PeteBuck

Teraz už stará klasika, je až s podivom, že som tento kúsok videl naposledy pred 30 rokmi a teraz po takejto dobe. Príbeh, ktorý je výborne napísaný, s rýchlym spádom, so silnými postavami, neustálymi zvratmi. Pár rokov pred objavením sa Aktov X a echt silnou a inteligentnou agentkou Scullyovou, tu narážam na Jodie Foster a pár dekád pred Mindhunterom, tu zasa narážam na tématiku, čiže na oddeleie behaviorálnych vied FBI a agentov FBI, ktorí robia profily niekoľkonásobných vrahov, poprípade zavretých vrahov spovedajú, aby si pomohli pri riešení prípadov. Predtým som tento film nedokázal až tak doceniť, po tých 3 dekádach ale vidím, že je to svojím spôsobom aj s knihami od Harrisa akýsi subžáner, ktorý sa celkom rozmohol a vzniklo mnoho priemerných až podpriemerných a zopár naozaj výborných projektov. Je fajn vidieť, že tento film až tak nezostarol, je to ale aj tak hlavne mrazivý koncert Anthonyho Hopkinsa. Jodie Foster slušne sekunduje, ich dialógy sa mi na tom filme páčili viac než samotná zápletka. Tradičná hra mačky s myšou na pozadí prípadu, ktorý mi akosi utkvel ako niečo, čo bolo vyslovene v úzadí. Nie že by to vadilo. Suma sumárum toto kľudne môže dostať nálepku kultový film, ktorý sa v seriáloch aj filmoch mnohokrát spomína a celkom často paroduje, aj keď nie zrovna podarene. Posledná poznámka: Priznám sa, že kuchtenie pečene na cibuľke od pozretia tohto filmu nikdy nebolo to isté.

Priznám sa, že som neveril, že nový autor, pardon autorka, dá temnému prípadu dobrú sériu. Už Nic Pizzolatto sa v 3. sérii akoby krútil v začarovanom kruhu a vytvoril jemnú kópiu 1. série. A tak to aj dopadlo. Ale že kvalita pôjde až takto dolu... Tak v prvom rade príbeh začal ako epizódka Aktov X, pokračovala ako veľmi priemerná kriminálka a ešte k tomu silne reznutá buď jalovými rečami alebo búrlivými vzťahmi na štýl nejakej telenovely. Vždy je súčasťou detektívky alebo krimi nejaké to percento príbehu, ktoré je vyplnené charakteristikou postáv, ich vzťahmi. Ale ak to je nevyvážené a ešte k tomu nudné a diváka to nasiera, tak je to prúser. Ďalším nešvárom sú postavy, ktoré sú vrcholne nesympatické. Zatiaľ čo kedysi boli ženy väčšinou vo filmoch prívesky chlapov, ktoré situáciu v mnohých príbehoch často komplikovali a boli proste brané ako ujačané stvorenia, dnes je to opačne. A tak v tomto seriáli vidíme silné ženy, ktoré všetko riešia, na všetko majú názor, všetko ťahajú dopredu, zatiaľ čo chlapi sú tu (ako to už povedal niekto iný a budem parafrázovať) ako slaboši, zloduchovia, magori, no proste banda nepoužiteľných a bezcharakterných chujov. A ak už stoja na strane zákona, tak je to reprezentované mlaďasom, ktorého kľudne sfackuje a urazí dokonca aj zavretá tinedžerka, nad ktorou sa mladý policajt zľutuje, prinesie jej kus žvanca do cely a na oplátku dostane ohodnotenie svojej osobnosti, že je idiot a že to, čo jej doniesol, dotyčná obvinená a zavretá, nežerie a nepije. Bohužiaľ, často som nad týmito vecami krútil hlavou. Je tu proste vidieť opačný extrém. Fosterka je tu vyobrazená ako ťažká koza, buzeruje ľudí, kritizuje ich, ale bežne necháva robiť nadčasy mladého otca rodiny (už spomínaný mladý policajt), ktorej žena ešte k tomu študuje, kurví mu vzťah a miesto toho, aby mu aspoň raz dala vydýchnuť, tak mu pridá robotu, ona si ide oddýchnuť, poprípade sa ožrať, alebo si dobre zajebať. Následkom čoho potrebuje taxík, takže znovu už spomínaného otca rodiny vytiahne z postele. A tak ďalej, a tak ďalej. Nepočítam jej parťáčku, ktorá je bežne naladená ako ženská obdoba Mika Tysona. A už vôbec nepotrebujem