MFJD

Lyricko-epická odysea pri ktorej mám pocit že viem kam patrím a viem kam smeruje tento svet. Kubrick objavil nekonečný vesmír 2001 a Malick oživil 2011 božiu lásku nad nekonečnou priepasťou ľudského bytia. Veď pred ním sme si všetci rovní.

Ani po rokoch pravdu neumlčia!

Troška neokresané, po Brunovi som čakal niečo viac. Aj keď je to už z iného súdka ako hranie debila za skrytou kamerou a primitivným scenárom, neprišiel mi v istých fázach tento remake vtipný, mžno to treba vidieť viackrát no uvidíme.

Na rozdiel od staršieho stretnutia blízkeho druhu, dosť veľké sklamanie. Obsahovo mi to prišlo chladné a veľmi rýchlo-stroho podané, zachraňuje to len malá Dakota a skvostné trikové podanie, ktoré ku takýmto filmom samozrejme patrí. Aj napriek všetkému dávam lepších 4+

Dlho som sa tomuto filmu vyhýbal až kým som si nenašiel konečne čas na blízke stretnutie. Po vizuálnej a obsahovej stránke nefalšovaný skvost z Spielbergovej dielne. Páči sa mi že netlačil na pílu ako to je vidno v iných podobných Sci-Fi. Po E. T-ým môj druhý oblúbený film o možnej existencii tretieho druhu v treťom veku ľudstva.

Zo začiatku to vyzeralo že sa konečne Slováci zobudili, ale ako išla časť za časťou tým aj klesol môj optimizmus.

Keby to natočil v tej dobe G.M tak by to bolo inom, takto mi to príde aj napriek veku ako slátanina.

Tak toto mi ako pocta k 100-tému výročiu fakt nepríde, mizerný dej, takca slabí bezduchí herci a mizerzné trojhodinové trápenie pri ktorom som zaspal. Ešte štastie že Cameron mal v rukáve eso.

Spoveď človeka, ktorý celý život prežil v žiarlivosti, menejcennosti a útapania vlastného talentu navzdory niekoho lepšieho akým bol on sám. Ako je možné, že človek je taký slabý tvor, ktorý aj keď má všetko počom prahne, slávu, postavenie, peniaze tak sa mu máli a nechce do toho pustiť niekoho iného čo má na to, to isté právo. Talent je jedna vec a ctižiadosť druhá, to čo dostaneš do vienka od Boha sa nedá vydupať hodinami a hodinami strávenými osobnou drezúrou o doshiatnutie toho istého, čo v človeku drieme či nedrieme. Každý by chcel byť ospevovaný, každý by chcel byť uznávaný či až nesmrtelný. Ale za akú cenu? Oplatí sa to aj keď človek zapredá svoju dušu a začne opcovať s diablom?, či radšej prizná svoju porážku a uzná si, že predsa sú aj iní, ktorí sú lepšími ako je on sám! Forman mal neľahkú úlohu podať na plátno tento schizofrenický obraz Salieriho poslednej spovede. Ukážka toho ako bohabojný človek, zapredá svoju dušu len preto, že stratil sebaúctu. Nevedel si uznať, že je slabším protivníkom talentovaného Mozarta, ktorého ničí iná slabosť pýcha a nespokojnosť zo sebou samým. Byť lepším a lepším na tom nič nie je ale ísť cez mŕtvoly, to už nie je úctihodné. Na margo toho všetkého Amadeus je výpoveďou či už autentickou či špekulatívnou. Má v sebe čo máloktorý film. Poukazuje na boj dobra a zla, boj medzi láskou a nevraživosťou. Vyvrcholením všetkého je satanov smiech nad tým aký je človek stále sprostý a menejcenný pre toho druhého! Bohužial ale je tomu tak a netreba si pozieť ani túto formanovú prenádhernú epochu, stačí sa popozerať okolo seba a niektorým postačí aj zrkadlo.

Tento snímok je dôkazom naprostej dominantnosti kvality práce režiséra s hercami bez zbytočných vizuálnych omáčiek a skvostného hereckého obsadenia. Príbeh je vynikajúci aj keď sa nedrží Kesseho obsahu, nestráca na kvalite. Práve naopak ukazuje sa lepším ťahom scenáristu. Forman pracuje s minimálnym rozpočtom v prenajatom blázinci, kde komparz tvorili pacienti a zamestnanci ústavu. Spolieha sa na málo známeho Nicholsona, vidí v ňom potenciál, nie len pre film, ale hlavne pre jeho ducha. Aj keď film na prvý pohľad nepôsobí ako skvostný hollywoodský odliatok z tejto továrne, má v sebe oveľa viac. Vynikajúca réžia, herecké obsadenie a komparz, ktorý lepší nikde nenájdete. Má čo ponúknúť aj dnešnému divákovi a aj po rokoch má v sebe silu ducha pravdy a chuť človeka žiť. Poukazuje, že každý ma právo na nový začiatok aj keď si to človek zo začiatku neuvedomuje. Priznajme si kto z Nás v živote by nepotreboval taký spúštač akým je práve tu McMurphy, navzdory jeho klamstvám a lenivosti. Uvedomením si, že aj ja mám právo žiť ako ostatný a žiť pre nich. Dať im nový zmysel, ukazať im nový obzor, pokúsiť sa aspoň o to! A povedať si ak to nevíde, že aspoň som to skusil! A skúšať to až do konca a nezaškatuľkovať sa kvôli spoločnosti alebo kvôli jednotlivcovi ktorý ťa nechce pustiť z kola von, lebo ti nechce dať šancu. Šancu na reparát, šancu citiť že som tu a nebáť sa jej pozrieť rovno do očí, možno aj keď ma to bude stáť život. Je ľahké niekoho súdiť, je ľahké niekoho nepustiť a nedať mu dýchať. Ale je ťažké niekoho pochopiť ako sámeho seba, dať mu aj druhú šancu, ukazať že život má zmysel aj keď sa to nezdá. Preto je tento formanov film taký, lebo má ducha pravdy a nebojí sa ju ukázať na povrch, že človek môže byť do istej miery bláznom ale netreba zabúdať kde bol predtým a kde bude potom keď vystúpi z kola von. Že aj blázon bol niekedy normálnym človekom, preto neodsudzujme ale buďme obozretný lebo nikdy nevieme, kedy nás táto spoločnosť v ktorej žijeme neztrhne do kolečka a už bude ťažko z neho újsť.