Palisander

(Pozor, spoilery). Predstava večne ospalej, trocha pojašenej a zľahka precitlivelej milej robotslečny je zaujímavá. Pohľad na svietiace zatopené mesto očarujúci. A myšlienka výmeny dát francúzskym bozkom priam geniálna :-). Príjemná náladovka. Veľmi ľudské.

Veľmi príjemný jazzový ending: Fuwa Fura

Depresia nikdy nebola krajšia. Úplne odzbrojujúce.

Papier mi nechutí, ale tá vtáčia búdka vyzerá celkom zaujímavo. Som zvedavý.

Dej je naozaj jemne povedané "nič moc", ale pesničky sú výborné, ba až legendárne. Šaty, Dvaja, Svitá, Trochu tuším, trochu viem, Tri slová. Muzikál z čias, keď pop mal ešte dušu.

Chvíľami som naozaj netušil, či sa mám smiať paródii, alebo plakať nad gýčom.

Partia (hoci nie k sebe navzájom) milých dievčat a jeden hrôzostrašnými legendami opradený ale nad vecou chalanisko. Baby majú vcelku unikátne charaktery. Mäso a Obloha... to naozaj veľmi k sebe nepasuje. Zato Mäso s Oblohou... Jednoducho na zjedenie :-).

Nebyť hudby, tak škoda reči.

Dvojčatá sú sexi (aj naživo ;*) ) a trapasy sú celkom podarené. Aj keď je to celé o čosi menej "drsné" ako rovnomenná OVA séria (ktorú týmto milovníkom škodoradostného šteklivého humoru naozaj odporúčam), zasa to má aspoň troška súvislý dej. Po pusu by som si šiel k Ako-chan. Som zvedavý, či by Keita žiarlil... ;o).

Nemyslel som si, že raz budem držat palce aj súperovi. Stalo sa. Pretože bojoval fér. A to od samuraja očakávam. Retrospektívy. Bŕŕ. Patetické reči. Bŕŕ. A záverečný boj? Neviem sa rozhodnúť. Superman krížený s Monty Python's. Reálnosť príbehu opäť utrpela.