čumieť na trtkajúcich starcov - Fosterka a jej kapitán. Ja viem, dnes je to v móde, ale mne to zrovna nesadlo. Zádrhelov je tu more, skratov v uvažovaní postáv tak isto, zápletka tuctová a nijak originálna, evidentne sa autorka viac sústredila na vzťahy a citové výlevy postáv než na to, o čom True Detective je. Poriadne zašmodrchaná zápletka, ktorú si človek musí pozrieť viackrát, aby poriadne strávil postavy a hlavne komplexne rozostavaný príbeh. Tu som motív tušil od začiatku, aj keď zločincov veľmi nie. Občas som mal pocit, že čumím na Aljašku v plameňoch a už som pokukoval, kedy sa tam zjaví Seagal. Túto sériu netúžim vidieť znovu. Keď som sa nad tým zamyslel, pre koho je toto robené, tak mi napadlo, že je to ako keď si človek prečíta časopis o ženských a pre ženy, napísaný ženskými, poprípade zamilovaný román od Danielle Stellovej. Bežný chlap toto asi nedá. A kľudne ma za môj názor ukrižujte.

Prvý dokument od Adama Curtisa, ktorý som videl. Treba povedať, že viacdielnych dokumentov o Rusku som už videl, dejiny Ruska mám ako tak zmáknuté, takže až tak nové či prekvapujúce to pre mňa nebolo. Zaujímavá forma. Tak v prvom rade je ten názov úsmevný - koniec komunizmu a demokracie. Mám ten dojem, že v Rusku žiadna demokracia od roku 1985 - 1999 buď nebola (1985 - 1990), alebo to bolo iba také koketovanie s demokraciou (1991 - 1999), nuž a Putin, tak to je tiež kapitola sama o sebe. A ten komunizmus, tak to je tiež relatívne. Spomenul by som, čo povedal napr. Frank Zappa, keď navštívil Prahu na konci roka 1989 a povedal: "Tak, teraz ste sa zbavili komunizmu. Ešte sa musíte zbaviť komunizmu vo Vás." To sadlo. Rovnako na vtedajšie Československo alebo aj bývalé štáty Sovietskeho zväzu. Treba povedať, že zábery sú to zaujímavé, ale ono tie obrazy z Ruska sú vždy zaujímavé. Už len preto, lebo neveríte, že niečo také môže aj existovať. Ale tak málokde je to ideálne. Podstatné udalosti z hľadiska politiky a ekonomiky sú popretkávané ukážkami z života bežného človeka, či je to už ukážka sovietskeho Depeche Mode (to ma fakt rozosmialo), poprípade žobrajúce dieťa na križovatke a iné veci, ktoré už na smiech rozhodne neboli. Ten koncept ma ale až tak za srdce nevzal. Teda nie že by to nemalo svoju silu, či výpovednú hodnotu, ale hodil by sa trochu obsiahlejší komentár k jednotlivým udalostiam. Autor chcel asi staviť na výpovednú hodnotu obrazu, ale tie písané komentáre boli až príliš jednoduché a stručné. Tak napríklad nemožno súhlasiť, že zločinnosť enormne vzrástla po roku 1985, ona už bola šialene veľká pred rokom 1985 a je zaujímavá kniha od Catherine Belton, kde opisuje napr. aj to, že už v sedemdesiatych rokoch boli v Sovietskom zväze zločinecké organizácie, ktoré de facto suplovali dodávanie chýbajúceho tovaru a boli tak rozlezení a rozsiahli, že najvyšší sovietski predstavitelia v podstate brali percentá z obratu ich biznisov ako protihodnotu za to, že ich nechajú na pokoji a že pomôžu dodávať nedostatkové veci. Samozrejme, na tom rozprávkovo bohatli. Rok 1985 to iba odtrhol z reťaze a riadne sa to prevalilo a títo gauneri to mohli dotiahnuť na novú úroveň. Nutno povedať, že tých chybičiek krásy tam až tak veľa nebolo, ale na pár nepresností by som poukázal, ale nechám to tak. Celkovo pekný dokument, použil by som to ako výstrahu, kam môže taký režim ako komunizmus zájsť, ako z toho ľudia dokážu urobiť peklo a hlavne ako zlyhal západ, keď si naivne myslel, že okamžitá privatizácia dokáže Rusko rýchlo dostať zo sračiek. A ak niekto zapochybuje, tak nech si zanalyzuje, ako to dopadlo napr. v štátoch strednej Európy.

