Santino7

Zaujímavý, nevšedný austrálsky projekt, ktorý nie je až natoľko známy ako niektorí jeho žánroví kolegovia, no určite stojí prinajmenšom za povšimnutie, najmä pre podobných "magorov" do gangsteriek ako som ja. Zatiaľ som videl len sériu úplne prvú, ktorá mi je zobrazovanou matériou i celkovo obdobím, v ktorom sa odohráva, spomedzi všetkých asi najbližšia, avšak do budúcna nevylučujem ani ostatné série (presnejšie bude ak poviem, že ich zhliadnutie je len otázkou času). Zaujala ma (okrem teda tématiky) najmä pomerne nezvyčajná forma tohto seriálu, niekedy som bol vyložene prekvapený, ako boli niektoré konkrétne prvky filmársky riešené, ale prevažne v pozitívnom zmysle slova. Navyše sa mi veľmi páčil i soundtrack. Jasný nadpriemer. 85%

Slovenský seriál, to je obecne niečo, k čomu som vždy už vopred skeptický (a zákonite je to oprávnené), a tak tomu bolo i tentoraz. Kvôli veľkému jojkárskemu promu som tomuto projektu primárne zo zvedavosti však predsalen dal šancu, a musím povedať, že ma vcelku prekvapil. Nie, nebolo to dobré, ani náhodou to nedosahovalo level niektorých aktuálnych veľmi kvalitných českých seriálov, no tak či onak ma týmto počinom vcelku príjemne prekvapili. Jasné, bolo tam do značnej miery cítiť, že je to celé akési zjednodušené, mierne povrchné, nejde to v dostatočnej miere do hĺbky, seriál navyše obsahuje viaceré klišé a chce sa skrátka páčiť a osloviť čo možno najviac divákov - teda je plne prispôsobený potrebám komerčnej televízie bojujúcej o percentá a podiely sledovanosti na trhu, no napriek tomu tam možno zaregistrovať zreteľný posun k lepšiemu, nuž a snaha sa cení. Verím, že tento trend v slovenskej seriálovej tvorbe bude pokračovať i naďalej, kvalite tunajších počinov by to dozaista pomohlo. Všetky diely som síce nevidel, avšak aspoň nadpolovičnú väčšinu áno, čo je u mňa vo vzťahu k tunajšej seriálovej tvorbe dosť veľký úspech. A len tak mimochodom, Milan Ondrík bol oproti zvyšku osadenstva kvalitatívne úplne inde, skvelý výkon. 45%

Prvá séria: Vskutku pôsobivý, podmanivý seriál štylizovaný do takej podoby, v akej už dlho nič nevzniklo. V dnešnej dobe nepochybne jedinečná záležitosť, no už teraz je viac než nad slnko jasné, že vzhľadom na jej vysoký úspech sa ňou inšpirujú ďalšie a ďalšie kúsky. Jasné, Stranger Things je akiste poctou žánrovkám a určitým režisérom, to vieme snáď všetci, ktorí sme aspoň čiastočne filmovo znalí - a keby aj nie, je to tu dostatočne omieľané zo všetkých strán -, no za mňa osobne môžem povedať, že i keď tam samozrejme cítim ten nádych taktiež, tak osobne danú škálu filmov napozeranú priveľmi nemám a videl som azda iba tie úplne najzákladnejšie, najznámejšie v našich končinách. Tým pádom spôsoby tohto seriálu pre mňa boli ako pre žánrového neznalca do vysokej miery nové, neokukané, a teda som si to mohol užiť plnými dúškami. Napínavá osemdielna jazda z pohľadu prevažne školákov, pri ktorej som sa i ja, dospelý človek, dokázal na istý čas preniesť naspäť do detstva a takpovediac si to celé "odtrpieť" s hlavnými postavami. Malo to niečo do seba, celé to bolo tak nejak nevtieravo nostalgické, po formálnej stránke dotiahnuté takmer do dokonalosti, po obsahovej taktiež vynikajúce. Skvelá záležitosť, už teraz sa teším na druhú sériu. Druhá séria: Zámer tvorcov bol naplnený do poslednej bodky - táto séria, ktorú som zhltol behom dvoch dní, je ešte znateľnejšie epickejšia, hororovejšia, no skrátka trpiaca všetkými tými bežnými dvojkovskými "syndrómami" (čo tentoraz nemyslím v zlom, pretože to fungovalo opäť bezchybne). Čo ale oceňujem opäť najviac je nie ona hororová zložka, ale opäť fantastická práca s postavami (ktoré nemožno nezbožňovať, vrátane nových - Mad Max, jej drsňácky starší brat, Bob; no a zo starých tentoraz, hoc skvelí boli všetci, popri Dustinovi dominoval prekvapivo i Steve) a osemdesiatkovou dobovosťou (Ghost Busters božskí!!). Snáď to takto pôjde i naďalej. │S1: 95%│S2: 95%│

