MFJD

Je pravda že tomuto filmu niečo chýba, ale za Hoffmanovu postavu na konci a hľadanie pravdy v samom sebe dávam len to najvyššie hodnetie.

Nemožem si pomôcť ale z tohto filmu nemám dobrý pocit. Moc stagnuje na americkú nadraďenosť a hranie sa na svetového nezávislého policajta, ktorý rieši svetový mier ale doma má riadny bordel. To že koprodukcia filmu očakávala väčší ohlas, ktorý by pokoril Cameronov Titanic je až smiešne zaražajúce. Prekonať týmto gíčom jedenásť oscarov je zcela nemožné. Musím však uznať vydarený soundtrack od Zimmera a niektoré vydarené bojové scény, za toto dávam tri hviezdičky, inak by to bolo na odpad. Moc ma sklamal Afleck, po Huntingovi som ho nevidel ani v jednom filme hrať na úrovňi priemerného herca, ktrorý vlastný nálepku holywood superstar. Keby Bay prestal miešať jablká a hrušky a vdychovať do svojích filmov len americký patriotizmus bolo by ztoho niečo vzniknúť. Toto téma by si zaslúžilo niečo také ako Saving Private Ryan, kde to má hlavu a pätu a kde to nevyzerá ako len nafuknutá bublina.

Keby sa dej držal Homerovej predlohy tak by som tomu uveril že ide o niečo výnimočne. Ani mená veľkých hviezd, či výprava neobstála. Keby nebolo súboja medzi Achilom a Hectorom tak moje hodnotenie ešte viac poklesne.

Podobný film, či séria na tento žáner tu žu bol. Pre mňa nuda a žiadna odozva. Kate Beckinsale v podobnom filme bola aspoň pre oko, ale za snahu aspoň jeden plus.

Bol som príjemne prekvapený, aby som nepokazil hodnotenie tejto mojej obľúbenej série dávam plný počet. Naozaj ma to bavilo až do konca.

,,Jeho krv na Nás a na Naše deti" je málo známa veta, ktorú použili Židia na čele s veľkňazom na Veľkú noc keď si Pilát umyl ruky nad popravou Ježiša Krista. O tisícdeväťstoštyridsaťštyri rokov neskôr nastal asi najväčší boj proti danému národu za účelom jeho totálneho zničenia. Poviete si ďalšia teologická šračka, ktorá nemusí s tým nijak súvisieť. Nechcem tu ukrižovať židov a ani ich brániť ale vinu ako takú nenesie skupina či národ, ale človek ako taký. Kristus bol tak isto žid, narodil sa tak, aj zomrel za nich (za všetkých). Čo nevedel niekto pochopiť bolo to, čo má inú hodnotu pred materialistickou stránkou tohto sveta. A to je láska človeka k človeku vo všetkej plnosti. To že pochybili Židia, Nemci alebo iní je nepodsatné, ale to keď pochybí človek ako osobnosť so slobodnou vôľou sa rozhodnúť na ktorú stranu mince sa pridá, to je už na ňom čomu bude veríť. Veľa národov trpelo a trpí dodnes, buď vlastnou hlúposťou či nepriazňou osudu. Treba však pamätať že všetci máme toho istého praotca národov, to že sa delíme podľa faby pleťi, vierovyznania či jazyka Nás nemá rozdelovať a hľadať chyby na tom druhom ale vodítkom má byť vzájomná akceptovanosť jeden druhého. Spielberg dobre vystihol túto atmosféru práve v tomto snímku. Menitosť hlavnej postavy od kapitalistu na humanistu, jeho pochopenie reality cez metaforické svedomie malého dvievčatka v červenom kabáte až po záverečný srdcervúci prejav ospravedlňujúci pochybenie a konečné pochopenie nájdením pravdy, ktorej pre zmenu postačí väzenský odev ako nóbl oblek. Čiernobiely záznam dodáva tomuto filmu viac na realite, približujúcej sa viac k hranému dokumentu, miestami až originálmu záznamu. Škoda že tento film málo ľudí chápe, pre jeho odkaz, inak by nikto nedovolil aby sa minulosť naďalej neustále do okola opakovala.Tak kde? v kom? je chyba!

