PeteBuck

Tretia séria stavila na dizajn jednotky a je prerozprávaná v troch paralelných časových úsekoch. Tým podobnosť nekončí, opäť vidíme dvojku detektívov, ktorá sa pasuje s prípadom, na ktorom si vylámala zuby a postupne sa dopátrajú k vyriešeniu, charaktery si popri prípade riešia svoje vlastné problémy, starosti, lásky. Príbeh je zaujímavý, postavy tiež, ale vždy to budem porovnávať s fantastickou jednotkou a nemôžem sa zbaviť dojmu, že Nic Pizzolatto sa vyhádzal z nápadov a vykráda samého seba. Príbeh má viac hluchých miest, je trochu pomalejší a nudnejší a dvojka detektívov, aj keď je celkom slušná, proste nefunguje rovnako dobre. Priznám sa, že koniec dosť sklamal a na konci vidíme akýsi "happy end", ale zároveň jedného z hlavných hrdinov v dosť pohnutom okamihu, kedy si poviete, že to zaškrípalo až hrôza. Zápletka nie je tak prepracovaná ako v jednotke či dvojke, ide o dosť bežný prípad len natiahnutý na niekoľko dekád. Rovnako tak autor navnadí v predposlednej časti na zaujímavé a zamotané rozuzlenie a dostaneme dosť tuctovú romantiku. Ja viem, sprdol som to, ale stále to považujem za slušne a nadpriemerne napísaný príbeh, ale už to proste nie je ono. Nečudujem sa, že to Nic zabalil. A to mal ešte výpomoc...

Za mňa pohoda. Druhá séria sa odohráva zväčša vo fiktívnom mestečku Vinci, kde sa opäť klasicky "pošramotené" postavy detektívov snažia vyriešiť istú vraždu, ktorý ich zavedie do siete intríg, podrazov, ilegálneho obchodu, prepojenia politikov, polície, gangstrov so zmesou ťažkej korupcie. Z jednoduchého prípadu sa stáva kauza, ktorá splodí more mŕtvol. Zápletka je teda riadne zamotaná a úprimne som mal chuť si urobiť nástenku, aby som si urobil obraz, kto je kto, čo je čo, ako súvisel kto a s kým. Ale na to som mal chuť v podstate aj po prvej sérii tohto seriálu. Zápletka celkom zaujímavá, herci vybratí slušne, spád to má dobrý, ale: Mám dojem, že prvá séria nadstavila laťku kvality dosť vysoko a druhej sa ju proste nepodarilo dosiahnuť, nieto ešte prekonať. Trochu chýba tajomná a strašidelná atmosféra. Rovnako dvojka Marty a Rust boli omnoho zaujímavejší a lepší než detektív Velcoro a jeho parťáčka s nožmi Ani. Tiež ma rozhodil koniec, kde som sa už smial, lebo som si povedal, že Velcorovi a Frankovi rapídne kleslo IQ, keď urobili to, čo urobili. A nechýba Woodrugh, ktorý urobil podobne idiotskú chybu a dopadlo to, ako to dopadlo. Takže viacero vecí mi tam toto trochu kazilo dojem a to hlavne v posledných dvoch častiach. Ale inak sa nemôžem sťažovať. Príbeh to bol slušný, dobre sa to pozeralo, do kresla ma to pripútalo, ale jednotke sa to nevyrovnalo. Na druhú stranu, ak by si pokračovania udržali aspoň takúto kvalitu, tak som spokojný.