Hneď ako som na tento seriál natrafil, zbystril som pozornosť, nakoľko som vytušil, že by to mohlo byť presne niečo pre mňa. Ono všeobecne nájsť si momentálne pri tak hojnej seriálovej produkcii, kde prakticky každý mesiac či dokonca týždne vychádzajú nové a nové projekty, jeden-dva či pre tých náročnejších a časovo flexibilnejších dokonca viac "vyvolených", ktoré by stálo za to sledovať (pričom treba počítať s tým, že aj keď sa onen "váš seriál" podarí nájsť, po istej dobe buď "zmáknete" všetky časti, alebo musíte vyplniť medzeru v čakaní na novú sériu), nie je práve ľahký oriešok, najmä pokiaľ ste osobou vyberavou. To som už ale opäť zašiel úplne mimo, a teda sa vrátim späť ku Quarrymu. Ten mi odzačiatku, keď som naň čistou náhodou natrafil a niečo si o ňom prečítal, pripadal ako možná trefa do čierneho, a tak som sa bezhlavo pustil do pozerania. Musím povedať, že prvé dve-tri časti sa mi aj patrične zapáčili, oslovilo ma prostredie/doba, v ktorých sa seriál odohráva (depresívna atmosféra južanského Memphisu v časoch, kedy Američanmi aktívne lomcovalo napätie, resp. frustrácia z vietnamskej vojny a jej zverstiev, postupné vytriezvenie z bezstarostného a nevinného obdobia hippies), taktiež pomalšie, "poetickejšie" tempo, ktoré mi pri tomto type seriálu plne vyhovovalo, a celkovo aj neokukaní herci. Následne to však v mojich očiach nabralo akýsi zostupný charakter, začínal som sa toho všetkého už akosi prejedať (a to som mal pritom za sebou ešte len pár častí), vadilo mi až prehnané naťahovanie, ktoré bolo v istých momentoch už neskutočne otravné, niektoré zbytočné postavy, ktoré čo sa týka obsahovej stránky absolútne nemali žiaden význam a boli takpovediac len do počtu, taktiež slúžiace k natiahnutiu stopáže, nuž a aj veci ktoré spočiatku v mojich očiach fungovali, už postupne slabli a slabli. Ono celkovo sa mi čiastočne nepáčil ani smer, akým sa seriál začal uberať, neviem, nejako to začalo ísť mimo mňa, predstavoval som si možno čosi iné, po obsahovej stránke hutnejšie, resp. viac sýte (nakoľko občas to bolo až katastrofálne ukecané, a tie dialógy boli niekedy doslova o ničom - chápem, tvorcovia mali snahu zájsť viac do hĺbky, lenže to im nie úplne vyšlo a v konečnom dôsledku to bolo skôr kontraproduktívne). Čo sa týka hercov, tí sú, ako som už spomenul, zväčša úplne neokukaní, neviem či som niekoho z nich vôbec poznal, každopádne po stránke kvalitatívnej relatívne fajn. Logan Marshall-Green je typologicky nesporne zaujímavým hercom (ako tu už niekto trefne poznamenal, je akýmsi zvláštnym mixom Toma Hardyho s Matthewom McConaugheym) a do úlohy osobnými démonmi zmietajúceho sa bývalého vojaka Maca Conwaya je určite dobrou voľbou, lenže časom mi už aj on, pravdepodobne však vinou scenáristov, začínal liezť na nervy, podobne ako väčšina ostatných zúčastnených (tí však oveľa-oveľa skôr). Každopádne nech už môj komentár vyznieva ako hocijako otrasné sklamanie z daného seriálu, pravda je taká, že sklamaním bol len s ohľadom na moje možno až prehnané očakávania, a teda pokiaľ do toho pôjdete s čistým štítom bez prehnane veľkých očí, môže sa stať, že budete vyložene spokojní, nakoľko kvalitatívne je to prinajmenšom jemný nadpriemer. Ďalej už závisí, či vám bude daná pomalosť, rozdrobenosť, nevyváženosť a tak ďalej vyhovovať, alebo prekážať. Za mňa osobne je to také neurčité, nejasné, ťažko definovateľné, avšak nakoľko záver série ponúkol vcelku zaujímavé východisko do série druhej, je dosť možné, že pokiaľ v čase, kedy ďalšia séria dorazí, nebudem mať rozpozerané niečo iné, mne osobne viac vyhovujúce, pustím sa i do pokračovania, ťažko povedať. Každopádne ak sa na to odhodlám, už teraz si približne viem živo predstaviť, ako mi to miestami opäť bude liezť na nervy. Ale nepredbiehajme (edit: ako sa ukázalo, projekt sa ďalšej série žiaľ nedočká, čo je rozhodne škoda - potenciál tam bol). Aby som to v úplnej skratke nejako zhrnul, za mňa osobne najväčšie prednosti tohto počinu spočívajú v dobovosti, atmosfére daných rokov a vlastne celkovo vo vizuálnej stránke, zatiaľ čo najväčšie mínusy vidím v obsahovej nekonzistentnosti, nevyváženosti jednotlivých dejových liniek a v občasnej prílišnej rozťahanosti, ktorá má za následok brzdenie či úplnú absenciu napätia. 70%

