Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krimi
  • Dokumentární

Recenze (727)

plakát

Svoboda pod nákladem (2016) 

Netradične ladený dokument o tradičnom povolaní v našich končinách. Áno, Tatry sú krásne, povolanie nosičov (hoci už pomaličky "vymiera" pod nátlakom doby) musí byť krásne a oslobodzujúce, Barabáš je taktiež majstrom svojho remesla, avšak oproti zvyšným jeho (najmä tatranským) dokumentom mi chýbalo možno viac záberov na tamojšie fascinujúce horské prostredie, a možno ísť v rozhovoroch s nosičmi viac do hĺbky, dopracovať sa k niečomu zásadnejšiemu, neviem. Každopádne dokument to je nepochybne príjemný, zaujímavý, taká zmena. 80%

plakát

Klíč (2005) 

Nakoľko afro-americké hoodoo a celkovo čierna mágia sú niečím, čo ma absolútne nezaujíma, neznepokojuje, ani absolútne nemám žiadne nutkanie si o ňom niečo viac naštudovať či zistiť, bol pre mňa tento film, hoci sa jeho tvorcovia aj celý tím nepochybne snažili, len akousi okrajovou, málo atraktívnou záležitosťou, ktorá ma nenadchla. Nepomohla tomu ani pekná tvárička Kate Hudson, ani nie vždy práve vydarená snaha o napätie a tajomno, ani nič iné, no skrátka priemer. Jediné, čo sa mi vyložene páčilo, bol zvrat v závere, ktorý, priznávam, bol pomerne prekvapivý a na malý okamih som kvôli nemu zvažoval i lepšie hodnotenie, avšak tento pocit bol skutočne iba chvíľkovou záležitosťou (plus po celý čas som bol pomerne zvedavý, akým smerom sa vykryštalizuje postava chorého, ochrnutého starčeka). Nakoniec však prevážila racionalita a nakoľko som sa na film drvivú väčšinu jeho stopáže díval len tak "ledabolo", čiže bez väčšieho záujmu, zostávam pri priemernom hodnotení, ktoré mi príde plne adekvátnym. 60%

plakát

Hačikó - příběh psa (2009) 

Štyri hviezdičky primárne z toho dôvodu, že som odjakživa psíčkar, keby tomu tak nebolo, objektívne to "utnem" na troch. Ono to so psami je aj hlavným dôvodom, prečo som sa tomuto filmu až doteraz vyhýbal, nakoľko už z traileru či základných informácií o filme je možné poľahky vyčítať, že pôjde o ciťák ako hovado, a nakoľko som v tomto smere až natoľko šibnutý, že ma v rámci kinematografie vie viac rozcítiť a dojať utrpenie psie (či všeobecne zvieracie) než to ľudské, vedel som, že tento film asi nebude tým pravým orechovým. Ale aby som bol aspoň trochu objektívny a najmä prínosný, treba povedať, že prvá polovica, resp. dve tretiny filmu nepriniesli takmer nič, a boli celé vystavané na faktore "to sa bude ľuďom páčiť, veď ten psík je rozkošný". Jasné, chápem že to nemohlo priniesť v rámci obsahu a deja nič svetoborné a prevratné, nakoľko je celá snímka postavená na vzťahu človeka so psom, avšak mne to naozaj pripadalo, akoby si to tvorcovia napriek tomu chceli ešte viac uľahčiť a uspokojili sa s máličkom. Neviem, niečo mi tam skrátka prikážalo. Už potom v druhej polovici, respektíve poslednej tretine, to už je primárne ciťák a dojemná záležitosť, a tam to fungovalo všetko ako malo, nemám problém i priznať slzy v záverečných fázach filmu (čo už :D). Som však rád, že to mám za sebou, vrátiť sa k tomu už pravdepodobne nevrátim (napriek nespornej kvalite), nakoľko by to bolo istým spôsobom trýznenie, nuž a to je asi tak všetko. Na záver snáď už len toľko, že toto je jeden z filmov, ktoré je veľmi ťažké ohodnotiť. 75%

plakát

Muž z Vysokého zámku (2015) (seriál) 