Sarah Phelps poznám ako scenáristku, ktorá urobila celkom podarené adaptácie románov Agathy Christie, o to viac som bol zvedavý, čo si zasa prichystala. Tentokrát adaptovala modernú kriminálku, čo nie je zlý nápad. Išlo v podstate o akúsi verziu True Detective, aj keď ide o jednu príbehovú líniu s mnohými flashbackmi. Dvojka detektívov je celkom slušný zjav samý o sebe, chlap bol svedkom zmiznutia svojich "kamarátov" a jeho parťáčka prišla o rodičov pri havárii, v ktorej vyviazla bez škrabanca. Obaja riešia svoje vzťahy, mindráky a prekúsavajú sa prípadom, ktorý nakoniec skončí celkom zvláštne, obaja dostanú strašne "po papuli" a riešenie by sa skôr hodilo na Akty X. Príbeh je slušný, natiahnutý na 8 epizód, ale má svoj spád, pri konci trochu spomalí, aby to skončilo ako celkom slušne vypointovaná katastrofa. Nemám príliš čo vytknúť, prostredie Dublinu je super, s uspokojením konštatujem, že Briti točia v posledných rokoch naozaj dobré seriály. Len občas mi tam vadí vzťahový guláš, kde už mám pocit, že si to tam rozdáva každý s každým a na konci si pán detektív nechá srať na hlavu, zatiaľ čo sa tvári ako zmoknuté kura, ktorému jeho parťáčka asi urvala gule, pretože na konci pri všetkých tých sračkách zareaguje rozhodnejšie než väčšina chlapov. Obaja vyšetrovatelia urobia riadne kiksy, ktoré sa im v konečnom dôsledku poriadne vymstia, to kazí dosť dojem z celého seriálu, lebo ja som si osobne tým pádom nevedel, čo si mám o nich myslieť. Ak je niekto v celku slušný fungujúci človek, ktorý je dobrý vyšetrovateľ a potom začne robiť chyby ako soplavé decko, nie je to proste v poriadku. A to v oboch prípadoch. Škoda. Za mňa to bol slušný seriál, ale chybičky krásy to malo.

