Themyth

Podtitul dokumentárny film je v tomto prípade zavádzajúci. Je to televízny film a hlavne one man show v podaní pána Romančíka. Svojej úlohy sa chopil výborne a zdatne mu sekundujú aj iní výborní slovenskí herci. Škoda že je to poplatný scenár vtedajšej dobe a celý film sa točí iba okolo problémov uvedenia nového izolačného materiálu do sériovej výroby. Takto pôsobý na mňa dojmom ľahko konzumnej jednohubky. Ale vďaka hereckému obsadeniu si to udržalo aj po rokoch solídny štandard.

Perfektný thriller z raného Hitchieho obdobia. Má neuveriteľný spád, premakaný scenár, vzrušujúcu atmosféru a prekvapivý vydarený záver. Čo k tomu dodať ? Čistých 5 bodov.

Jeden z najstarších dochovaných experimentálnych filmov, ktoré som doteraz videl. Tento titul má cca 110 rokov. Vidíme tu sedem párov muž a žena, z toho každý pár je v určitom vekovom rozmedzí. Režisér nám demonštruje určité charakteristické správanie pre každý z nich vzhľadom k ich veku a danej situácii. Od malých detí až po starých ľudí. Zaujalo ma, ako na takomto jednoduchom scenári vie definovať charakteristickú črtu správania sa jedincov v danom vekovom období.

Výborný film opäť v modrých číslach ? To snáď nie je pravda. Ja viem, že každý jedinec má svoj osobitý pohľad na umenie, v tomto prípade filmové a vlastný rebríček hodnôt. Ale to je už asi 15ty prípad podhodnoteného kvalitného filmu, odkedy som cca. 2 roky na ČSFD. Poďme k samotnému filmu. Je to hlavne herecký koncert Diany Keaton. V roku 1977 si zahrala ešte Annie Hall kde tiež excelovala. Dve nie najľahšie role a takto bravúrne zvládnuté, klobúk dole. Mladá učiteľka, ktorá učí hluché deti žije po nociach hýrivý život a hľadá si trvalý vzťah. Výsledkom sú iba sexuálne a drogové experimenty. Trpký koniec je brutálny až šokujúci, ale nie prekvapivý. Povahová štúdia par excellence. Dávam jednoznačne 85 %.

Môj druhý film od Dreyera, ktorý som mal možnosť zhliadnuť. Prvým bol Slovo. Aj v tomto prípade sa jedná o umelecký skvost. Zaujímavosťou je už to, aký časový oblúk som medzi týmito oboma titulmi spravil. Pokým Slovo spadá do zaverečnej tvorby tohoto režiséra, Utrpenie Jany z Arku patrí do éry nemých filmov, presnejšie bol dokončený tesne pred nástupom zvukových filmov. Považuje sa za jeden z posledných majstrovských diel nemej éry. Pred svojím uvedením do kín bol prísne scenzurovaný a zakrátko originál filmu zhorel pri požiary. Rovnaký osud postihol aj druhý negatív, ktorý Dreyer skompiloval z alternatívnych záberov z natáčania. Momentálnu verziu filmu objavili úplne náhodou v roku 1981 v Nórsku. Má sa vraj najvernejšie približovať pôvodnému originálu. Som unesený z toho, koľko málo stačí skvelému režisérovi k vytvoreniu napínavej atmosféry. Stačí mu výraz tváre a niekoľko slov, v tomto prípade sprievodného textu. A práve detailný záber na tvár Jany súdenej cirkevným tribunálom je prvkom, ktorý si vedie vlastnú líniu vo filme. Ako napr. úplne iný žáner a doba : Schindlerov zoznam. Dievčatko v červenom kabáte zasadené v čiernobielom filme, niečo ako výstraha aby sa niečo podobné už nikdy nezopakovalo. Čo v našom prípade znamená Janina tvár ? Bola v plnej kontemplácii s bohom, resp. niečím nadpozemským a súdi ju hŕstka obmedzencov, z ktorých podaktorí vtedy ani netušili že sa jedná o spolitizovaný proces ? Je ťažké to jednoznačne skonštatovať. Netradičné a veľmi novátorské uhly kamery, a strhujúce herecké výkony iba znásobujú silu tohoto snímku. Klasika svetového formátu.

