whimsy

V tomto filme je presne to, čo sa mi páčilo na predchádzajúcich 3 filmoch Hala Hartleyho. Opakujúce sa repliky v dialógoch sú skrátka vtipné. Plus pre mňa úžasná tanečná scéna na "Kool Thing" od Sonic Youth (aj keď tá skutočne nemusí sadnúť každému)

Pri tomto filme ma neustále prenasledoval pocit, že na miestach, kde príliš dlho hrajú pesničky, mali byť dialógy... (aj keď Leonard Cohen je super)

Pesničky: Alex Turner (Arctic Monkeys). Takto nejako niekde v mojich naivných predstavách vyzerajú zastrčené mestečká v UK niekedy v 70-tych rokoch...

Jeden z tých filmov, ktoré by mali chodiť v sobotu večer v TV... príjemný, skutočne pre celú rodinu a tak troška predsa len núti k zamysleniu sa nad iným vnímaním medziľudských vzťahov a jeho príčinách.

Tento film mi konečne ukázal, čo toľko ľudí vidí na Natalie Portman. A je to asi skutočne najlepší film s Jean Renom. Plus hláška ako: "Pošlite sem všetkých!". (a asi o dve minúty jeden člen komanda žiada o ďalšie posily). Skutočne sa mi nechce veriť, že ide o 17(!) rokov starý film, pretože pôsobí úplne súčasne. A toto nemá skutočne nič s filmom, ale je v ňom veľa bielych chodieb, ktoré pôsobia ako zo sna... (jedna * je len za tie chodby :-)

Celý film pripomína klasické divadelné spracovanie, ktoré sa zameriava na rýchly sled deja so snahou zachytiť aspoň čo-to zo psychológie postáv (aspoň pre mňa trocha teatrálnym spôsobom) a myšlinková rovina knihy je zhrnutá možno 5 (toto je len odhad) vetami. Adaptácia románu ako je Dostojevského Zločin a Trest, so všetkými jeho dejovými líniami, plnohodnotnými postavami (, z ktorých každá má akoby svoj vlastný príbeh), prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva a samotnou ústrednou myšlienkou z názvu, sa snáď ani nedá úplne pokaziť, no tento film mal k tomu dosť blízko... Čo ma potešilo, bola Julie Delphy, ktorá skutočne vystihla Soňu Marmeladovu, ako si ju predstavujete v románe (aj keď možno v trocha naivnejšej podobe...) a napätie, ktoré sa dá pozorovať medzi Raskoľnikovom a policajným vyšetrovateľom Porfiryjom (Ben Kingsley). A film sa odohráva v celkom pekných interiéroch (na to, že ide o televízny film) - o to viac mrzí, že neboli vôbec využité a celkovo tu zanikajú.

Z popisu by sa zdalo, že práve toto je jeden z tých filmov, ktoré sa mi "musia" páčiť. Ale nepáčil sa mi, pretože celý ten príbeh akoby vôbec nedržal pokope. Ako tu už bolo spomínané, samostatne tie scény fungujú, ale spolu tomu niečo podstatné chýba (dej, vzťahy medzi postavami, motivácia konania postáv, vtip...). Čo ma mrzí, je úplne nevhodne hrajúca hudba v pozadí, ktorá mi v niektorých okamihoch vyslovene vadila. Ak by bol tento film natočený niekedy v 40-tych rokoch, mohol by sa stať kultovou záležitosťou, ale v súčasnosti... Neviem. Ak sa chcete zamýšľať nad tichom, možno by bolo lepšie vypočuť si Johna Cagea a jeho "4`33``". (Rozhodne by to bolo kratšie).

Fakt pekný film. A vôbec nevadí, že postavy sa občas správajú akoby nelogicky a v niektorých momentoch im máte problém uveriť, pretože všetky sú až neuveriteľne sympatické (aspoň pre mňa skutočne všetky, čo sa nestáva v každom filme...). Celý film ide s takou ľahkosťou, že po viac ako 2 a pol hodine by vám vôbec nevadili ďalšie 2 hodiny - ako povedala 1 z hlavných postáv: "Zažila som toho 2-krát toľko, ako som povedala.". Plus tá najlepšia hudba aká sa dá predstaviť a krásne oblečenie, ktoré chcete mať doma v skrini...