Za mňa pohoda. Videl som to kedysi dávno a tento druh detektívky je celkom zaujímavý. Keďže sa bolo treba dosť držať osnovy z knihy, tak tam nebolo veľa priestoru na zásadné zmeny, ale inak sa mi to páčilo. Atmosféra dusná, zúčastnení, ktorí postupne umierajú, a sú to srandovné existencie samé o sebe, každá iná, každá reagujúca po svojom a svojím spôsobom výnimočná. Priznám sa, že koniec sa mi v knihe viac páčil. Je tam ešte vsuvka detektívov, ktorí zanalyzujú situáciu a nakoniec sa dočkáme dokonca aj písomného priznania vraha, ktorý to celkom dobre vysvetlil. Tu to spravili trochu ináč, ale nie najhoršie. Vo všeobecnosti je to príbeh, kde sa neobjaví Poirot alebo Marplová, či niekto iný, ale práve výnimočnosť je v tom, že celý príbeh je v podstate pod taktovkou vraha. Musím povedať, že knihy Agathy Christie sú trochu rozvláčnejšie, takže sa venujú dosť jednotlivým charakterom. Tu tretej časti trochu dochádzal dych, taktiež posledné obete sa v knihe snažili trochu viac, aby ich nezabili a v knihe preukázali viac invencie, prehľadávali dom a ostrov miesto toho, aby si zo stresu urobili party s chlastom, koksom a jedna dvojica si tam rovno zasexovala. Ale tak treba ísť s dobou, však? Mimochodom, ja som čítal ešte verziu, kde sa táto kniha volala Desať malých černoškov, vtedy sa s tým ľudia veľmi nesrali, ak to mám takto nazvať.

Doteraz nechápem, ako som tento "skvost" vydržal pozerať. Asi je to tým, že som to dával rýchlosťou 1 séria za rok a bolo to s patričným odstupom. Seriál, asi myslený ako komediálny, zachytávajúci život a panovanie Kateríny II. Veľkej, vykresľuje celý ruský dvor ako jednu veľkú party plnú sexu, obžerstva, ožierania sa a spriadania intríg a politikárčenia. Proste akoby ste si čítali záznamy ruskej tajnej polície mapujúcej aktivity Rasputina pre cára Mikuláša II. Nechápete, pre akú vekovú časť obecenstva je to písané, poprípade, či to nenapísali infantilní magori. Spomínam si, že som sa pousmial nad pár vtipmi, ale čím to šlo ďalej, tým to bolo útrpnejšie sledovať, až sa to stalo neznesiteľným. Samotné prevedenie je šialené, čo sa týka kostýmov a mnohých iných vecí, tak sa teda fakt predviedli. Nebudem hodnotiť historickú stránku, to nemá zmysel, snáď iba to, že sa trafili iba v tom, že Katarína II. existovala, rovnako ako Peter III, či Orlov a to je všetko. Dvor je vykreslený ako ťažká paródia, pretože Orlova hrá Ind, alebo niekto podobný, správca najväčšej gubernie je dvojmetrový černoch, čo je tmavší než najčiernejšie bahno Mississippi a celkovo je tam taká etnická pestrosť, že by aj Star Trek zbledol od závisti. Seriál je trápny, nemá v sebe zamak nejakej invencie, kvalitného, nebodaj inteligentného vtipu, funguje iba na samoúčelných vulgaritách a čoskoro spadne až na dno. Čo je škoda, pretože ruská história ponúka neskutočné množstvo námetov na slušný humor. Stačí si prečítať Dejiny Ruska od autorského kolektívu vedeného Švankmajerom. Pri čítaní tejto knihy som sa neraz váľal od smiechu. Príklad: Pre vojnu s Tureckom bolo treba nielen postaviť veľkú pozemnú armádu, ale pripraviť aj loďstvo. V roku 1768 nemala cárska vláda po ruke ani jedno ani druhé. Udržanie poriadku v Poľsku pútalo značné vojenské sily a o stave jedinej vtedajšej ruskej flotily - baltickej - sa cárovná presvedčila v roku 1765 sama, keď sa priamo pri prehliadke konanej na jej počesť dve z lodí potopili. Cárovná zhrnula svoj dojem z inšpekcie baltickej flotily dosť pochmúrne: "je treba priznať, že lode sa podobali tým, ktoré každoročne vyplávajú z Holandska na lov sleďov a nie vojenskému loďstvu." V roku 1768 napísala cárovná jednému zo svojich vyslancov: "Ak to bude vôľa božia, uvidíš zázraky." Zázrak sa skutočne stal - v Stredomorí sa totiž objavila ešte horšia flotila než ruská - a to loďstvo turecké. Po námornej bitke pri Česme (24. - 26. júna 1770) bolo Turecko prakticky bez vojnového loďstva. V Európe síce vtedy vtipkovali, že rusko-turecká vojna je vojnou "jednookého so slepým" (Fridrich II.), ale ruská pešia armáda bola oveľa lepšia ako loďstvo. Škoda, že toto napríklad nezmákol Brooks, alebo Monty Python, či Zucker/Abrahams vo svojich najlepších rokoch. Verím, že by to bolo vtipné. Tvorcom tohto seriálu sa budem vyhýbať ako čert krížu.