Nápad vskutku zaujímavý, tématika "čo by bolo keby" formou alternatívnej histórie je niečím, s čím som sa ešte snáď ani nemal možnosť stretnúť, respektíve si na nič také nespomínam, a tak tento relatívne nenápadný a málo známy seriálový počin bol u mňa okamžite, ako som naňho natrafil akousi "must see" záležitosťou. A teraz, po zhliadnutí prvej série a načatí série druhej môžem konštatovať, že moje pocity sú zatiaľ vcelku zmiešané. Na jednej strane sa mi páči situovanie seriálu, myšlienka, atmosféra a skrátka celková neokukanosť danej tématiky, ako som spomínal už v úvode, avšak zároveň mi to nedá a musím vytknúť isté rušivé elementy - tak v prvom rade, drvivú väčšinu času mi to príde až priveľmi kulisovité. Skutočne netuším, či je to vinou nízkeho rozpočtu či možností tvorcov, nakoľko nemám ani len potuchy, v akých číslach sa pri tomto kúsku pohybujú a nie som v tomto smere ani žiadnym odborníkom, avšak to, že som si tento čiastočne rušivý faktor dokázal všimnúť i mojim laickým pohľadom sám o sebe stojí za uváženie. Ale samozrejme, to samo o sebe nie je niečím, za čo by sa vyložene "strieľalo", veď je mnoho seriálových kúskov, ktoré uspeli v prvom rade vďaka obsahovej stránke, len vravím, že čosi to na výslednom dojme nepochybne uberie. Rovnako tak mi prekážalo aj obsadenie, kde mi väčšina hercov príde viacmenej nevýrazných. Že sú to tváre neokukané a neznáme samo o sebe nevadí, len by bolo dobré, keby sa dokázali prejaviť. Z aktuálne popredných postáv ma plne presvedčil zatiaľ snáď iba Rufus Sewell, ktorému postava obergruppenführera SS sadla priam perfektne a o kvalitách presviedča dominanciou prakticky v každej scéne, v ktorej sa objaví. Nejednoznačnou sa mi dosiaľ javí Alexa Davalos, ktorá je síce typologicky herečkou pomerne zaujímavou, no ako vravím, názor mám na ňu zatiaľ nejednoznačný, každopádne za povšimnutie nepochybne stojí. Z vedľajších postáv za zmienku stojí ešte hádam aj Carsten Norgaard, ktorý sa svojej úlohy zhostil taktiež výsostne dobre, avšak zvyšok obsadenia zatiaľ nič moc. Primárne tým mám na mysli najmä dve hlavné mužské postavy, kde ani Rupert Evans ani Luke Kleintank mi absolútne nepripadajú ako charakterní herci, ktorí by dokázali utiahnuť takýto počin. Nuž a čo sa týka obsahovej stránky, tempa a tak ďalej, tu som ešte relatívne dosť na vážkach. Čosi sa mi páči veľmi, sem-tam mi prekáža prílišná rozťahanosť a pomalosť (čo sú paradoxne faktory, ktoré mi väčšinou vyhovujú), občas by som si prial odlišné smerovanie deja (mám tým na mysli najmä viac pozornosti a priestoru nacistickej ríši, prípadne neutrálnej zóne, ktoré z môjho pohľadu skrývajú ďaleko viac potenciálu než ríša pacifická, a teda japonské cisárstvo), občas viac vyhrotenosti a napätia, menej súcitu s postavami (a teda temnejšie smerovanie), avšak "v globále" sa mi to istým spôsobom aj páči, a vzdať sa to zatiaľ ešte určite nechystám. Nuž a aby som nezabudol, taktiež oceňujem aj výskyt reálnych osobností, z ktorých nám boli zatiaľ predstavení A. Hitler a R. Heydrich, obaja boli vykreslení pomerne zaujímavo, a teda dúfam, že sa časom objavia aj ďalší, uvidíme. Doposiaľ teda niekde na hrane medzi troma až štyrmi hviezdičkami, a i keď sa zatiaľ "preventívne" prikláňam k tej horšej, skeptickejšej variante, dvierka si nechávam dozaista otvorené a ďalší vývoj môže hodnotenie poľahky v pozitívnom smere pozmeniť. Uvidíme, za šancu to pravdepodobne stojí, i keď či to aj skutočne dokáže obstáť v momentálnej veľmi vysokej konkurencii v rámci seriálovej tvorby, to už stojí za uváženie... 70%

plakát

Rudý kapitán (2016) 