Keby existoval recept ako najlepšie pochopiť detskú dušu, stačilo by privonať k Wonkovej čokoláde. Deti niekedy nevedia pochopiť ani vlastní rodičia, veľakrát zabúdajú že v detstve sa formuje ego človeka, to aké bude pre budúcnosť záleží hlavne od ich lásky a výchovy. V tomto filme je len čokoláda sladkým prifarbením a pozlatkom zlatého kupónu ktorý v sebe skrýva práve prvú cenu pre nevynnú a nezkazenú dušu dieťaťa, ktoré aj napriek materialistickému nedostatku je najbohatšie prostredníctvom lásky zo strany tých čo ho majú milovať ako prví. Aj veľa lásky pri zlom vedení škodí, tak ako aj keď sa prejete moc čokolády. Burton to bravúrne metaforicky-ochuťil a podal očami dieťaťa aby hlavne ony pochopili, že radšej znásať útrapy osudu ako čakať že to za mňa spravia ostatní. Radšej ostať sám sebou a živoť raz musí byť o to sladší. ´ Johnny skvelo vdýchol život Willy Wonkovi, preto dávam 5* : )

Táto verzia nemá hlavu ani pätu, porovnávať to s Cameronovou dokonalosťou by bola naprostá trúfalosť a blbosť. Herci hrať nevedia, dialógy su monotóne a dej je detinský. A čo sa týka výpravy filmu, myslím že moje hodnotenie postačí!

