Fajolo

Tvorcovia tohto filmu pozbierali všelijaké gýče a klišé a z nich ako z tehličiek poskladali niečo, čo tu ešte nebolo. Mne sa to páčilo. Vrátane tých tančekov a uletenej hudby.

Toto je socializmus presne taký, ako si ho pamätám. Šedivý, bezútešný, plný pokrytcov a hajzlíkov, ale aj ľudí, ktorí sa "nezdajú" a dokážu pomôcť v pravej chvíli. Ten film je ako návrat do mladosti, nie idealizovanej, ale drsnej no o to pravdivejšej.

Nepáčilo sa mi to. Tá absurdita bola akoby príliš chcená a zároveň jej bolo málo. Scenárista si vymyslel nejakú absurdnú situáciu a ďalších 5 minút sa všetky postavy správali úplne logicky a prirodzene v kontexte tej absurdity. Potom prišiel zase s niečím iným, nenadväzujúcim na to predchádzajúce. A najhoršie bolo, že tie absurdnosti vo mne nevyvolali vôbec nič. Nešokovali, neznervózňovali, nevyvolávali smiech, ani strach, dokonca ani súcit. To porovnanie s Kafkom, čo som tu v jednom komentári našiel, je pravdivé len v tom, že autori by asi chceli vyvolať týmto filmom podobné pocity, ako Kafka svojimi dielami. Žiaľ, nepodarilo sa. Teda aspoň u mňa.

Chvíľami som rozmýšľal, čo by som asi robil, keby som sa ráno prebudil ako Ale niekde na chodníku s prázdnymi vreckami a absťákom? Dokázal by som sa správať aspoň o máličko lepšie? Snažil by som sa aspoň trochu? Čo keď si len nahováram, že som lepší ako tí grázlici z filmu?

Ursínyho herectvo je podobné ako jeho gitarové sóla - úsporné. Ale napriek tomu nemám pocit, že by niečo chýbalo. Zato filmu ako celku toho chýba dosť. Škoda.

Zdá sa, že tunajšie hodnotenia silne závisia od toho, ako sa komu páči hudba. Kto má Ursínyho pesničky rád, ten filmu veľa prepáči. A kto nie, ten vidí každú chybu a je ich veru dosť. Možno najlepšie asi bude sledovať film so zatvorenými očami, teda len počúvať hudbu. Mojím osobným favoritom je pesnička Svitá.

Pre Brazilcov musí byť tento film niečím ako je pre Čechov Prodaná nevěsta - dielo, ktoré definuje ich národnú identitu. Má na to všetky predpoklady: špecifické prostredie, hudbu a atmosféru, aj slušnú dávku romantiky. A napokon tragický záver presne podľa antickej predlohy.

Asi preto, že som od neho veľa nečakal, tak ma tento film príjemne prekvapil. Trochu čierneho humoru, trochu romantiky a výsledkom je hodina a pol príjemnej pohody.

V Rusku (kde je plno vyznavačov Stalina) možno stačí na dobrý film pripomenúť, aké boli komunisti svine. Mne to ale nestačí. Jednak som to vedel a dvak sa ma to pripomenutie nijako nedotklo. Asi to bude tým, že z som sa nedokázal vcítiť do žiadnej postavy a napokon mi bolo jedno, čo sa s nimi stane. Ani na chvíľu som nespadol do deja, len som z odstupu sledoval výkony hercov, kameramana, režiséra...

Kaleidoskop krásnych obrázkov. Väčšina z nich by sa hodila aj ako pozadie na desktop. Nádhera.