Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Komedie
  • Krimi
  • Drama
  • Sci-Fi

Recenze (766)

plakát

Černé zrcadlo - Muži pod palbou (2016) (epizoda) 

Priemer. Asi to bude tým, že tento námet som videl v jednej časti Krajných medzí, kde na oblbovanie vojakov a ovplyvňovanie ich vnímania nepoužívali sofistikovaný softvér a systém vpravený do mozgu, ale drogu. Výsledok bol ten istý. Zlikvidovať druhú stranu a nemať z toho výčitky. Pretože, čo si budeme nahovárať, dejiny sú samé my a oni a sem-tam nás napadnú, alebo sem-tam my niekoho napadneme, však? Asi práve preto som z toho nebol nejaký na vetvi, lebo od začiatku som tušil, o čom to bude. Black Mirror bol pre mňa vždy príbehom, ktorý zaujme, je plný zvratov, originálneho nápadu, alebo aspoň lepšie spracovaného prevzatého nápadu. Toto bolo už niekoľkokrát omieľané a ešte k tomu dosť natiahnuté. Dalo sa to urobiť aj rýchlejšie.

plakát

Černé zrcadlo - Arkangel (2017) (epizoda) 

Štandardná epizóda Black Mirror. Matka sa nechá ovplyvniť jednou negatívnou skúsenosťou, zakecá sa a dcérenka sa jej na chvíľu stratí, a už aj sa rozhodne vybaviť potomka najmodernejšou technológiou, nechá jej vraziť do mozgu počítač s kamerou a indikátorom biofunkcií, aby ju mohla riadne sledovať. Napriek tomu, že zistí, že to dcérenku emočne ovplyvňuje a že je to kontroverzná technológia, vypne aspoň filter, ale naďalej ju špehuje. A keď začne dcérenka dospievať, rozhodne sa pripraviť ju o frajera a zahladzovať všetky možné prehrešky a a začne s ňou nechutne manipulovať. Čo je od zamestnanca zdravotníctva riadny prehrešok, keďže existuje etika a podobne a to by mala vedieť. Ale matka si to ospravedlní tým, že predsa chce pre dcérenku to najlepšie. Čo sa asi stane? Nuž čo? To čo sa má aj stať, všetko sa to poserie. Štandardná epizódka Black Mirror, kde som dokázal celkom slušne predvídať, čo sa asi stane. Dosť ma štvalo skratkovité a dosť nechutné správanie matky, ale čo si budeme nahovárať, rodičia dokážu byť riadne neobjektívni, sprostí a vďaka strachu o dieťa skĺznuť kamkoľvek. Na druhej strane sa dcérenka tiež správala ako koza, ale tak nečudo, keď mala iba 15. Rovnako koniec bol akoby utnutý, dosť by ma zaujímalo, ako by to pokračovalo ďalej, priestor tam bol. Minimálne tri postavy by potrebovali dotiahnuť. Vcelku pohoda, prekvapilo ma, že to režírovala Jodie Foster. Ale stále nadpriemer a svoj spád a posolstvo to má.

plakát

Fargo - Season 5 (2023) (série) 