Tretia séria stavila na dizajn jednotky a je prerozprávaná v troch paralelných časových úsekoch. Tým podobnosť nekončí, opäť vidíme dvojku detektívov, ktorá sa pasuje s prípadom, na ktorom si vylámala zuby a postupne sa dopátrajú k vyriešeniu, charaktery si popri prípade riešia svoje vlastné problémy, starosti, lásky. Príbeh je zaujímavý, postavy tiež, ale vždy to budem porovnávať s fantastickou jednotkou a nemôžem sa zbaviť dojmu, že Nic Pizzolatto sa vyhádzal z nápadov a vykráda samého seba. Príbeh má viac hluchých miest, je trochu pomalejší a nudnejší a dvojka detektívov, aj keď je celkom slušná, proste nefunguje rovnako dobre. Priznám sa, že koniec dosť sklamal a na konci vidíme akýsi "happy end", ale zároveň jedného z hlavných hrdinov v dosť pohnutom okamihu, kedy si poviete, že to zaškrípalo až hrôza. Zápletka nie je tak prepracovaná ako v jednotke či dvojke, ide o dosť bežný prípad len natiahnutý na niekoľko dekád. Rovnako tak autor navnadí v predposlednej časti na zaujímavé a zamotané rozuzlenie a dostaneme dosť tuctovú romantiku. Ja viem, sprdol som to, ale stále to považujem za slušne a nadpriemerne napísaný príbeh, ale už to proste nie je ono. Nečudujem sa, že to Nic zabalil. A to mal ešte výpomoc...

Za mňa pohoda. Druhá séria sa odohráva zväčša vo fiktívnom mestečku Vinci, kde sa opäť klasicky "pošramotené" postavy detektívov snažia vyriešiť istú vraždu, ktorý ich zavedie do siete intríg, podrazov, ilegálneho obchodu, prepojenia politikov, polície, gangstrov so zmesou ťažkej korupcie. Z jednoduchého prípadu sa stáva kauza, ktorá splodí more mŕtvol. Zápletka je teda riadne zamotaná a úprimne som mal chuť si urobiť nástenku, aby som si urobil obraz, kto je kto, čo je čo, ako súvisel kto a s kým. Ale na to som mal chuť v podstate aj po prvej sérii tohto seriálu. Zápletka celkom zaujímavá, herci vybratí slušne, spád to má dobrý, ale: Mám dojem, že prvá séria nadstavila laťku kvality dosť vysoko a druhej sa ju proste nepodarilo dosiahnuť, nieto ešte prekonať. Trochu chýba tajomná a strašidelná atmosféra. Rovnako dvojka Marty a Rust boli omnoho zaujímavejší a lepší než detektív Velcoro a jeho parťáčka s nožmi Ani. Tiež ma rozhodil koniec, kde som sa už smial, lebo som si povedal, že Velcorovi a Frankovi rapídne kleslo IQ, keď urobili to, čo urobili. A nechýba Woodrugh, ktorý urobil podobne idiotskú chybu a dopadlo to, ako to dopadlo. Takže viacero vecí mi tam toto trochu kazilo dojem a to hlavne v posledných dvoch častiach. Ale inak sa nemôžem sťažovať. Príbeh to bol slušný, dobre sa to pozeralo, do kresla ma to pripútalo, ale jednotke sa to nevyrovnalo. Na druhú stranu, ak by si pokračovania udržali aspoň takúto kvalitu, tak som spokojný.

Za mňa pohoda. Videl som to kedysi dávno a tento druh detektívky je celkom zaujímavý. Keďže sa bolo treba dosť držať osnovy z knihy, tak tam nebolo veľa priestoru na zásadné zmeny, ale inak sa mi to páčilo. Atmosféra dusná, zúčastnení, ktorí postupne umierajú, a sú to srandovné existencie samé o sebe, každá iná, každá reagujúca po svojom a svojím spôsobom výnimočná. Priznám sa, že koniec sa mi v knihe viac páčil. Je tam ešte vsuvka detektívov, ktorí zanalyzujú situáciu a nakoniec sa dočkáme dokonca aj písomného priznania vraha, ktorý to celkom dobre vysvetlil. Tu to spravili trochu ináč, ale nie najhoršie. Vo všeobecnosti je to príbeh, kde sa neobjaví Poirot alebo Marplová, či niekto iný, ale práve výnimočnosť je v tom, že celý príbeh je v podstate pod taktovkou vraha. Musím povedať, že knihy Agathy Christie sú trochu rozvláčnejšie, takže sa venujú dosť jednotlivým charakterom. Tu tretej časti trochu dochádzal dych, taktiež posledné obete sa v knihe snažili trochu viac, aby ich nezabili a v knihe preukázali viac invencie, prehľadávali dom a ostrov miesto toho, aby si zo stresu urobili party s chlastom, koksom a jedna dvojica si tam rovno zasexovala. Ale tak treba ísť s dobou, však? Mimochodom, ja som čítal ešte verziu, kde sa táto kniha volala Desať malých černoškov, vtedy sa s tým ľudia veľmi nesrali, ak to mám takto nazvať.

