Fajolo

Mám rád knihy, filmy a vtipy, ktoré nie sú prvoplánové. Mám rád, ak za informáciou, ktorá je každému na prvý pohľad jasná, je ukrytých niekoľko ďalších informácií, významov a posolstiev. Takých, ktoré je treba hľadať a nad ktorými je potrebné rozmýšľať. Film Kniha prežitia je taký dvojplánový. Na prvý pohľad je to akčný postapokalyptický film, akých sú už desiatky a každý rok pribudnú aspoň dva až tri. A na druhý pohľad je to prezentácia sveta, ako ho vidia (resp. aký by ho chceli mať) militantní kresťania. Skúsim vysvetliť, prečo si to myslím. Keďže je Kniha prežitia postapokalyptickým filmom, jeho dej sa odohráva po nejakom neznámom veľkom nešťastí. Jediné, čo vieme je, že súčasťou tej apokalyptickej udalosti bolo dôsledné zničenie ozónovej vrstvy a všetkých výtlačkov biblie. To s tým ozónom bol asi nechcený vedľajší účinok, ale prečo by chcel niekto zničiť všetky biblie? Jedine ak by sa nejaká militantná ideológia takto snažila zbaviť konkurencie. Ale v celom filme nie je o nejakej ďalšej ideológii ani zmienka. Všade samá anarchia a ľudia sa správajú podľa zásady „zabi, aby si nebol zabitý". Zmysel to dáva zase len pre militantných kresťanov, ktorí si automaticky prisvojujú všetky cnosti a bibliu považujú za ich koncentrát. Logicky potom bez biblie zavládne všade chaos a zákony džungle. Aby bola táto výnimočnosť biblie zrejmá aj menej chápavým, je vo filme zobrazená ako čosi nadprirodzené. Držiteľ posledného výtlačku disponuje vskutku zázračnými vlastnosťami, bez vysvetlenia, ako k nim prišiel. A k tomu má ešte vízie o veľkom poslaní, ktorému síce vôbec nerozumie, ale o to viac mu verí. Aby v tom hlavný hrdina nebol celkom sám, výnimočný postoj k biblii má aj jeho protivník – arcizloduch. Z nejakého záhadného dôvodu verí, že mu vlastníctvo biblie prinesie ešte väčšiu moc. Vo svete, kde okrem neho o biblii nik ani netuší a kde väčšina ľudí nevie čítať. Navyše načo by otrokárovi bola kniha, ktorá vraj ľudí oslobodzuje? Nie je v tom žiadna logika a zmysel to môže dávať len ľuďom, ktorým je všetko dopredu jasné, bez ohľadu na logiku. Stretol som sa aj s interpretáciou, že tento film je o boji za zachovanie literatúry a kultúrnych tradícií všeobecne. To však platí len pre tých pár ľudí z úplného konca filmu. A to, že tú bibliu napokon uložili niekam medzi korán a talmud, to možno chápať aj ako nutný ústupok požiadavkám na politickú korektnosť. Film vo väčšine času hovorí o niečom úplne inom a ten záver to len trochu uhladzuje, ale nepopiera. Ktorýsi arabský panovník, keď dobyl Egypt, dal podpáliť Alexandrijskú knižnicu. Keď sa ho pýtali, či mu nie je ľúto kníh, ktoré uchovávali väčšinu vtedajšej múdrosti ľudstva odpovedal, že buď sa v tých knihách píše to, čo v koráne a potom sú zbytočné, alebo sa tam píše niečo iné a potom sú nebezpečné. Obávam sa, že tento spôsob uvažovania pretrval až do dnešných čias a tvorcovia filmu Kniha prežitia sú toho názorným príkladom. Akurát že miesto koránu majú bibliu.

Príbeh tohto filmu je videný očami hlavného hrdinu. Vo chvíli, keď bol nespravodlivo obvinený, vieme, že bol obvinený nespravodlivo. Keď ho takmer všetci okolo napádajú, vieme, že sa mýlia. Pre diváka je preto jednoduché postaviť sa na tú správnu stranu a spravodlivo sa rozhorčiť nad všetkými krivdami, ktoré sa mu dejú pred očami. Dúfam však, že neostane len pri tom. Dúfam, že aspoň niekto... nie, dúdam, že váčšina sa zamyslí, ako by sa oni zachovali, keby im nebolo všetko od začiatku jasné. Príliš často sa rozhodujeme v nejasnej situácii s nedostatkom dôveryhodných informácií. A príliš často sa rozhodujeme pre veci, ktoré sa už nedajú vziať späť.

Je jedno, či bol tento film nakrútený podľa skutočnosti, alebo nie. Aj keby bol príbeh vymyslený, je tak veľmi podobný reálnemu svetu, že nič nebráni tomu, aby sa niečo také naozaj stalo. Inak odporúčam pozerať ho s nohami v teple a popíjajúc varené víno, pretože z toho odporne studeného, vlhkého a veterného prostredia mi bolo priam že fyzicky zle. Som rád, že som to prežil.

Je to zvláštny film. Blázinec očami niekoho, kto sám je pravdepodobne tiež blázon. Hoci obsahuje komentáre, tie nič nevysvetľujú, skôr prispievajú k pocitu nepochopiteľnosti sveta. Na to, aby sme mu aspoň trochu rozumeli a mohli v ňom prežiť, potrebujeme si vymýšľať. Napríklad marťanov, alebo číňanov klonujúcich lízajúce ženy. Veľmi ťažké je hodnotiť takýto film. Bezprostredne po pozretí by som bol schopný dať mu jednu alebo 5 hviezdičiek, podľa momentálnej nálady.