Nastalo príjemné prekvapenie. Chápem, že Noah Hawley sa musí snažiť čoraz viac, keď už chce vytvoriť nejaký originálny príbeh a neopakovať sa. Ale snaha stála za to. Piata séria sa podľa mňa vydarila slušne, dal som ju v podstate za víkend, dynamika bola pekná, jednotlivé časti skôr kratšie, ale radšej kratšie časti ako more zbytočnej vaty. A tej tam teda veľa nebolo. Automaticky som začal pokukovať po prvej sérii, ktorý som si pustil po skončení piatej znovu, aby som sa uistil, že je to rovnako dobré. Nie je, ale blíži sa k tomu. Zápletka je patrične ujetá, rovnako ako sa na Fargo hodí, to v prvom rade. Záber mlátiacich sa rodičov a mamina, ktorá v zápale boja uzemní učiteľa matiky rovnako ako policajta, ma riadne rozosmial. Mamina má ale problém, je to bývalá manželka šerifa, ktorý si svoje povinnosti vykonáva hodne svojsky, zákon si vykladá po svojom a je to v podstate násilnické hovädo a akonáhle je Dorothy zatknutá a jej odtlačky sa objavia v databáze, tak si šerif rozhodne nárokovať svoje manželské práva opäť svojským spôsobom. Do toho sú zamotané ďalšie vedľajšie dejové línie, ktoré vyvrcholia s hlavnou v celkom zaujímavom finále. To mohlo byť trochu prepracovanejšie ako záver v Sioux Falls, proste čakal som poriadnu prestrelku, ale svoj náboj to malo. Herci vybratí veľmi dobre, viacerí ma príjemne prevkapili, či už to bola Juno Temple, Jennifer Jason Leigh, Sam Spruell trochu pripomínal B. B. Thortona, zábavní boli aj Joe Keery v úlohe nepodareného šerifovho synáčika alebo roztomilo naivný a zabrzdený manžel Juno Temple v podaní Davida Rysdahla. Samotný šerif, ktorého hral Jon Hamm, bol poriadne démonický, slizký - predstaviteľa som videl vo vynikajúcej časti Black Mirror s názvom White Christmas. Toto je ďalšia devíza Farga, pekne napísané postavy, ktoré sú zahraté celkom slušnými hercami. Dej sa odvíjal rýchlo, všetko pekne do seba zapadalo, až na to, že únosy nie sú zrovna mojou obľúbenou stránkou u kriminálok. A duplom keď je to spojené s tematikou domáceho násilia, ktorú si Noah Hawley zobral do hľadáčiku pri písaní tohto námetu. Jedna celá odbočka v podobe sna Dot bola celkovo úletom, asi ako epizódka s autorom sci-fi v tretej sérii, ale tak ako v tretej sérii aj tam sa to odbavilo celkom rýchlo. Čo na to viac povedať? Chýbalo mi tam viac humoru, celkovo tam tých zábavných a šibnutých momentov bolo dosť, ale nie more ako v jednotke, záver bol celkovo trochu ujetý, ale dajme tomu. Celkovo som veľmi spokojný a dúfam, že Noah Hawley urobí dalšiu sériu. Aj keď som bol prekvapený, že vznikla päťka, lebo som mal pocit, že už štvorka bola tak trochu z núdze cnosť a vždy chytám obavy z neskorších sérií, lebo autori sa dosť rýchlo vyčerpajú. Čomu sa nečudujem. Musí byť extrémne náročné prísť s niečím originálnym. Tak ak sa už Noah Hawley pustí do pokračovania alebo nie, tak nech si dá hlavne načas, alebo poprípade nech sa do toho radšej nepúšťa. Piata séria by bola dobrou bodkou za bizarnou story, akou Fargo bezpochyby je.

plakát

Duel (1971) (TV film) 

Stále mi zostáva veľa vecí, ktoré som nevidel aj od takých velikánov, ako je Spielberg. Teraz som zvolil Duel, ktorý je vlastne televíznym filmom, ale bol natočený tak slušne, že šiel v Európe do kín. Za mňa pohoda. Už len ten nápad je netradičný, aj keď je to urobené na štýl trochu strašidelného príbehu, asi ako natiahnutá epizódka z cyklu Alfred Hitchcock uvádza. Ale je to jeden a pol hodinový film. Minutáž akurát, Spielberg príbeh šikovne člení, zábery z naháňačiek na ceste sú striedané momentmi, kde necháva diváka vydýchnuť (zábery z kaviarne, pomoc autobusu s deťmi, hadia farma), ale zároveň to popretkáva inými udalosťami, ktoré príbeh obohacujú, robia to príťažlivejším. Podľa mňa tu je vidieť na tú dobu more invencií čo sa týka kamery, celkom ma pobavil záber pohľadu z auta vychádzajúceho z garáže a pokračujúceho po ceste - až to pripomenulo Tarantinov ikonický záber z kufra auta. Tarantino veľmi režisérov nespomína, ale keď už sa ho spýtali na režisérov, ktorí ho ovplyvnili, dosť sa zarazil a nakoniec spomenul Spielberga. Dej je síce občas trochu nudný, ale na druhú stranu človek vidí, že to bola doba, kedy Spielberg bol mladý začínajúci a na svoju dobu neskutočne talentovaný režisér, ktorý dokáže vyťažiť aj z tuctovej haluze maximum. Tiež ma trochu zarazilo, že nákladiak dokáže udržať tempo s osobákom, ktorý sa rúti sto míľ za hodinu, ale tak to viac podčiarkuje strašidelnosť tohoto príbehu než nejakú realitu. Podľa mňa sa film podaril. Duel rozhodne nepatrí k nejakým veľkým počinom, ale zaujímavý je, možno trochu nudnejší v určitých častiach, ale technicky slušne spravený, je tu pekné striedanie tempa, napätia a na televízny film až veľmi dobre urobený.

plakát

Delta Force (1986) 