Skvelá surová, autentická francúzska gangsterka. Dobre zahraná, obsahovo nadmieru zaujímavá (zaujalo ma aj arabsko-korzické obsadenie), herecky skvelo zahraná, no a po vizuálnej stránke taktiež podmanivá. No skrátka všetko tu šlape presne ako má, nič nie je zbytočne prikrášlené, žiadne scény pre efekt - ako som už spomínal, je to autentické, presne to podčiarkuje vynikajúci trend moderných francúzskych gangsteriek (ostatne všeobecne sa dá povedať, že vlastne aj celkovo ich kinematografie, Francúzi to majú momentálne v malíčku), ktoré sú zvládnuté či už obsahovo alebo formálne. Páči sa mi aj čiastočný retro nádych a úroveň, ktoré tu cítiť i cez to, že väčšina stopáže sa odohráva za mrežami väznice. Stopáž je vlastne asi jediné, čo by som trošičku snímke vytkol - miestami mi to prišlo trošku príliš rozťahané, a teoreticky by možno prospelo, keby pár minút, desať či dvadsať bolo rozumne ubratých. Ale ťažko povedať, každopádne film to je nesporne kvalitný, to bez debát. 85%

Úlet. V podstate jediné slovo, ktorým sa dá táto snímka hodnoverne charakterizovať. Nicolas Cage pobehujúci v kostýme medveďa, Nicolas Cage knockautujúci úderom ženskú - tak to už je niečo, klobúk dole pán režisér! A myslím to celkom úprimne, práve takéto absurdity, ktorých daná snímka obsahuje hojne, sú tými hlavnými dôvodmi, kvôli ktorým filmu dávam - oproti ostatnému tunajšiemu osadenstvu - ešte pomerne vysoké hodnotenie. Áno, nebojím sa povedať, že som si film svojím spôsobom užíval, bavilo ma to. Po dlhej dobe niečo, kde Cage mal vyznieť absurdne, a aj tak vyznel, čo bolo (aspoň dúfam) do veľkej miery aj cieľom - čo sa však nedá povedať o väčšine jeho filmov z posledného obdobia, ktoré sa vyznačujú tým, že sú viacmenej akoby cez kopirák a hoci sa snažia a chcú tváriť seriózne, sú skôr na smiech (tam už však skôr v negatívnom zmysle slova). Čo sa mi okrem onej spomínanej absurdity a nezvyčajnosti taktiež páčilo, je pomerne zvláštna atmosféra, ktorá najmä v prvej polovici filmu, keď je ešte všetko pomerne nejasné (teda aspoň pre divákov ako ja, ktorí nemali možnosť vidieť predlohu - hoci si ju po tomto rád vyhľadám) vyznievala vcelku zaujímavo a tajomne, malo to nepochybne niečo do seba. Rovnako ako aj vizuálna stránka, ktorá taktiež celkom príjemne prekvapila. No skrátka výsostne nezvyčajná záležitosť, ktorá sa vyznačuje tajomnou prvou polovicou, a bláznivou druhou, ktorú niekto vezme s humorom a pomerne si ju aj užije, nasmeje sa, a iný ju naopak odsúdi za absolútny blud, to už je čisto subjektívne. Za mňa však prevažuje našťastie prvá alternatíva a dokonca môžem povedať, že určite sa v blízkej budúcnosti dokopem aj k opakovanej projekcii, teraz už vopred pripravený, na to čo príde :D P.S.: Oceňujem odvahu celého tímu tvorcov, a rovnako tak aj ochotu Nicolasa Cagea sa na niečom takomto podieľať. 65%

