BarVo

Až na ten záver fajn, príhovor ako vyvrcholenie filmu ma ozaj nepresvedčilo, a celkovo ten obraz otca mi nejak nesedel. Neodpustím si tu poznámku na margo miestneho homofóba, že na to, ako mu vadia filmy s gay tematikou, je zvláštne, že si žiaden nenechá ujsť aj so šťavnatým popisom priebehu styku. Aj vďaka takým latenťákom to dnes stále vyzerá v slovenskom malomeste rovnako ako na francúzskom vidieku ´84. A aj vďaka týmto kecom zvyšujem hodnotenie inak vcelku priemernému filmu.

Skôr Lesný sebevrah. Nerozumiem nielen motívu páchateľa, ale ani motívu a potrebe režiséra toto natočiť. Nevadia dlhé zábery, ani minimum dialógov, ale nezmyslenosť a zbytočnosť scén. Milionár, hokej, cesta autom, cesta vlakom, cesta metrom... záverečný výsluch bol utrpenie. Bez zbytočného mentorovania, na čo je toto dobré? Áno,  film je prázdny ako ten vrah, ale na to nemusím zabit 78 minut. Španielske Hodiny dňa v českom vydaní opozdené o 20 rokov.

Nadhodnotím kvôli téme a prípadu, o ktorom počujem prvý krát. Bohužiaľ to ide po povrchu, hoci kauza otvára mnoho nezodpovedaných otázok. Prioritne tú ako jednať s maloletými obeťami sexuálneho zneužívania tak, aby z procesu nemali ešte väčšiu traumu než z činov samotných.  Toto bolo brutálne z mnoho dôvodov,  snáď sa to raz dočká aj silnejšieho spracovania.

Wajda prekvapivo udržal dramatický pátos na uzde, do filmu vhodne votrel humor a nijak mu to neuškodilo. Walesa nie je čiernobiela postava a režisér  sa s tým vysporiadal dobre, aj vďaka tomu, že skončil v roku 1989. "Podvratná" hudba aj dobové zábery zážitok spestrujú. Pani Danuša má môj rešpekt, toto by aj na koňa bolo moc.

Podivuhodný príbeh upírskeho diktátora.  Bežný užívateľ Netflixu ofrfle, artový divák zajasá. Potešilo.

Toto sa vydarilo, výborná voľba ČT. Televízne deväťdesiatky ako vyšité, parádna atmosféra aj príbeh,  postavený na reálnej predlohe. Téma IRA a veľkonočnej dohody u mňa stupňuje zvedavosť a hodnotenie takmer vždy, tu navyše v neznámej polohe, na kontinente. Palec hore.

Formálne krásne a precízne natočené. To je ale všetko. Postavy majú hlúpy zvyk neodpovedať na položené otázky, má sa tým zrejme budovať tajomno, ale mňa to po hodine iritovalo. Hlavná hrdinka sa stále pchá všade, kde ju nevolajú, či odmietajú, dopadne nedobre, a to s vyše dvojhodinovým konštantne sverepým výrazom, ktorý ma tiež už ku koncu prudil. Príbeh samotný nie je pritom žiadnou záhadou, napriek absencii odpovedí asi od polovice tušíte kam smeruje. Vďaka neúnosne dlhej minutáži som film skôr odtrpela.

Za mňa len tak od plotny: Film ma síce načapal nepripravenú, chyba ale nebola len vo mne. Som prístupná experimentom  a znesiem statické obrazy i nevyslovené posolstvá, ak ma film zaujme. Režisérka si točí ale sama pre seba a ak je jej jedno, čo si z toho divák odnesie, nebudem si ani ja veľmi nad tým lámať hlavu. Oidipus, hm, nevychádza mi to. Mám porozumenie pre nekonvenčné prístupy, ak to ale nemá dušu /a tým nemyslím chorály všehomíra/, nemám záujem. Každopádne záverečná skladba je úžasná.

Mám rada tieto "nudné" britské minisérie. Treba pripomínať.

Almodóvar môže kľudne do dôchodku. Tie postavy by lepšie nenapísal.  Plný počet dávam, keďže tuším, že v hodnotení čochvíľa homofóbne odpady narobia bordel.