Chytila ma nostalgia pozrieť si niečo z filmov, na ktorých sme frčali v ére rýchlodabingu a jedným z nich bol Delta Force. Až som zabudol, aké sračky to boli. Počas filmu som sa neskutočne nudil, natiahnuté až strach a dokonca som pozeral do steny, ešte aj keď tam Chuck Norris mlátil zloduchov. To už je čo povedať. Ale keď pálil rakety na teroristov, tak som trochu dával pozor, lebo ma to rozosmialo. Tú motorku snáď navrhlo oddelenie Q. Nech mi všemocný Chuck odpustí, ale bola to hovadina. Je inak zaujímavé, že si tam zahralo zopár známych hercov (napr. Robert Vaughn či George Kennedy), ktorí to asi vzali ako vedľajšiak, potom zistíte, že tam hudbu robil Alan Silvestri a nechápete. Ale keď si spomeniete, že taký James Horner robil hudbu na Commando. Predpokladám, že si kúpili basu piva a než ju vychlemtali, tak to mali zložené. Po dvoch hodinách som bol už tak zblbnutý, že som mal chuť mávať americkou vlajkou. Nájsť tu tak nejakú. Nemôžem ináč, strašne ma to uspalo.

plakát

Duna: Část druhá (2024) 

Vedel som, že na toto musím ísť do kina, aby som si to patrične vychutnal. Občas mi zvuk zasieralo mliaskanie od prísediacich, ktorí žrali nachos a podobné chujoviny, ale našťastie to sem-tam riadne dunelo pri pekne zmáknutej akcii, takže moja chuť zabíjať bola patrične umiernená, aby som neodišiel z kina nasratý ako Harkonen. Keďže je Vileneuve nielen obrazový mág, ale aj zaujímavý rozprávač, tak mi tie takmer 3 hodiny vôbec nevadili, pretože stále bolo na čo pozerať, neustále sa niečo dialo, jednotliví protagonisti dostali more priestoru, všetko vyvážené v peknom pomere. Je pravda, že Villeneuve má občas slabší rozbeh, ale jeho štýl rozprávania je vždy jedinečný, informácie dávkuje rozumne a nakoniec Vás dorazí zaujímavým koncom. Často má pomalší nástup, aby sa potom rozbehol a zaklincoval to svojským spôsobom. Ak to niekto nechápal už pri jeho Blade Runnerovi, alebo aj jeho skoršej tvorbe, nuž tak čo už. Teraz mal patričný rozpočet a mám ten dojem, že režisér zreje ako víno, čo dáva vražednú kombináciu, aby vznikol veľkofilm. A ten vznikol. Nie je to nejaká bezduchá komiksová haluz, ktorých teraz vzniká tony ako na bežiacom páse, ale pekne odrozprávaný príbeh a evidentne sa už nedá súhlasiť s Lucasom, ktorý sa kedysi vyjadril, že Dunu nejde sfilmovať. Ide to, ak sa toho chytí pán režisér. Škoda, že sa napr. takej Nadácie od Asimova nechytil rovnako potentný režisér a úprimne, že si to nechá pán režisér rozležať v hlave a bude pokračovať v sfilmovaní ďalších kníh Franka Herberta, aj keď budem netrpezlivo očakávať aj Stretnutie s Rámom od slávneho A. C. Clarka. Duna (film) je pecka, Herbertove knihy som nečítal, ale pod dojmom tohto filmu musím toto evidentne napraviť. Tak dúfam, že sa bude Villeneuvovi dariť a že jeho ďalšie počiny budú rovnako dobré.

plakát

Červený drak (2002) 

Červený drak by kľudne fungoval aj bez Hannibala Lectera. Edward Norton ako vyšetrovateľ, ktorý pochybuje o svojom talente, Harvey Keitel ako rozvážny boss a Ralph Fiennes, ktorý dokáže zahrať naozaj všelikoho (čo vlastne platí aj o Nortonovi). Dr. Lecter je vlastne iba "príjemným" bonusom (spolu s pár známymi z Mlčania Jahniat). Zišla sa tu zaujímavá zostava, dej sa odvíja plynulo, vyšetrovanie je napínavé, nevyhlo sa to pár klišé (zabijak až príliš rýchlo prehlásený za mŕtveho, takže nám zrazu vstane z mŕtvych), ale celkovo to bol veľmi slušne napísaný príbeh. Nie až taký mrazivý ako Mlčanie jahniat, ale náš starý známy kanibal Hannibal mal veľmi slušného "konkurenta" zahraného pánom Fiennesom. Možno to šlo urobiť aj lepšie, keby to nedostal do rúk tento režisér, ale tak celkovo sa to dalo. Za mňa pohoda.

plakát

The Power of Nightmares (2004) (seriál) 