U tohto filmu nejde len o ojektívne vnímanie katastrofy v celom jej rozsahu až na pár vynechaných udalosti ktoré by viac prispeli k väčšej autentičnosti ako takej, ale hlavne o subjektívny Cameronov pohľad na spoločenský postoj medziľudských vzťahov tejto doby. Prenesenie deja do dnešnej doby, by asi nemal taký skrytý význam ako práve vtedy. Poďla mňa to Cameron dobre vedel, preto si asi zobral za námet práve toto téma. Filmov na túto tému som videl všetky až na jeden mi to nič neprinieslo (Zkaza Titanicu), všetky úzkoprso poukazovali na pochybenie pár ľúdí ktorí mali na svedomí potopenie tejto nepotopitľnej ľode. Osud Titanicu nám je a bol všetkým jasný už pred samotným pusteným tohto filmu do kín, čo však nebolo jasné bol úplne odlišný príbeh a vsunutie do deja súčasnosť ktorá nebola zatiaľ ani u jedného filmu o Titanicu zahrnutá. Rozprávanie deja je jednoduché tak aby to pochopil každý aj ten kto by to pochopiť nechcel. Odkaz ktorý film nesie má však hlbší význam ako len dokumentaristicky-trojhodinový-konštruktívne dobre vybavený film, to čo v sebe skrýva je práve duša, ktorú má len zopár filmov. Predstava o melodráme na pokraji najväčšej katastrofy pôsobí ako klišé ale to akým spôsom postavil Cameron postoj lásky hlavných hrdinov je naopak udivujúce. Rose ako mladá ambiciózna a snívajúca žena, ktorá stojí na prahu (novoveku) nového života, sa nechce stať ďalšou členkov čajových dýchankov ako jej rovesníčky a byť príveskom zazobaného muža ktorý ju bere ako vec a nedá jej slobodu ani dýchať bez jeho veľkorisosťi. Jej sny o slobode slova, vlastných názorov, voľného dýchania v spoločnosti (aj z korzetom aj bez ňeho) nik nechápe ani sa nesnaží chápať. Jack ako chudobný prostoduchý bohémsky maliar cítiaci krásy života aj bez peňazí cíti že jeho život dostal po odchode do Európy, druhú šancu realizovať svoje sny cestou naspäť domov. Ako dopravný prostriedok bol do toho aby sa tieto dve postavy spojili v tomto čase práve zainteresovaný parník snov. To že bol Titanic ľod snov sa nedá poprieť po vizuálnej a technickej stránke. Postavený bol za krátky čas, otestovaný ešte rýchlejšie, preto sa vzdalo Pánovi všetkého tvorstva (človeku) že konečne od čias Babylonskej veže konečne môže konkurovať samotnému Bohu. Veľa historikov tvrdí že na Titanicu vznikol syndróm malého Hitlera. Ten už bolo citíť pri zaobchádzaní s ľudmi ako so zvieratmi. Tí čo boli o triedu nižšie postavení nemali pre (ako to Cameron trefne vystihol cez Rose),,Pánom vesmíru" žiadnu cenu. Cameron to interpretuje cez Rosenu postavu, jej očami vidieť egoizmus, narcizmus, rasizmus až pomaly člnový holokaust tú osudnú aprílovú noc. Pretoto stavia Rose do popredia aby ukázal skrz jej postavu to čo malo byť skryté a teraz nesie nový význam. Po neustálom nátlaku a skoro zúfalom skoku, nastane nečakaný zvrat. Júlii príde na pomoc Rómeo v tomto prípade Jack, ktorý je protikladom spoločnosti v ktorej Rose vystupuje ako pekná bábika na hranie. On je ten čo prinesie jej duši a srdci nový rozhľad, že všetci nie sú rovnakí ale že sú tu aj iní ešte nezkazení, takí ako ona túžiac po zmene a slobode cez novootvorené oči. Keby existoval a možno aj áno, rovnaký príbeh či príklad bolo by to chvályhodné. Neviem si predstaviť ktorá dnešná pekná mladá žena, dobre postavená zabezpečená by sa zdala všetkého na pokraji smrti pre niekoho z čistej lásky ako práve Rose. V dnešnej dobe zlatokopiek a príživničiek je ťažko nájsť zrelý príklad takéjto ženy ktorá by všetko zahodila za hlavu, išla sa svojími skutočnými hodnotami a podala ruku mužovi čo nič nemá,,iba desať dolárov kapse". Ale taký by jej otvoril oči a važil si ju ako skutočnú ženu (máloktorá žena by sa takto zachovala, česť výnimkam). Na margo celého príbehu, ktorý končí ako každá dráma sporadicky tvrdou realitou, je neopisateľný pocit spokojne spiacej babičky Rose a prenesenie sa časom tak ako to malo skončiť v jej predstavách. Práve tento nádherný Happyend na konci keď všetci už nečakajú od tohto filmu už nič, sa zrazu z vraku stáva katedrála s burácajúcimi zvonmy. Rose sa v tej chvíli plní sen po otvorení dvier, sú tu všetci, sú živí a je tu Jack a mám na sebe svadobné a už mi nič netreba ani ten standing ovation. Ani pri jednom dopsiaľ filme ktorý som videl som nemal pocit smútku, úzkosti a štastia zároveň. Preto mi tento film dáva tak veľa, lebo otvára vo veľa veciach obzor. Touto cestou ďakujem Pánovi Jamesovi Cameronovi že sa nebál podať na papier niečo také neobyčajné krásne, že to bravúrne zrežíroval a koniec koncom aj zaplatil. Ale výsledok stojí za to, ten kto má oči, sdce a dušu so svedomím vidí a počuje aký odkaz nesie práve tento film a nesnaží sa ho škatulkovať do niečoho čím nie je!...ĎAKUJEM:) Na margo mojej pridanej zaujímavosti pre tento film : Čas vypuknutia paniky je obrazne zachytení na hlavnom schodišti 2:15 a metaforický (cielovedomo) posunitý v záverečnej scéne na 2:20. Tým Cameron poukazuje o päť minutovým (metaforickým) posunom, že v Rosenom sne sa za ten čas nič nezmenilo a skončilo to ako si to obaja želali!! Čiže žiadna CHYBA FILMU!!! pán Admin. Ja som ten posledný čo by v tomto filme hľadal chyby aj keď tam sú, ale aj tak mu to neuberá na sile.