Veľké, naozaj veľké sklamanie. Spomedzi tunajších filmov bol Červený kapitán práve tým, od ktorého som v poslednej dobe mal - na základe skvelej knižnej predlohy, ktorú považujem za moju najobľúbenejšiu dánovku vôbec - asi najvyššie očakávania a vkladal som do neho tie najväčšie nádeje. Vyzeralo to sľubne, či už šikovnou prezentáciou tvorcov, na naše pomery relatívne kvalitným promom, avšak na výslednom dojme to žiaľ nijak nezavážilo. Vizuálna stránka ako-tak ušla (resp. na naše pomery šlo o nadpriemer), bolo vidno že v rámci dobovosti si ozaj dali záležať, lenže čo mi prekážalo bolo, že práve oná dobovosť a vlastne celkovo vizuál boli akosi až neprirodzene v popredí, a to dokonca až tak, že takpovediac "utláčali" či brzdili samotný obsah. Tomu moc pozornosti venovanej hádam ani nebolo. A je to skutočne škoda, lebo ako som už spomenul, knižná predloha je záležitosťou vysoko pútavou, a tu sa onen potenciál nepodaril využiť ani len spolovice. A to nehovorím len o vypustení jednej knižnej línie (templárskej), to by mi ostatne až tak nevadilo, veľmi ľahko by som to dokázal oželieť, lenže ono to bolo všeobecne až primoc "osekané" (či už postava Kloknera, fatálne odlišné vyznenie postavy bývalého eštebáka Canisa atď. atď.) a vo výsledku toho bohužiaľ zostalo len veľmi máličko. Čo sa týka hercov, vyzdvihol by som snáď poľskú výpomoc v podobe Macieja Stuhra, ktorý bol vskutku zaujímavou voľbou (nazval by som ju snáď aj akousi pomyselnou trefou do čierneho, lebo takto narýchlo si ani len nedokážem predstaviť, kto z aktuálnych českých či slovenských hercov by sa úlohy detektíva Krauza mohol chopiť), i keď v jeho prípade mi mierne prekážal nie úplne vydarený slovenský dabing (ten český posúdiť neviem, možno tam to bolo zvládnuté lepšie), avšak z tých ostatných, neviem neviem. Akiste, potešilo ma aj obsadenie pána Ladislava Chudíka, avšak jeho postave sa pochopiteľne moc priestoru nedostalo. Zvyšné obsadenie však podpriemer, respektíve - aspoň z môjho pohľadu - vyložene nevhodné a nepasujúce. Či už sa bavíme o Geišbergovi (v úlohe Eda Burgera by som si osobne vedel predstaviť snáď Pavla Višňovského), nevýraznom zvyšku oddelenia (tu však bude férové dodať, že ostatní z oddelenia priestor v podstate ani nedostali), Suchánkovi, Kronerovej, či iných, nebolo to to pravé orechové. Ale samozrejme, sto ľudí sto chutí, ťažko sa zavďačiť všetkým knižným fanúšikom, iní mohli byť zas spokojní nadmieru, ktovie. Ako vravím, mňa táto adaptácia priveľmi neoslovila, hoc som do nej vkladal pomerne vysoké nádeje. Nuž a keď si tak pomyslím, ako veľmi som si prial, aby sa jedného dňa dostalo filmovej adaptácii i knihám môjmu obľúbencovi Karikovi (či už trilógii V tieni mafie, dvojdielnej vojnovej ságe Na smrť či novinke z rokov deväťdesiatych Čierna hra), po tomto kúsku začínam značne pochybovať, či by to v našich končinách vôbec mohlo dopadnúť dobre. 45%

plakát

Eden a potom... (1970) 

Z môjho pohľadu priam nepochopiteľný úlet, ktorý drvivú väčšinu času postráda akúkoľvek pointu či logiku, avšak zároveň istým spôsobom oceňujem odvahu a inovatívnosť tvorcov, v snahe priniesť niečo úplne iné, než na čo bol (a doteraz, o niekoľko desaťročí neskôr, stále je) bežný česko-slovenský divák zvyknutý. Nápad dobrý, prevedenie "pokulháva". Vznikol z toho totižto viacmenej obsahový miš-maš so zaujímavou vizuálnou stránkou. Absurdita. 45%

plakát

Inherent Vice (2014) 