Adam Curtis je jednoznačne zaujímavý dokumentarista. Analyzuje rôzne časové obdobia, poprípade fenomény, ideológie, vždy sa vytasí s pôsobivými obrázkami a sem-tam zatne do čierneho, ale dosť ma pri ňom napáda hláška z nemenovaného filmu: "vono to třeba vidět v těch širších souvislostech." Je pekné rozoberať islamský fundamentalizmus, tiež amerických neokonzervatívcov, ale chýba mi tam viac dejinných udalostí, previazanosť neokonzervatívcov s vojensko-priemyselným komplexom a inými záujmovými skupinami, pretože aj vďaka ich politike a záujmom našiel islamský fundamentalizmus takú živnú pôdu, neokonzervatívci v tom jednoznačne neboli sami. Okrem toho neokonzervatívci videli radi nepriateľov všade možne, hlavne v komunistoch (v prvom rade v Sovietskom zväze), potom v teroristoch a potom v Rusoch, atď. atď. Neokonzervatívci žijú stále, neustále živia svoju nenávisť a paranoju, takže je tento dokument stále aktuálny, nastoľuje zaujímavú problematiku, ale istý nedostatok tam vidím. Ale jednoznačne zaujímavý dokument.

plakát

Hannibal (2001) 

Ach, Ridley, Ridley. Po vynikajúcom Mlčaní Jahniat sa tvorcovia rozhodli sfilmovať ďalšiu knihu od Thomasa Harrisa a zverili to vizuálnemu mágovi Scottovi. S ním mám ale problém, že občas dokáže utĺcť dobrý príbeh do fantastického vizuálneho zážitku (Votrelec), alebo vytvorí síce esteticky pekný film, kde sa kocháte výtvarnou stránkou veci, ale celé to pokrivkáva na deji (Blade Runner, ja som z tohto filmu nikdy až tak hotový nebol). A to ja neviem prekusnúť. Hannibal bol neskutočne zaujímavý v prípade, že pomáhal chytiť podobného magora ako je on, ale pokiaľ tomuto týpkovi ide po krku FBI a zároveň preživšia bohatá obeť, tak to bolo treba aspoň zaobaliť do nejakého zaujímavejšieho hávu. Nepomohla ani epizódka s policajtom, ktorý si snaží prilepšiť odmenou za chytenie Lectera. Obsadenie je hviezdne, Jodie Foster predsa len chýbala, Garyho Oldmana som pod tou maskou nespoznal, Ray Liotta vytvoril tradičného slizkého sviniaka, Julianne Moore bola chladná a odťažitá agentka, ktorá berie svoju robotu až príliš vážne (Jodie Foster mi tam sedela viac, nepôsobila tak uprdnuto) a Hopkins bol Hopkins - tradične chladný a geniálny kanibal Hannibal. Scott sa tentokrát rozhodol vsadiť na kartu rôznych nechutností, ale mohol to urobiť ako vo Votrelcovi - šetriť priamymi zábermi a spoliehať sa na minimalizmus. Niektoré tie nechutné zábery pôsobili až príliš samoúčelne. Pán režisér to trochu prepískol aj s dĺžkou. Scott kedysi sprdol Villeneuva, že by mu z jeho Blade Runnera vystrihol 40 minút, no tak ja by som z toho jeho Hannibala tiež vystrihol takých 20. Je to pomalšie, uťahanejšie a nudnejšie. Škoda, čakal som viac.

plakát

1670 (2023) (seriál) 

Príjemné prekvapenie. Je neuveriteľné, že seriál The Great má podobné hodnotenie, pritom je úrovňou humoru úplne mimo. Tu je celkom bežná príbehová línia zo života šľachty a nevoľníkov, nechýba love story a tradičné problémy oboch vrstiev namixované v štýle satiry. Poliaci si zo svojej histórie robia žarty naozaj inteligentne, štýlovo a dosť často som sa od srdca zasmial. Nechýbajú trefné hlášky, ktoré reflektujú súšasnosť (klimatické zmeny, práca v inštitúcii s pevnou pozíciou na trhu a v dynamickom kolektíve - cirkev/korporát). Ešte keby si tak všetky časti udržali kadenciu vtipov ako prvá a poprípade posledná časť, čo ale nebol taký problém, lebo je vidieť, že sa tvorcovia trochu viac sústredili na dej a snažili sa to niekam ťahať. Poliaci predstavili v podstate svoju kultúru, históriu, aj keď teda Jan Pawel bol asi niečo ako u nás zeman a aj tí zväčša bývali v lepších obydliach, ale dobre. A poľskí šľachtici platili iba 3 % dane? To boli dobrí, v Uhorsku šľachta neplatila dane od 13. do polovice 19. storočia vôbec (s jednou menšou prestávkou). Postavy sú zaujímavé, celkom pekne vykreslené, sympatické a každá z nich je teda riadne ujetá. U mňa to vyhrával synáčik, ktorý sa dal na dráhu duchovného a najlepšie sypal hlášky, keď vyháňal diabla z problematickej tínedžerky (platba vopred, pretože počas exorcismu ma diabol pokúša dvihnúť cenu). Čo na to povedať? Z mňa super, do dokonalosti tomu niečo chýbalo, ale za snahu dávam plný počet. Ja som sa bavil, dúfam, že budú ďalšie série a rovnako podarené.