PALINO

KILL BILL 2 je v porovnaní s jednotkou podstatne iný, ale rovnako kvalitný film. Je vážnejší, menej hravý, nedisponuje až takým štýlom a tak to vyzerá, akoby si TARANTINO už takmer všetok vizuálny arzenál vystrieľal na prvého Billa. A aj preto sa mi prvá časť páčila viac, ale nevylučujem, že po druhom, treťom, štvrtom zhliadnutí zmením názor, lebo TARANTINOVE filmy zrejú pomaly. UMA THURMAN je opäť vynikajúca a podobne vynikajúco zahral svojho Billa i DAVID CARRADINE, ktorý podáva svoje vety s nebývalým nadhľadom. Veľmi sa mi páčila aj postava PAI MEI, jeho metódy výcviku i jeho smiech sú magické (fanúšik STAR WARS si v niektorých záberoch nemôže nespomenúť na majstra YODU), ale jeho kapitola mohla byť dlhšia. To ale bohužiaľ platí presne opačne o ostatných kapitolách, kde to TARANTINO miestami nezvládol s tempom filmu, čo mi dáva ďalši dôvod mať radšej prvého Billa. Celková odlišnosť druhého Billa zvýrazňuje opodstatnenosť rozdelenia na 2 filmy, ale stále budem zastávať ten názor, že cca 200 min. KILL BILL (prvý diel zachovaný, druhý oseknutý o niekoľko minút) by bol ČISTÁ STOVKA.

Veľmi dobre urobený dokument, kde sa bude každý fanúšik X-menov cítiť ako doma. Nechýbajú klasické rozhovory s hercami, zábery z natáčania, ani stretnutie Hugha Jackmana s fanúšikmi.

Nie vždy sa všetko musí podariť, no nie Johne. Slabý scenár, otrasné vizuálne efekty, nevydarená réžia, ..... a takto by sa dalo pokračovať na niekoľkých riadkoch. BOJISKO ZEM je skrátka typickým príkladom nepodareného, ale ambiciózneho filmu.

MAGNÓLIA je v mnohých ohľadoch bravúrny film, pre ktorý by sa hodilo anglické označenie "nearly masterpiece". Film sa môže pochváliť kvalitným hereckým obsadením a čo je dôležitejšie i kvalitnými hereckými výkonmi. Na to, že MAGNÓLIA nie je výpravným veľkofilmom, nám ponúka mamutiu stopáž a aj preto má pomalejši rozjazd a dlhší záver, ale asi v polovici dosahuje neobyčajne pôsobivé tempo. Jednu z najmagickejších scén predstavuje scéna, kedy sa spustí pieseň Wise Up od Aimee Mannovej a jednotlivé postavy sa postupne pridávajú v spievaní. Naozaj vynikajúci filmový moment. Veľké uznanie smeruje najmä k P. T. ANDERSONOVI, natočiť film s niekoľkými dejovými líniami a spojiť ich, aby výsledok vyzeral ako celok, nie je určite ľahké, no Anderson to bezpochyby dokázal. A tie žaby nemali chybu.

Ak by som mal na MOTÝLIKOVI niečo vyzdvihnúť najviac, boli by to herci a hudba Jerryho Goldsmitha. Dustin Hoffman vytvoril takmer nezabudnuteľnú postavu, k čomu dopomohli jednak jeho herecký talent, ale i jeho horčičáky. Podobne dobre je na tom Steve McQueen, ktorý exceluje hlavne v scénach zo samotky a pochvalu si zaslúžia i jeho maskéri. Jediné, čo by som filmu vytkol, je občasné rozvleklé tempo, ktoré ale prebíja kvalita samotného filmu.

Nemôžem súhlasiť s niektorými Vašimi hodnoteniami, ktoré pasujú POŠETILOST MOCNÝCH až na 5 hviezdičkovú hranicu, lebo ak by to bolo tak, znamenalo by to, že Funés natočil samé hlboko priemerné filmy,co určite nie je pravda.

NAVAJOVIA si za svoj prínos v II. svetovej vojne určite zaslúžia filmové spracovanie a tak je škoda, že z tohto pohľadu natočil JOHN WOO "iba" dobrý film, ktorý mal rozhodne na viac. Jedno z najväčších pozitív filmu tvoria herci Adam Beach a hlavne Nicolas Cage, ktorý svojho seržanta Endersa zahral veľmi dobre. Bojové scény sú z hľadiska žánru dobre natočené, no častokrát im chýba väčšia nápaditosť, čo je v prípade filmu Johna Woo trochu prekvapujúce. Hudba JAMESA HORNERA je pomerne nevýrazná, nesnaží sa na seba príliš upozorňovať, ale určite nie je zlá. A niečo podobné možno povedať i o samotnom filme.

Klobúk dole pred hereckým výkonom AL PACINA, zahrať cynického slepca nie je určite ľahké, no AL PACINO pôsobí, akoby ním skutočne bol. Jeho úvodný výstup, tanec tanga v New Yorku, kľúčová scéna medzi ním a Charliem (ktorého sympaticky zahral Chris O´Donnell) alebo i jeho happyendovský preslov v škole sú všetko momenty, pre ktoré sa oplatí si Vôňu ženy pozrieť. Film má vzhľadom na svoj žáner mamutiu stopáž, ale scén, pri ktorých by som sa ošíval, obsahuje len minimum. Skrátka pekný film.

Vcelku dobrý námet robí z Hrdinu proti svojej vôli pomerne zaujímavý film. Dustin Hoffman zahral svoju smoliarsku postavu vynikajúco a aj keď má mnoho zlých vlastností, nakoniec mu fandíme, aby pravda s hrdinom letu 104 vyšla v jeho prospech. Záver filmu ale milo prekvapil.

V záverečnej epizóde Mladého Indiana Jonesa je samotný Indy vyslaný do Hollywoodu, aby do 10 dní ukončil film Bláhové ženy, ktorého rozpočet vďaka režisérovi rastie každým dňom. Indy to však vôbec nemá ľahké, lebo tým režisérom je šialený excentrik Erich von Stroheim a tak scény, v ktorých vystupuje nemajú chybu. V druhej polovici pracuje Indy na westerne s Johnom Fordom, kedy sa celý filmársky štáb i s poradcom Wyatt Earpom vydáva do prírody a my sme svedkami staromódneho točenia filmov, čo v spojení s nádhernými exteriérmi a dobrou hudbou Laurenca Rosenthala vytvára príjemnú atmosféru. A nechýba ani odkaz na Dobyvateľov stratenej archy.