Chaotické, zlé, trápne. Plne to odráža momentálny trend tunajších komédií (najmä teda tých českých ale neberte ma zle, dôvod prečo to u slovenských neplatí je čisto iba ten, že u nás na Slovensku sa preistotu ani nenatáčajú, čo je snáď ešte horšie), ktoré nefungujú v nijakom ohľade a keď sa predsalen náhodou nejaký komediálny kúsok raz za uhorský rok podarí a funguje, baví, má niečo do seba, tak je to skôr veľmi veľká náhoda než by to bol výsledok systematickej práce. A je to škoda, pretože nie je to tak dávno, čo práve komediálny žáner patril v našich končinách (stále to teda myslím federatívne, ospravedlňujem sa pokiaľ tým urážam nejakých lokálpatriotov) k tým pomerne vychýreným. Aby som sa ale vrátil k snímke samotnej, nakoľko neviem ktorý jej element sa oplatí do hĺbky rozoberať (a som toho názoru, že prvou veto môjho komentára som to zhrnul dostatočne), pristavím sa nachvíľku ešte k režisérovi - z tvorby pána Nikolaeva mám zatiaľ vcelku zmiešané pocity. Spolu s týmto kúskom som mal doteraz možnosť vidieť dovedna štyri snímky, pričom dve z nich mi prídu na naše pomery ako taký jemný nadpriemer (Příběh kmotra; Lidice) a dovolím si tvrdiť, že z toho čo som mal možnosť vidieť - rovno však môžem povedať, že tunajšiu tvorbu sledujem len okrajovo - patria k hŕstke tých najlepších, no ale tie zvyšné dve (toto + Jménem krále), tak to sú vyložene prúsery, ktoré snáď ani nestoja za zmienku. Čiže ak sa mu do budúcna podarí byť vo svojej tvorbe konzistentnejším, a podarilo by sa mu natočiť ešte aspoň dva-tri filmy kvalitatívne porovnateľné s tým duom čo som už spomenul, nemal by som problém ho radiť k tunajšej filmárskej elite. Či to je ale nejaká výhra, to už ťažko povedať. 30%

Božský Al Pacino vo filme, ktorým sa mu prvýkrát (nuž a vzhľadom na značne zostupný trend filmov, v ktorých sa v treťom tisícročí objavuje tak s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí až s istotou, bohužiaľ i posledný) podarilo zhmotniť oscarovú nomináciu. Nemá zmysel riešiť, či tých sošiek nemal náhodou tento herec dostať o čosi viac, a že tých adeptov by sa tam v jeho talóne našlo nemálo (kultové postavy ako Michael Corleone v celej trilógii Krstného otca, Tony Montana v Scarface, Carlito Brigante v Carlitovej ceste, Dog Day Afternoon, ...And Justice for All, Serpico, atď.), dôležité je, že to nakoniec predsalen vyšlo, a treba povedať, že zaslúžene. Postava slepého cynika Franka Sladea bola vyložene hereckým koncertom a popri vyššie spomenutých nepochybne aj jednou z jeho životných rolí. No skrátka brilantný výkon, ktorým celý film ukradol len a len pre seba. A to pritom Chris O'Donnell taktiež príjemne prekvapil, najmä ak uvážim že ide o herca, ktorého nebyť tohto filmu tak mám zafixovaného len z občasného prepínania kanálov vo vyležene priemernej seriálovej tuctovke NCIS: Los Angeles a tragicky zlej zlátanine menom Bachelor. Týmto filmom si u mňa však dozaista zlepšil renomé a presvedčil ma, že keď sa už tá príležitosť naskytne, tak sa jej chopiť predsalen dokáže. Nuž a aby som sa netočil dookola len okolo hereckých výkonov, musím zdôrazniť, že obsahovo je táto záležitosť taktiež nadmieru kvalitná, príjemne sa na to pozerá, a navyše to má aj peknú myšlienku. Pravdepodobne nikdy sa to nestane vyložene mojou srdcovkou, avšak vďaka hneď niekoľkým faktorom (na čele s toľko spomínaným výkonom Al Pacina) to budem mať zafixované ako veľmi kvalitný a hodnotný film, ku ktorému sa ešte určite niekedy vrátim. 90%

