Mordenroth

Mads Mikkelsen (!).

Podľa môjho skromného názoru ide o veľmi dobrý a zaujímavý film.

Stupídnosť a absurdná zábava.

Horrory mám rád, ale zrovna exploitation príliš nemusím. Poloamatérsku snímku Grotesque považujem za samoúčelne zvrhlú prehliadku nechutností, resp. úchylností a je mi v tomto prípade úplne jedno, či to má nejaký hlbší zmysel, ktorý som nepochopil. Popravde, ani o to nestojím.

Jean-Claude Van Damme a Dolph Lundgren sú späť! Bolo mi cťou vidieť ich znovu takto spolu v jednom filme. 70%.

V podstate nadväzuje na tretí diel (Puppet Master III: Toulon's Revenge), pričom opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v začiatkoch Toulonovej kariéry bábkového herca vo Francúzsku. Konečne sa teda dozvedáme, ako sa majster dostal k tajomstvu, ktoré malo zostať navždy ukryté niekde v Egypte... Príbeh moc nenadchne, traja služobníci démona Sutekha sú rovnako nemožní a smiešni ako škaredé príšerky z Puppet Master 4, okrem toho absentuje skvelá hudba Richarda Banda. Nedostatky, resp. negatíva aspoň čiastočne vynahradzujú oživené bábky a ich atypický výzor.

Štvrtý a piaty diel, ktoré má na svedomí Jeff Burr predstavujú určitý úlet, hlavne čo sa príbehu týka (Sutekh a Totems – WTF?). Jediné, čo stálo za pozornosť boli staré známe bábky, len vďaka nim sa tieto dva filmy držia v pásme relatívnej nadpriemernosti. Režisér, ktorý natočil až jeden dobrý film (Leatherface: Texas Chainsaw Massacre III) akoby nepochopil (alebo nechcel pochopiť) podstatu celej série, ktorú pred ním predostreli Schmoeller, Allen a DeCoteau. Posledný z menovaných (v úvodných titulkoch figuruje pod menom Victoria Sloan) sa našťastie vrátil a opäť ponúka zaujímavý príbeh. V poradí šiestom filme smeruje v podstate späť ku koreňom celej ságy. Na scéne sa objavujú staré známe bábky – Blade, Pin Head, Tunneler, Jester, Leech Woman a Six Shooter, absentuje iba Torch so svojim plameňometom. Tajomstvo majstra Toulona ostáva neodhalené, tentoraz prišiel čas na prvý ľudský experiment, ktorý by rád priviedol do úspešného konca záhadný a tak trochu šialený doktor Magrew. Cieľom je transfer ľudskej duše do bábky... Atmosféra snímky dosahuje kvality prvých filmov, vynikajúcu hudbu Richarda Banda je počuť takmer stále a dočkáte sa aj nejakej tej brutálnejšej scénky. Čo je však najdôležitejšie – vraždiace bábky (hnací motor filmu) sú tak neodolateľne príťažlivé, že som si zase vychutnával každý záber, v ktorom sa niektorá z nich objavila.

Roland Emmerich vám rozpovie príbeh o tom, ako obrovské vlny tsunami spláchli z povrchu zemského 260 miliónov dolárov. Pôsobí to vizuálne veľkolepo (miestami sa na to naozaj príjemne pozerá), ale príbeh a postavy zároveň vyvolávajú značne stupídny dojem. Skrátka film, ktorý neurazí, ale ani príliš nenadchne. Je to v podstate len o pekných špeciálnych efektoch.

Funny, Scary, Gory, Bloody, Great! Will Babyface Become A New Horror Icon? 90%.

Tenkrát poprvé... :-) 90%.