Doteraz nechápem, ako som tento "skvost" vydržal pozerať. Asi je to tým, že som to dával rýchlosťou 1 séria za rok a bolo to s patričným odstupom. Seriál, asi myslený ako komediálny, zachytávajúci život a panovanie Kateríny II. Veľkej, vykresľuje celý ruský dvor ako jednu veľkú party plnú sexu, obžerstva, ožierania sa a spriadania intríg a politikárčenia. Proste akoby ste si čítali záznamy ruskej tajnej polície mapujúcej aktivity Rasputina pre cára Mikuláša II. Nechápete, pre akú vekovú časť obecenstva je to písané, poprípade, či to nenapísali infantilní magori. Spomínam si, že som sa pousmial nad pár vtipmi, ale čím to šlo ďalej, tým to bolo útrpnejšie sledovať, až sa to stalo neznesiteľným. Samotné prevedenie je šialené, čo sa týka kostýmov a mnohých iných vecí, tak sa teda fakt predviedli. Nebudem hodnotiť historickú stránku, to nemá zmysel, snáď iba to, že sa trafili iba v tom, že Katarína II. existovala, rovnako ako Peter III, či Orlov a to je všetko. Dvor je vykreslený ako ťažká paródia, pretože Orlova hrá Ind, alebo niekto podobný, správca najväčšej gubernie je dvojmetrový černoch, čo je tmavší než najčiernejšie bahno Mississippi a celkovo je tam taká etnická pestrosť, že by aj Star Trek zbledol od závisti. Seriál je trápny, nemá v sebe zamak nejakej invencie, kvalitného, nebodaj inteligentného vtipu, funguje iba na samoúčelných vulgaritách a čoskoro spadne až na dno. Čo je škoda, pretože ruská história ponúka neskutočné množstvo námetov na slušný humor. Stačí si prečítať Dejiny Ruska od autorského kolektívu vedeného Švankmajerom. Pri čítaní tejto knihy som sa neraz váľal od smiechu. Príklad: Pre vojnu s Tureckom bolo treba nielen postaviť veľkú pozemnú armádu, ale pripraviť aj loďstvo. V roku 1768 nemala cárska vláda po ruke ani jedno ani druhé. Udržanie poriadku v Poľsku pútalo značné vojenské sily a o stave jedinej vtedajšej ruskej flotily - baltickej - sa cárovná presvedčila v roku 1765 sama, keď sa priamo pri prehliadke konanej na jej počesť dve z lodí potopili. Cárovná zhrnula svoj dojem z inšpekcie baltickej flotily dosť pochmúrne: "je treba priznať, že lode sa podobali tým, ktoré každoročne vyplávajú z Holandska na lov sleďov a nie vojenskému loďstvu." V roku 1768 napísala cárovná jednému zo svojich vyslancov: "Ak to bude vôľa božia, uvidíš zázraky." Zázrak sa skutočne stal - v Stredomorí sa totiž objavila ešte horšia flotila než ruská - a to loďstvo turecké. Po námornej bitke pri Česme (24. - 26. júna 1770) bolo Turecko prakticky bez vojnového loďstva. V Európe síce vtedy vtipkovali, že rusko-turecká vojna je vojnou "jednookého so slepým" (Fridrich II.), ale ruská pešia armáda bola oveľa lepšia ako loďstvo. Škoda, že toto napríklad nezmákol Brooks, alebo Monty Python, či Zucker/Abrahams vo svojich najlepších rokoch. Verím, že by to bolo vtipné. Tvorcom tohto seriálu sa budem vyhýbať ako čert krížu.

