evokovalo miernu samoucelnost 2) liniou Mikea, ktorej dlho chybalo prepojenie na zvysok, hoci bola silne atmosfericka 3) pravnickymi zalezitostimi, z ktorych niektore boli vyborne, ale v podstate ta hlavna s vykradnutou rodinou ma nebavila, resp. 4) Jimmyho osobnymi vztahmi, ktore boli obcas zaujimave, obcas ale (aspon pre mna) repetitivne otravne (Chuck), resp. slabo vykreslene (Kim). Summa summarum za slabsie 4*. _____ Po dlhom case som sa z dlhej chvile pustil do druhej serie a spolu s tretou som ju zhltol na jeden dych. Pribeh sa konecne rozbehol a zacal davat vacsi zmysel ako celok, vztahy sa patricne rozvinuli po kazdej linii, cele to nabralo uplne novu dynamiku, ziadne slabe epizody. Zrazu som mal pocit, ze prva seria bola len predjedlo pre tento rezijny a scenaristicky koncert najvyssej kvality, na ktoru sme boli u Gilligana zvyknuti. Zmysel pre detail s akym je to natocene je neuveritelny, praca s kamerou je to najlepsie, co som kdekolvek doposial videl (POV z kosa ci dna bazena a podobne drobne vychytavky spolu s filtrami krasne tvoria atmosferu). Na scenu sa vratilo kopec starych dobrych charakterov z BB a tentoraz uz v style, ze to do seba vsetko perfektne zapada a dejove linie sa dynamicky posuvaju (aj ked ta Mikeova relativne s prehladom vyhrava). Jedina vyraznejsia vycitka: menej tej otravnej electricity alergy a bola by to dokonalost. Kazdopadne tretia seria potvrdila kvality druhej, ja zdviham na 5* a tesim sa na pokracovanie. Squat cobbler ftw.