Santino7

Kontroverzný Sorrentinov seriálový kúsok, pri ktorom hneď ako som prvýkrát videl trailer, tak som si bol stopercentne istý, že ho skrátka bezpodmienečne musím vidieť ihneď, ako to bude čo i len trochu možné. A vyplatilo sa, seriál je to vskutku nezvyčajný, odvážny, provokatívny a zároveň perfektný. Výborne premyslená záležitosť, pri ktorej treba pochváliť všetkých, ktorí priložili pomocnú ruku pri tvorbe scenára (hoc paradoxne mnohí môžu namietať, že to je dielo scenáristicky prázdne - s čím však zásadne nesúhlasím), nuž a taktiež samotného režiséra + hlavného kameramana, za nesporný brilantný cit pre detail, ktorý z tohto seriálu spravil po stránke vizuálnej záležitosť tak hodnotnú, že sa na ňu drvivá väčšina filmov ani len nechytá. Nuž a aby som nezabudol, Jude Law je tu priam brilantný, už dávno som ho nemal možnosť vidieť takto skvelo obsadeného, aby si svoju rolu natoľko výsostne užíval - ostatne naposledy mu takto veľmi "išla karta" snáď ešte začiatkom milénia (Cold Mountain; Enemy at the Gates či Road to Perdition). Som zvedavý, či sa dočkáme i ďalšej série, dúfam že áno. 95%

Špinavé, svojím spôsobom až depresívne prostredie (chudobné, robotnícke periférie Ostie, rímskeho predmestia); relatívne kľudná atmosféra, kde absolútne nič nepôsobí rušivo; vysoká autentickosť bez zbytočného prikrášľovania či vyumelkovaného hrania na city; takmer až do nosa udierajúca, citeľne prítomná pachuť oných zbesilých, šialených rokov deväťdesiatych - kedy nebolo k dispozícii nič, a zároveň bolo možné všetko; podmanivé herecké výkony (Alessandro Borghi aj Luca Marinelli boli priam fantastickí, pričom prvý menovaný ma svojím značne vyčnievajúcim výkonom nadchol už v Sollimovej Suburre, a teda verím, že s ním ani tentoraz nemám dočinenia naposledy); nuž a v neposlednom rade veľmi sympatický príbeh priateľstva dvoch absolútnych protikladov. Jednou vetou fantastická bodka za kariérou dokumentaristu Claudia Caligariho, ktorý sa tejto tématike venoval podstatnú časť života (aké príznačné, že odišiel len krátko po dokončení strihu tejto snímky). Odporúčam každému, kto má rád daný žáner a vyhovujú mu menšie, nezávislé filmové projekty, ktoré možno nemajú tak ohurujúci rozpočet a nedisponujú všetkými dostupnými vymoženosťami od výmyslu sveta, no obsahovo sú o to dôveryhodnejšie a výsledným dojmom i silnejšie a hodnotnejšie. Jediná jedna vec, ktorú by som vytkol (a kvôli ktorej som sa rozhodol nepridať i poslednú, piatu hviezdičku) je, že sa možno mohli vyvarovať (respektíve vyriešiť nejak lepšie) pomerne rapídnym časovým skokom v príbehu, kde nie úplne vždy bolo presne a dostatočne objasnené, akým spôsobom sa k niektorým i podstatným životným zmenám a zásadným momentom dané postavy dopracovali, aké boli ich motívy atď. Ale inak je to vyložene klenot. 85%