Prvá séria True Detective je parádna. Tak v prvom rade táto dvojka detektívov je neskutočná. Osobne sa mi jednoznačne najviac páčil Rust, ktorého filozofické reči si scenárista Nick Pizzolatto patrične vypiplal a Conaugheymu to sadlo ako riť na šerbel. Na druhej strane mu veľmi dobre kontruje úplne bežný policajt s veľkým vtákom Marty. Ich slovné prestrelky sú rovnako zaujímavé ako prípad, ktorý riešia. Táto ujetá dvojica vyšetruje rituálnu vraždu a postupne zistia, že sa namočili do riadne šialeného prípadu. Dej sa odvíja vo viacerých časových líniách, rok 1995, 2002 a 2010, preskakovanie v čase by mu závidel aj Občan Kane. Na druhej strane to nevadí, pretože sa človek v tom nestráca, práve naopak. Je to veľmi šikovne vyrozprávané, s dobrými hercami, fantastickou zápletkou, parádnymi dialógmi a dokonca aj manželské problémy a vzťahové zápletky hlavne Martyho sú vyrozprávané tak pohodovo a netuctovo, nie je to na škodu a celý príbeh a postavy veľmi pekne dotvárajú. Čo ešte povedať? Nick Pizzolatto si vybral riadne háklivú tému, ktorá sa ešte stále môže niekomu zdať riadne odvážna, ale tak v svetle posledných dekád si treba uvedomiť, že týchto prípadov je neskutočne veľa a o to desivejšie tento seriál vyznieva. Posledná vec? Hudba, vybraná parádne, tento soundtrack je výborný, až som si uvedomil, že to urobil T Bone Burnett, tak potom mi to docvaklo, prečo je to tak. Neviem, čo k tomu dodať. Snáď že prvú sériu True Detective radím k top of the top kriminálok. Pecka. Nemám čo vytknúť, nemá to chybu.

Sarah Phelps si zasa slušne naštudovala jeden zo známejších prípadov a opäť to ťahala svojím smerom. Čo sa mňa týka, tak sa jej to podarilo dobre. Ponechala základnú líniu, vraždu, motív a riadne sa pohrala s postavami. Konkrétne s Jappom, Cromom, ktorý sa správa, akoby mu Poirot vrazil hrdzavý klinec do zadku a vlastne aj s Poirotom samotným. Na neho dolieha jeho temná minulosť, ktorá je, aspoň čo ja viem, slušný úlet. A podľa mňa to funguje dobre. Naozaj slušne ma prekvapil John Malkovich. Jeho melancholický Poirot je u mňa vynikajúci, nebudem to porovnávať so Suchetom. Suchet to poňal po svojom a nutno povedať, že Malkovich tiež po svojom. Jeho Poirot je iný, nie lepší, ani horší, vychádza zo samotnej adaptácie, ktorá je čo sa týka postavy Poirota o dosť iná než kniha a vlastne aj adaptácia so Suchetom, takže aj Poirot je iný. Niekomu to sadne, niekomu nie. Chápem, že ak si niekto tak obľúbil Agathu Christie a zvykol si na tieto detektívky, tak mu môže táto verzia pripadať divná, mne nie. Naopak, bral som to ako dobré osvieženie. Ale zatiaľ čo Sarah Phelps urobila veľmi peknú prácu aj v zmene príbehu, motívu, vinníka pri Ordeal by Innocence, tu nechala základnú líniu tak a hrala sa skôr s postavami a čo sa týka atmosféry, tak je tu dosť ponurá a dusivá atmosféra, ale stále je to Christie, záhada a hlavne úžasný Malkovich. Niečo tomu do dokonalosti chýba, ale za mňa pohoda.

