Ikedar

Absencia sympatického protagonisty môže byť zámerom, no filmu to veľmi nepomáha. Záverečná (super) scéna tento účel síce krásne vysvetľuje, ale celkový efekt to už nestíha zachrániť. Opakujúce sa dialógy, a to najmä únavne frustrovaná postava Gandolfiniho, zasahuje do nudného opakovania sa a divák ostáva rovnako otrávený ako Brad Pitt, ktorý ho musí počúvať. Aj v tomto prípade ide o zámer ako odzrkadliť spoločenské cítenie, čo dokladajú aj roztrúsené zábery Obamových sľubov o lepších časoch, spoločnej komunite a akejsi nádeji, no aj napriek inteligentnému podtextu, materiál sám o sebe často vyznieva stratene.

Pravdepodobne jediný dôvod prečo som si film napokon pozrel bola účasť Javiera Bardema, ktorý mi pri finálnom hodnotení dáva jednu hviezdu navyše. Inak by som privítal, ak by Jack Sparrow už nadobro skončil na morskom dne. Ak si spomeniem ako na mňa uvedenie tejto postavy v prvom filme zapôsobilo, tak v tomto prípade je to presný opak.

Našim kinám sa opäť oblúkom vyhol ďalší skvelý film, ktorý má na diváka oveľa silnejší dopad než častá väčšina komerčného sortimentu. Odpoveďou prečo tomu tak je, môže byť melancholickejšia podoba silno patriarchálneho Afganistánu v područí Talibanu. Aj napriek aktuálnemu zasadeniu však ide až o takmer antický príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa rozhodlo zachrániť svojho otca.

Trochu som sa obával ďalšieho filmového nepodarku z produkcie Netflixu, ale našťastie sa tak úplne nestalo. Set it up je príjemná romantická komédia, ktorá síce nie je ničím vynímočná, ale ani neurazí. A v tomto prípade to úplne stačí, aby si film divák užil.

Osobne mi film svojou atmosférou a rozprávaním zľahka pripomínal Tarkovského, a nebyť trochu premrštenej sekvencie s medveďom, ktorá mi k celkovému konceptu až tak nepasovala, išiel by som s hodnotením možno ešte vyššie. Každému fanúšikovi sci-fi by som snímok určite odporučil, už len kvôli neskutočne autenticky vykreslenému prostrediu. Svet mimozemského ekosystému alebo tzv. The Shimmer, je tajuplným miestom, a mňa veľmi bavilo ho spolu s hlavnými predstaviteľkami objavovať. Je tam niečo z poetiky Stalkera alebo videohry Everybody's Gone to the Rapture. A podobne ako u každého dobrého sci-fi, aj Annihilation obsahuje reálne témy nám blízke. O rakovine, leukémii a neregulovanému deleniu buniek celkovo sa tu myslím nehovorí len tak.

Dobre sa na to pozerá, je tam výborná hudba, a atmosféra filmu mi tiež veľmi dobre sadla. Problém je však v tom, že filmu chýba akési rozuzlenie. A keď by sa zdalo, že nejaké prichádza, divákovi len viac zamotá hlavu. Nehovorím, že potrebujem mať všetko zrozumiteľne servírované ako na podnose, ale v tomto prípade človek čaká akýsi záver. A keď nepríde, ostáva pri nepríjemných otázkach. Pri záverečných titulkoch som si vravel presne toto. Inak mám podobné filmy veľmi rád.

Pohľad do nekompromisného sveta ortodoxných amerických židov, a čo to človeka stojí, ak sa tento svet rozhodne opustiť. Veľmi dojemné a často až zdrvujúce, ako sa kvôli náboženským otázkam dokážu ničiť rodiny a medziľudské vzťahy. Myslel som si, že podobné problémy majú ľudia najmä v moslimských krajinách, no tento dokument odhaľuje, že sa tak dokáže diať aj na Západe.

Ak by som z hlavy vymazal prvú hodinu filmu, išiel by som s hodnotením podstatne vyššie. Ale tá hodina filmu je takmer polka filmu, a to sa vymazať jednoducho nedá. Veľmi má mrzí, že je v tejto prvej časti toľko nudnej vaty, zlej akcie, bezpredmetných situácií a dokonca aj postáv. Bez toho všetkého, to mohlo byť naozaj výborné.

Na Halloween pre dobrú atmosféru je to celkom fajn retro oddychovka. Má to super hlášky, postavy sú fajn, najmä potom Detektív Cameron, ale musím sa priznať, že mi to často prišlo akési toporné.

Ako tu už bolo napísané viackrát, naozaj ide zatiaľ o najlepšiu DC komiksovku.