Túto snímku si buď zamilujete hneď na prvý pohľad, alebo sa stane to, že si od nudy podrežete žily. Stredná cesta je nanajvýš nepravdepodobná, hoc v percentuálnom hodnotení to po spriemerovaní "vypálilo" práve do tých stredných, šedých zón. Skrytá vada však šedým filmom nie je ani omylom - je nabitá farbami, absurdnosťou, zvláštnym humorom, svojskosťou. Je to niečo iné, než na čo je bežný divák zvyknutý (viem to, pretože i sám seba radím ešte stále prevažne k mainstreamu, k artovým filmom som si cestu ešte moc nenašiel). Tentoraz ma to však dostalo, ba priam pohltilo. Veľmi ochotne som pristúpil na režisérovu hru, nechal sa viesť všetkými tými nepochopiteľnými dejovými odbočkami, vypiplanými maličkosťami, hippie atmosférou šesťdesiatych rokov a inakosťou. Páčilo sa mi to, veľmi. Rovnako ma zaujali i herecké výkony - Joaquin Phoenix v roli podivína, ktorá mu sadla perfektne (hoci za podivínske by sa dali označiť asi takmer všetky postavy), Josh Brolin čoby svojrázny policajt (s nanukom) božský, Katherine Waterston sa akoby pre túto rolu vyložene narodila... Paráda. Opakujem, zbožňujem túto absurdnosť - i keď sám nechápem prečo -, a nevylučujem, že časom, keď sa mi to lepšie uloží v hlave a pridám aj tretiu projekciu (nakoľko druhá sa neniesla v ideálnej pohodičke na sledovanie tejto pomalej lahôdky, a teda niektoré dlhé pasáže boli v danom momente vcelku trýznivé), zaradím tento film do svojej TOPky. Ale radšej nepredbiehajme. Mimochodom, milovníkom takýchto absurdít by som rád odporučil i coenovku Hail, Caesar!, ktorá je síce o kúsok slabšia, avšak tiež - podľa mňa určite - stojí za pozretie. 95%

plakát

MacIntyre: Nejdrsnější města světa (2008) (seriál) 

Diel o Pražskom podsvetí je priam katastrofálne zveličený, úplná fraška s nulovou výpovednou hodnotou. O to viac ma to mrzí z toho dôvodu, že Donal MacIntyre je ozaj kvalitným investigatívnym novinárom, ktorý má za sebou tak dobrý projekt, akým je MacIntyre Undercover. Dve hviezdičky dávam aspoň za o trochu lepšiu kvalitu iných dielov, napríklad Neapol, hoc som ešte úplne všetky nemal možnosť vidieť.

plakát

Mezi nepřáteli (2007) 

Vôbec prvýkrát, čo som mal možnosť vidieť zverstvá vojny v Alžírsku vykreslené vo filme - a hneď takto brilantnom. Keď som túto snímku zahliadol vo večernom programe verejnoprávnej televízie, čakal som od toho priemernú záležitosť, ktorá pravdepodobne neurazí, avšak dostal som oveľa viac. Francúzi sa tentoraz pochlapili, opäť raz mi dokázali (po taktiež kvalitnom Indigènes), že ani vojnové snímky im nie sú cudzie, a majú ich v malíčku. Skvelo vykreslená ohavnosť a absurdita vojny cez optiku neveľmi početnej roty na čele s Benoîtom Magimelom (mimoriadne presvedčivý výkon, a ostatní taktiež). Nijak nezveličené, neprikrášlené, bez povrchného hrdinského pátosu, no naopak maximálne realistické, uveriteľné. A frustrujúce. Dalo by sa samozrejme čo-to aj vytknúť, najmä po formálnej stránke - či už občasná "zbrklosť" alebo ako to nazvať, alebo miestami zlé, rušivé osvetlenie (veci dozaista súvisiace okrem iného aj rozpočtom), no načo? Podstatné je, že mi tvorcovia predostreli maximálny filmový zážitok, a to sa cení. Aby som to uzavrel - výborný, nie tak známy vojnový film (koho mimochodom takéto poctivé, avšak nenápadné vojnové záležitosti taktiež dostávajú, tomu dozaista odporúčam i ruskú snímku 9 rota o intervencii v Afghanistane). Vždy som rád, keď sa mi pošťastí nájsť podobnú perličku. 90%

plakát

Bratr (1997) 

Podobne naivné, zvláštne humorné amatérsky pôsobiace ako prvá časť. Zvláštne je, že sám netuším, či to bol Balabanov zámer, vykresliť ruské 90-te roky takýmto, povedzme zvláštnym štýlom, alebo to zámer nebol, a proste to tak "vypálilo". Tak či onak, jednotka ma bavila zhruba tak ako dvojka, opäť som väčšinu času len nechápavo krútil hlavou, čo sa to vlastne deje a rovnako nechápavo krútim hlavou pri hodnoteniach mojich obľúbených uživateľov. Dokonca mi chodí po rozume taká vec, že možno je táto snímka predsalen vysoko hodnotná určitým spôsobom (ba až prevratná), len mi ešte stále uniká jej význam - ktorý možno pochopím (a spätne docením) niekedy v budúcnosti. Alebo aj nie. Akýmsi paradoxom je, že ruský mafiánsky seriál Brigada, ktorý je miestami porovnateľne naivný, naopak zbožňujem a nedám naň dopustiť. 50%