Avathar

Burton ma začína srať. Ale fakt, že veľmi. Nepotreboval som od neho ďalšiu pecku v štýle EDA WOODA, chcel som proste len dobrý film. BIG EYES mal všetky predpoklady byť dobrým – zaujímavý príbeh, výborní herci, scenáristi... Ale nič z toho. Postavy sú opäť totálne prázdne (ako je u Tima v poslednej dobe zvykom), jedine Amy Adams dokáže svojej hrdinke vdýchnuť život a človek jej naozaj verí všetky emócie. O to väčšia škoda, že jej postava nie je viac prepracovaná, že nie je viac zachytená jej vášeň pre vlastné umenie, pre jej vzťah s dcérou, s Walterom apod. To všetko sa odbije pár scénami/vetami. Christoph Waltz je doslova a dopísmena príšerný a to som neveril, že niečo takéto napíšem. Pri jeho šaškovaní pred súdom v závere filmu, mi už bolo regulérne za tvorcov trápne. Povrchné, absolútne bez kúzla a bez šťavy. Jediné, čo je na tomto filme dobré je Amy Adams. A možno celková výtvarnosť a kamera. A to je všetko. Iste, je to lepšie ako TEMNÉ TIENE, ale to nie je bohvieaká výhra. Burton regulérne zosenilnel, sorry, už to musím priznať aj ja. Je to smutný pohľad, keď režisér, ktorého najlepšie filmy ma emocionálne žmýkali a žmýkajú dodnes, vypotí takúto sračku bez duše. Zase. Opäť obrovské sklamanie. Myslel som, že s FRANKENWEENIEM chytil Tim druhý dych, ale len som si staval vzdušné zámky – aj v tom prípade ho zachránilo len to, že vlastne remakoval svoj vlastný film. Burton už skrátka točí sterilné, chladné prefabrikáty. Vlastne ma to znechutilo ešte viac než TEMNÉ TIENE, pretože takto zabiť dobrý príbeh, to dokáže asi len Tim Burton! Voilá, ďalšia veta, o ktorej som si nemyslel, že ju raz napíšem. Na ďalšie jeho filmy sa úprimne neteším.

"GO BACK TO JAIL!" Vtipný, milý bonus.

Tak neviem, potenciál na hororovú jednohubku by tu bol, ale... malo sa jednať o vážne mienený horor? Alebo tak trochu o paródiu? Ak to prvé, tak to fatálne nefunguje, ak to druhé, tak to miestami vtipné je, obávam sa ale, že nezámerne. Ten hlavný záporák/démon/duch/svedomie/smrť/whatever bol zobrazený prečo? Desivý je asi ako obložený chlebíček a svojim herectvom to ešte viac zbytočne mrví. Lepšie by IMHO bolo, ak by sa zo zrniacej TV/notebooku ozýval len jeho hlas (aby to trochu ladilo aj s názvom, že). Trošku sa viac pohrať s kamerou, pridať aj nejaké detaily a zapracovať na strihu. Hlavná hrdinka pôsobila vcelku v pohode, na to, čo sa dialo okolo. Hudba použitá dosť wtf. Pobavil ma tieň kameramana na stene a neherecké výkony. Tak nech nežerem, dám dve hviezdy.

Technicky výborné, herci skvelí. Viac ma bavila prvá polovica. Ak by bol celý film súdnou drámou, vôbec by som sa nehneval. Zvyšok nie je zlý, ale absolútne bez napätia, bez prekvapivého momentu. Je to predvídateľné, vďaka hudbe nechutne vlezlé, na mnohých miestach regulérne gýčovité (ako inak). Typicky "americké" zjednodušovanie a čiernobiele videnie sveta, bolo v tomto prípade skoro až na smiech (pastelková, nažehlená Amerika vs. NDR - zamrznutá ríša zla pripomínajúca Mordor, plná škaredých týpkov, ktorí po vás štekajú desivou nemčinou). Coenovci z toho preblesli naozaj len občas. Rád by som film videl kompletne v ich réžii. Avšak... Would it help?

Úplne klasický romantický film. S dôrazom na slovo "úplne." Je to pomerne naivné, príbeh nemá absolútne čím prekvapiť, správanie hlavnej hrdinky bolo miestami dosť podivné, emócie mohli byť silnejšie, všetko je tip top decentné, postavy sú takmer všetky jednorozmerné... Ale nejak extra ma to nenudilo, film je natočený veľmi zručne a myslím, že už len kvôli výkonu Saoirse Ronan sa oplatí BROOKLYN vidieť, pretože je to práve ona, ktorá to celé ťahá, dokáže si získať sympatie a svojej - po scenáristickej stránke - dosť slabo vykreslenej hrdinke dodať život.