Nebyť mnou vyhľadávaného žánru, tomuto filmu sa vyhnem oblúkom (a spravil by som dobre). Nestálo to za veľa, po obsahovej stránke to bolo slabučké, povrchné, nešlo to ani náznakom do hĺbky, vizuálnu stránku neriešim, nakoľko rozpočet pochopiteľne nebol nijak ružový, nuž a herecké výkony jedným slovom katastrofa (nepamätám si, že by som v poslednej dobe videl tragickejší herecký výkon hlavnej postavy, než aký sa v tejto snímke "podaril" Mel Raidovi, klobúk dole). Ani jeden z nich ma nedokázal presvedčiť, všetko pôsobilo vyložene béčkovo, nedotiahnuto, odfláknute. Nuž a bitky, pasáže, u ktorých by sa pri tomto filme čakalo, že zapôsobia, boli priam až na smiech, akoby paródia. Mini-spoiler: Snáď jediné, čo ma aspoň ako-tak dokázalo v pozitívnom zmysle slova prekvapiť, bol pomerne brutálny spôsob zabitia jedného z kolegov ústrednej postavy. To je však samo o sebe až nepekne málo, a teda osobne vôbec nechápem tunajšie hodnotenie v červených číslach - osobne si myslím, že film by sa objektívne mohol kvalitatívne pohybovať dokonca v zóne šedej, avšak to je len čisto osobný názor. PS: Ak toto niekto skutočne nazve britskou gangsterkou a myslí to smrteľne vážne, tak zjem klobúk. 35%

Akýkoľvek ďalší mnou pozretý film podľa predlohy Irvina Welsha - hoci ich dosiaľ nebolo príliš mnoho - sa takmer s určitosťou nezbaví ťažkého údelu prirovnania ku kultovke menom Trainspotting. To je skrátka fakt, s ktorým treba počítať, pokiaľ si vyberiete preniesť na filmové plátno niektoré z diel práve tohto autora. Avšak jediná ďalšia adaptácia Welshových diel, ktorú som dosiaľ mal možnosť vidieť - a to konkrétne Filth - bola od tohto údelu do značnej miery oslobodená, respektíve to mala oproti tejto snímke omnoho ľahšie, a to v tom, že bola adaptáciou o viac než celú dekádu novšou, a teda vizuálne úplne odlišnou, alebo aj v tom, že sa odohrávala v rozdielnejšom prostredí. Acid House sa však rovnako ako Trainspotting zameriava na škótsku spodinu, špinavé prostredie, chudobu, odvrátenú stranu spoločnosti, a teda porovnávanie bolo všadeprítomné. V tomto porovnávaní pochopiteľne snímka obstáť nemohla, ostatne jej tvorcovia nemali k dispozícii určite ani porovnateľný rozpočet ani tak kvalitných hercov, avšak čímsi (najmä teda myšlienkou a svojským prejavom, za čo však vďačí najmä Welshovej matérii) nepochybne zaujala, malo to niečo do seba. Áno, poviedkový formát nie je niečo, čomu by som vyložene holdoval a väčšinou sa tomu naopak práveže vyhýbam, avšak v tomto prípade sa to vcelku dalo. Za nešťastné však hodnotím kvalitatívnu značnú nevyváženosť jednotlivých poviedok a aj ich usporiadanie, nakoľko boli usporiadané zostupne, od najlepšej Masařky (ktorej by som dal samej o sebe určite hviezdičky 4), cez stredného Měkkejša (ten bol taký typický trojkový priemer) až po najslabší Acid House (čo je pritom paradoxné, nakoľko šlo o titulnú poviedku, no a papierovo mala aj najlepšie obsadenie v podobe Ewena Bremnera, no bola až priveľmi experimentálna, neviem, možno sa len priťažko adaptovala do filmovej podoby a v tej knižnej bola omnoho vydarenejšia, ťažko povedať, musím si to v dohľadnej dobe prečítať nech môžem porovnávať), a teda táto zostupnosť vo mne vo výsledku príliš dobrý dojem nezanechala. 60%