Prvá séria True Detective je parádna. Tak v prvom rade táto dvojka detektívov je neskutočná. Osobne sa mi jednoznačne najviac páčil Rust, ktorého filozofické reči si scenárista Nick Pizzolatto patrične vypiplal a Conaugheymu to sadlo ako riť na šerbel. Na druhej strane mu veľmi dobre kontruje úplne bežný policajt s veľkým vtákom Marty. Ich slovné prestrelky sú rovnako zaujímavé ako prípad, ktorý riešia. Táto ujetá dvojica vyšetruje rituálnu vraždu a postupne zistia, že sa namočili do riadne šialeného prípadu. Dej sa odvíja vo viacerých časových líniách, rok 1995, 2002 a 2010, preskakovanie v čase by mu závidel aj Občan Kane. Na druhej strane to nevadí, pretože sa človek v tom nestráca, práve naopak. Je to veľmi šikovne vyrozprávané, s dobrými hercami, fantastickou zápletkou, parádnymi dialógmi a dokonca aj manželské problémy a vzťahové zápletky hlavne Martyho sú vyrozprávané tak pohodovo a netuctovo, nie je to na škodu a celý príbeh a postavy veľmi pekne dotvárajú. Čo ešte povedať? Nick Pizzolatto si vybral riadne háklivú tému, ktorá sa ešte stále môže niekomu zdať riadne odvážna, ale tak v svetle posledných dekád si treba uvedomiť, že týchto prípadov je neskutočne veľa a o to desivejšie tento seriál vyznieva. Posledná vec? Hudba, vybraná parádne, tento soundtrack je výborný, až som si uvedomil, že to urobil T Bone Burnett, tak potom mi to docvaklo, prečo je to tak. Neviem, čo k tomu dodať. Snáď že prvú sériu True Detective radím k top of the top kriminálok. Pecka. Nemám čo vytknúť, nemá to chybu.

Sarah Phelps si zasa slušne naštudovala jeden zo známejších prípadov a opäť to ťahala svojím smerom. Čo sa mňa týka, tak sa jej to podarilo dobre. Ponechala základnú líniu, vraždu, motív a riadne sa pohrala s postavami. Konkrétne s Jappom, Cromom, ktorý sa správa, akoby mu Poirot vrazil hrdzavý klinec do zadku a vlastne aj s Poirotom samotným. Na neho dolieha jeho temná minulosť, ktorá je, aspoň čo ja viem, slušný úlet. A podľa mňa to funguje dobre. Naozaj slušne ma prekvapil John Malkovich. Jeho melancholický Poirot je u mňa vynikajúci, nebudem to porovnávať so Suchetom. Suchet to poňal po svojom a nutno povedať, že Malkovich tiež po svojom. Jeho Poirot je iný, nie lepší, ani horší, vychádza zo samotnej adaptácie, ktorá je čo sa týka postavy Poirota o dosť iná než kniha a vlastne aj adaptácia so Suchetom, takže aj Poirot je iný. Niekomu to sadne, niekomu nie. Chápem, že ak si niekto tak obľúbil Agathu Christie a zvykol si na tieto detektívky, tak mu môže táto verzia pripadať divná, mne nie. Naopak, bral som to ako dobré osvieženie. Ale zatiaľ čo Sarah Phelps urobila veľmi peknú prácu aj v zmene príbehu, motívu, vinníka pri Ordeal by Innocence, tu nechala základnú líniu tak a hrala sa skôr s postavami a čo sa týka atmosféry, tak je tu dosť ponurá a dusivá atmosféra, ale stále je to Christie, záhada a hlavne úžasný Malkovich. Niečo tomu do dokonalosti chýba, ale za mňa pohoda.