Sklamanie. Čakal som od filmu nejakú dobrú pointu, prekvapivé rozuzlenie, psychologický rozbor postáv, dôvod prečo konajú nejakým spôsobom a konfrontovať ich s touto skutočnosťou s nachádzaním riešenia. Namiesto toho mám neodbytný pocit, že som sa pozeral na lacný soft porno snímok. Film pojednáva o jednom psychiatrovi, ktorý nám predkladá prípady zo svojej praxe. O lekárskom tajomstve radšej pomlčím. Sú to krátke príbehy o niekoľkých pacientkách ktoré sa mu spovedajú zo svojich sexuálnych dobrodružstiev. Dá sa povedať, že sú závislé na sexe. Scény sú naozaj šteklivé, ale fungujú iba samoúčelne. Na konci každého zážitku jednej z nich nám pán doktor predostrie niekoľkými vetami príčinu konania danej dámy. Spŕška niekoľkých viet a ide sa na ďalšiu vzrušujúcu scénku. Veď práve to je to najpodstatnejšie v celom filme. Ranný, zaujímavo poňatý, na experimentálny film sa hrajúci soft porno stuff.

V tomto filme nefunguje nič ako by malo. Snaha tvorcov natočiť veľký epický príbeh o boji dobra so zlom sa úplne minula účinkom. Pravdupovediac sa to dalo aj čakať. Do filmu sa investovalo veľmi málo prostriedkov na to aby sa im to podarilo. Smiešne súboje ktoré vyznievali ako keď sme sa vo veku cca. 7 rokov hrali na vojakov, Neskutočne amatérske zábery kamery , ktorá akoby tam miestami bola iba mimochodom. Aspoň keby investovali do peknej, príbehu zodpovedajúcej plachetnici. Vidíme len do komickosti zachádzajúce súboje na akýchsi väčších člnkoch. Amatérčina najhrubšieho zrna. Preto jeden bod.

Snímok bol natočený napínavou formou. Nemal som ani sekundu čas na nudu. Keď príde James Coburn s pomocou svojich konexií na to, že bývalú manželku a ich spoločného syna plus jej malú dcérku držia rukojemníci v zajatí v kláštore Meteora na vysokej skale, dostane podnetný nápad dostať sa nepozorovane k nim pomocou rogala pod rúškom tmy. Znie to zaujímavo a zaujímavé to vskutku aj je. či sa jedná o tzv. béčkový alebo áčkový film je riešenie zbytočné.

Ako by som počul slová môjho bývalého kolegu : Pasolini je PÁN. Tento jeho triviálny, povrchne infantilný výrok ak niekoho obdivoval, som neznášal. Teraz by som s ním ale výnimočne súhlasil. Príchod mladého muža do majetnej rodiny majiteľa továrne je katalyzátorom ich postoja voči svojmu životu. Každý z členov rodiny odkrýva svoje temné stránky osobnosti a zároveň svoje túžby. Toto všetko plus konfrontovať tragický a zúfalý osud človeka s náboženskou ideológiou nedokáže zďaleka každý. Pasolini to zvláda s úspechom. Jednu hviezdičku uberám kvôli zbytočnej statickosti filmu v niektorých momentoch. Bez toho by film mohol byť ešte vzrušujúcejší.

Veľmi príjemné spomienky na moje detstvo a každodenné priam nábožné sledovanie stanice ORF. Bohužiaľ s odstupom tých mnohých rokov po umeleckej stránke tomuto seriálu nemôžem dať viac ako dve hviezdičky.