tomashrabek

Naozaj som nechápal, čo si mám o tom filme myslieť. Pomsta, divné postavy, naháňačky, perfektný Gibson, všetko ostatné otrasné a nelogické... Má to vôbec nejaký súvis s druhým dielom obdareným geniálnou postapokalyptickou atmosférou a DEJOM?

Príjemne plynúci film, v ktorom je intenzita napätia priamo úmerná času strávenému pri ňom. Vynikajúca hudba a takisto aj kamera, no škoda záveru, ktorý ma mierne sklamal.

Chlapík, ktorého si občas Jehovisti zmýlia s Ježišom Kristom, sa hodinu a pol pokúša baviť nadmieru komunikatívne a spolupracujúce publikum, a treba uznať, že prekonal moje očakávania. Má to síce hluché miesta, ale všetko je nám dôkladne vynahradené komentovaním politických vzťahov Británie k Spojeným štátom ("Jednoducho už nie je "Veľká"") a najmä, najmä vidláckou verziou Stairway to heaven a technickým výpadkom na koncerte U2 :)

Pink Floydi si sami pre seba hrajú to najlepšie z ich ranej tvorby a o atmosféru sa im nestará nič iné, ako závan niekdajšej tragédie, ktorá postihla Pompeje. Perfektný záznam, ktorý v dobe svojho vzniku poprel všetky štandardy, čo sa týka koncertných záznamov (davy ľudí, obrovské svetelné projekcie - tým popreli vlastne aj svoje vlastné štandardy). Všetko je minimalistické a to len dáva vyniknúť skvelo predvedeným kúskom, najmä Echoes a A Saucerful of Secrets. Pôvodná verzia je za plných 5*, director's cut má o hviezdičku menej, atmosféra dosť utrpela rušivými a nekvalitnými animáciami a vsuvkami. Aj keď, zábery z tvorby The Dark Side of the Moon a pohľad na večerajúcich Floydov stoja za to.

Kolekcia najlepších scénok, aké Rowan Atkinson pri svojich divadelných vystúpeniach predvádzal. Tematicky i prevedením sú úplne odlišné, miestami kolísa i kvalita, no záchvevy sú minimálne a po "iba" výbornom skeči sa väčšinou dostaví geniálny. Po tom, čo som videl Základy randenia a Shakespearovského divadla, môžem pokojne prehlásiť, že som pripravený zomrieť. Klobúk dole, pán Atkinson.

Aronofského štýl som si doslova zamiloval po geniálnej nízkorozpočtovej prvotine Pí a v rovnakom štýle sa vezúcom Requieme. Od Fontány som však už podľa samotného nápadu, troch paralelne sa rozvíjajúcich príbehov v rôznych časových obdobiach s rovnakým motívom, očakával trochu viac, než sa mi donieslo. Áno, Aronofsky nám to síce servíruje na nádhernom zlatom podnose s prekrásnymi ozdobami po okrajoch, no samotný pokrm mi akosi nechce ísť dolu krkom, musím ho pridlho prežúvať a strácam sa v jeho chutiach. Myslím, že sa zmiešalo až príliš veľa ingrediencií a korení, čo niekedy nebýva na škodu, no na tanieri to pôsobilo nevábne a všetky výrazné chute v sebe zanikali. Praženica je niekedy viac ako vyprážané baranie oči v kokosovej marináde.

Bohužiaľ, po nášupe v podobe Shaun of the dead som čakal oveľa viac. Dostala sa ku mne zbytočne dlhá, prekombinovaná a nenápaditá zmes trápnych scénok, v ktorej by sa skutočne vtipné miesta hľadali ťažšie ako heterosexuál medzi talianskymi módnymi návrhármi. Pár sa ich síce našlo, no nevyvážilo to dlhé čakanie na nejakú poriadnu pecku, ktorá by ma dvihla zo sedadla. Celkovo mám zmiešané pocity, ale až taká katastrofa to nebola.

Od prvého momentu, keď sa Moran pritacká na pódium a na otázku z hľadiska o cigaretách zareaguje zapálením si, strieľa po nás až do úplného konca svoje komentáre, vtipy, postrehy a hlášky s kadenciou menšieho rotačného guľometu. Pódium a celkovo kontakt s ľuďmi si užíva, plynule prechádza od jednej témy k druhej a občas mi tým pripomínal aj Svěrákov senilný monológ v seminároch ku cimrmanovskej hre Švestka. Neskutočne som si tohto írskeho chlapíka zamiloval a budem striehnuť na všetky projekty, v ktorých sa čo i len objaví. Chcelo by to nejaký nový britcom, že? ;)

Nádherné a nenásilné spojenie existenciálnej drámy a tragikomédie. Bizarné postavy zahalené rúškom biblickej alegórie odkrývajú svoje prepletené a komplikované osudy, aby nakoniec predviedli, že nie všetko je až také zlé, a že dokonca aj smrť sa dá brať optimisticky. Veľmi kvalitne natočený a príjemne plynúci film so skvelými hercami ("Len si odskočím na pohotovosť...").

Parádne som sa bavil po celý čas. Nie je to šialená komédia, nie je to čistokrvný horor, nie je to paródia, nie je to akčný film, je to niečo medzi, hybridný žáner obdarovaný asi najsuchším britským humorom. A ten neskutočne milujem! Nenormálne ma potešil aj Queen a prítomnosť Tamsin Greig z Black Books. No a samozrejme trochu toporný Dylan Moran prekvapivo v úlohe okuliarnatého slušňáka... Významným plus je tiež podarený koniec. Len mi povedzte prečo... prečo.. prečo museli po zombíkoch hodiť práve LP s Dire Straits?