Rimbaud slovenskej muziky, hypersenzitívny génius zničený drogami, nepokojnou spoločnosťou raných deväťdesiatych rokov a vlastným vnútrom, ktoré muselo byť omnoho komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdalo. Marek Brezovský pre mňa zostal, aj po dopozeraní tohto skvelého dokumentu, záhadnou postavou. Cítil som, že sa v ňom bije strašne veľa protikladov, strašne veľa emócií. A takí ľudia tu väčšinou neostávajú dlho, bohužiaľ. Všetci zúčastnení popisujú, aký Marek bol, ale jedným dychom dodávajú, že proste nevedia uchopiť to, čo sa v ňom odohrávalo. A už to asi nikdy nezistia. Život miloval a chcel vyskúšať všetko, čo ponúka – a paradoxne, to ho zničilo. Ostala po ňom nádherná hudba, ktorá jediná môže byť snáď akýmsi kľúčom... Posledný záber Mareka, krátko pred smrťou, to ako si zapaľuje cigaretu, zakloní hlavu, slastne vyfúkne dym a melancholicky pozrie do kamery, je pre mňa jedna z najsilnejších a najsmutnejších scén filmu.

Prakticky nemám výhrad (čo je pre mňa, akožto človeka, ktorý Pixar - na rozdiel od iných - príliš nemusí/nesleduje, prekvapenie). Iste, vedel by som si to predstaviť aj v "dospeláckom" balení a celý nápad vyťažený viac na dreň, ale to by scenár asi musel písať Charlie Kaufman :). Inak je to ale strašne nápadité, vtipné, svižné a nevtieravo dojemné. Občas sa dej trochu točí na jednom mieste, ale všetky tie nádherné destinácie jednej dievčenskej mozgovne nemožno neobdivovať. A záverečná hláška a odkaz na pubertu dávajú filmu celkom fajn ironickú bodku, emócie budú mať čo robiť :). Celkovo veľmi pohodový film, pri ktorom som ani na moment nemal pocit, že ma Pixar len infantilne emocionálne vydiera (viď. MONSTERS, NEMO...).

Tá hudba bola mizerná a pílila mi uši. A zvyšok na tom tiež nie je dvakrát dobre. Celkom ma to svojou naivitou (herci, dialógy) bavilo, ale len keď sa to odohrávalo na klinike. Potom to už bol len bordel, hopkajúca herečka, predstierajúca, že šprintuje pred útočníkom, jej útok čisté wtf a ten debilný flashback tam bol načo? Inak tá tenisová loptička (alebo čo to bolo), čo hrala oko, pobavila.

Výhodou týchto amatérskych hororov je, že ak sa im už nepodarí diváka vystrašiť, tak dokážu aspoň dobre pobaviť (aj keď nezámerne :)). Tu ma oslovili najmä znudení herci a ich mizerné dialógy. Snaha o atmosféru na mňa nefungovala, film je príliš rozvláčny a ani nepôsobí dojmom, že by sa okolo mladého páru dialo niečo desivé/nebezpečné. Záver vyšumí do prázdna a celému filmu hlavne chýba nápad, či originálnejšie spracovanie.

V istom zmysle je to rovnaká limonáda ako vlaňajšia TEÓRIA VŠETKÉHO: citlivá a silná téma, podaná až hanebne jednoducho, vynikajúci Redmayne a pocit premrhanej šance. Fakt by to chcelo viac hĺbky, intenzity, odvahy... V DÁNSKOM DIEVČATI úplne absentuje psychológia a pokus ponoriť sa do myslí hrdinov. To považujem pri tomto type filmu za dosť zásadný (až fatálny) prúser. Dosť toho zachraňujú herci, ktorí našťastie svoje postavy vedia dobre „predať,“ ale aj tak je to celé príliš ploché, scenár nejde do hĺbky, príliš ani nekonfrontuje Lili s vtedajšou spoločnosťou (a ak áno, nepôsobí to na mňa dvakrát realisticky). Všetko je len decentne naťuknuté, herci to síce poctivo odmakajú, ale v konečnom dôsledku to plynie do prázdna. Emocionálne ma to nechalo totálne chladným. A to je škoda, pretože herci sa naozaj veľmi snažia a sú perfektní (Redmaynovi možno málo vyčítať /hoci si nemyslím, že by sa ponoril do úlohy úplne na 100% ako napr. v TEÓRII VŠETKÉHO/, Vikander skvelá, v malej roličke poteší aj ako vždy výborný Whishaw), ale s tým scenárom proste nemali šancu utiahnuť celý film... Celkom sa mi páčilo komponovanie scén, ale ako celok je to skrátka strašne neživotné, povrchné a zabudnuteľné. Na intenzitu takých LAURENCE ANYWAYS či CHLAPCI NEPLAČÚ sa to ani náhodou nechytá.