Zvláštne rozdelená sezóna. Asi Sheridanovi došli nápady. Neviem si totiž vysvetliť inak rozdelenie sezóny a zároveň to, že väčšina častí je napísaná v štýle idylky opisujúcej úžasnú prácu cowboyov za ani nie minimálnu mzdu. Príroda krásna, sem-tam nejaký dej, inak sa opájanie Yellowstonom. Inak nič zvláštne, žiadny zvláštny posun, iba to, že Jack Dutton je netradičný guvernér, Jamie sa zasa chystá zradiť, Jamieho sestra sa správa ako čistý sociopat, ak nie psychopat, Kayce nevie, čí je atď., atď., atď. Hodne spomalené, dosť to šlo dolu. Stále pekne natočené, občas nejaké prekvapko, ale mám dojem, že Sheridan si toho na plecia naložil zbytočne veľa a nestíha. Škoda. Som zvedavý, ako dorieši ten svoj konflikt s Costnerom, lebo je jasné, že Yellowstone speje ku koncu a točiť šiestu sériu by už bola blbosť.

Teda tejto časti dám plný počet. Treba povedať, že o dejové zvraty nebola núdza, rovnako tak o mŕtvoly a trochu to už začalo pripomínať nejakú detektívku od Agathy Christie, kde som už len čakal, kedy sa objaví scéna v knižnici, kde Maigret ukáže na viníka a povie J´accuse. Ale nič také, postupne rozplieta celkom zamotanú záhadu a vinníkov je teda požehnane. Zaujímavý koniec, škoda, že nebolo viac častí. Asi najlepšia časť z tejto inkarnácie Maigreta.

Pekne natočená kriminálka. Nevidím nejaký výrazný posun oproti ostatným častiam, myslím, že príbeh nebol tuctový, celkovo sa tvorcovia seriálu snažili o to, aby sa jednotlivé príbehy trochu odlišovali a nespadli do nejakého žánrového klišé. Za mňa sa to celkom podarilo.

Nebudem hodnotiť Agathu Christie. Myslím si, že tá ženská vedela fakt skvele písať, dokázala pekne vykresliť postavy, prostredie, urobiť riadnu zápletku. Ale jeden technický nedostatok jej detektívky často mali. Rozuzlenie. Často si riešenie Poirot či slečna Marplová doslova vycucali z prsta. Doyle alebo Poe to vedeli skvele. A tak som si po dlhšej dobe sadol k tomuto počinu, ktorý ma prinútil si prečítať aj knižnú predlohu. Seriál bol zaujímavý, človek sa musel ponoriť do prostredia a zároveň postáv, zápletka bola tak trochu druhoradá. Rozuzlenie ma zaujalo na toľko, že som siahol po knihe a bola to prvá kniha od Agathy Christie, čo som čítal. Snažil som sa ju čítať pred 30 rokmi, ale pripadalo mi to nudné. Dnes to beriem ináč. Rovnako ako kniha aj táto miniséria je hlavne o rodine Argylových, ich vzťahoch a potom samozrejme aj o zločine. Treba povedať, že Sarah Phelps si knihu hodne upravila, ale pristupovala k pôvodnej zápletke podľa mňa celkom citlivo, veľa detailov sa zhodovalo, pridala pár ožehavých tém (pedofília), dokonca zmenila vraha. Dokonca aj počet obetí sa nezhodoval. Vrahom bola totiž v knihe pani XX, jednajúca na popud pána XY a nie pán XY, nech teda sa nevyjadrujem presne, aby ma niekto nebuzeroval za spoilery. Herci ušli, prostredie vykreslené pekne, myslím že pani Agathe Christie by sa táto adaptácia páčila. Mne sa páčila natoľko, že som po 30 rokoch siahol po knihe. Agathu Christie som vždy poznal iba cez seriál Poirot, kde ho hral David Suchet a prešiel som 12 sérií, celkom sa mi to zapáčilo. Videl som aj iné adaptácie, dokonca aj filmy od Kennetha Branagha, ale táto miniséria sa podarila. Pohodovka, za mňa plný počet. Len tá technická stránka veci. Ale v knihe to bolo podobne, až na jeden detail s prázdnou šálkou, ktorá mohla byť do seriálu zakomponovaná, ale nebudem prezrádzať.