Hlavným a vlastne aj jediným dôvodom, pre ktorý som sa k tejto väzenskej snímke dokopal, je Jack O'Connell. Charizmatický, nepochybne talentovaný Brit ma do značnej miery zaujal už v seriáli Skins (inak mojej veľkej srdcovke), kde spoločne s Kayou Scodelario po hereckej stránke vyložene "ovládli" druhú generáciu (a teda série 3 a 4). Nuž a keďže všimnúť sa ho dalo aj v iných filmových projektoch, a to väčšinou v roli agresívnej, psychicky labilnejšej a zložitejšej osoby (podobne ako tomu je aj v tomto filme), môj záujem bol priam obrovský. Čo sa týka O'Connella, ten ma o svojich kvalitách presvedčil poľahky a stopercentne, nakoľko postava bola typologicky takmer totožná s Cookom z už spomínaného Skins, a teda niečo, čo mu sedí perfektne. Nuž a samotný film? Tu musím povedať, že som oproti väčšine tunajších - pre mňa relevantných - užívateľov bol spokojný asi o trošku viac, páčil sa mi žáner, prostredie, spôsob, akým to bolo podané, pomerne veľká miera násilia, a žiadne príkrasy (takzvaná britská "špecialitka", a jeden z hlavných dôvodov, prečo ich filmy vyhľadávam s takou chuťou). I keď na druhej strane je pravda, že to miestami pôsobilo až príliš prehnane, že by väzni mohli mať až do takej miery pod palcom celý režim väznice vrátane (takmer) všetkých zamestnancov. No a čo mi najväčšmi chýbalo a čo by som si prial, je, že to mohlo ísť predsalen trochu viac do hĺbky, zamerať sa na psychológiu postáv (Eric ponúkal omnoho viac potenciálu, rovnako ako postava jeho otca), možno i na úkor tej dynamiky a akcie, ktorá tu bola prítomná vskutku dostatočne (je mi však zároveň jasné, že keby mi bolo vyhovené, pravdepodobne by to mierne stratilo na diváckej atraktivite). Každopádne film sa mi páčil nadmieru, dostal som omnoho viac, ako som pôvodne čakal, a teda výsledný dojem je u mňa výborný. Nuž a čo sa týka O'Connella, pokiaľ bude mať "dobrú ruku" pri výbere budúcich projektov, tak mu ja osobne veštím (a prajem) priam vynikajúcu kariéru. 85%

K tejto subkultúre síce nijakým spôsobom neinklinujem, filmy z daného prostredia a tématiky mám však pomerne dosť v obľube. Túto záležitosť však nemá zmysel prirovnávať k hocijakým "drogovým" klasikám (podobne ako asi žiadne snímky), musím však povedať - čo ma vcelku prekvapilo - pri sledovaní filmu som dosť často očkom priebežne sledoval čas, koľko ešte zostáva. Dôvod je prostý, nedokázal som sa do toho nijak výraznejšie ponoriť. Nechce sa mi polemizovať, či mi nesadol zvolený osobitý štýl, akým bol príbeh prezentovaný alebo iné faktory, no skrátka ma to celkovo tak nejak neoslovilo. Na druhej strane ale oceňujem niekoľko podarených scén, nápadov a zaujímavých dialógov/hlášok, to je ale asi všetko, opakujem, ako celok mi to príliš nesadlo. Problém bol možno i v tom, že som pri pozeraní bol čistý, neviem. Dokážem však pochopiť, že v istých kruhoch môže ísť aj o klasiku. 55%

Tak v prvom rade - podľa mojich osobných postrehov po dopozeraní a následnom prebehnutí niekoľkých tunajších komentárov -, na túto austrálsku snímku sa nemožno dívať ako na čistokrvnú gangsterku, akými sme občasne (v minulosti ešte väčšmi) zásobovaní spoza veľkej mláky, to v žiadnom prípade. Jedná sa totižto o pomalú, komorne ladenú, svojim spôsobom čiastočne i minimalistickú (hoc možno nie v pravom zmysle slova) drámu o jednej "podarenej" kriminálnej rodinke. Zločin prítomný je, avšak skôr len dotvára celkový obraz a dojem, podstatné sú primárne jednotlivé postavy členov rodiny, motívy, konania a vývoj. Nuž a nakoľko ja osobne mám takéto komorné rodinné drámy skutočne veľmi rád, tak samotný film som si užil viacmenej plnými dúškami. Akiste aj mne z času na čas niečo prekážalo, našiel som nejaké mušky, no koniec koncov som i tak bol spokojný vyložene nadmieru. Ak mám ísť ale trochu viac do hĺbky a konkretizovať, mierne obavy vo mne vzbudili už úvodné titulky, štylizované na ozbrojené lúpeže a vykrádanie bánk, pretože neviem či to vnímate rovnako, ale ja osobne mám asi také "šťastie", že vždy keď natrafím na austrálsku kriminálku (hoci sú zväčša podarené), zákonite sa musí jednať práve o príbeh zaoberajúci sa ozbrojenými lúpežami, akoby v danom regióne ani iné odnože kriminálnej činnosti neexistovali. Našťastie sa však tieto moje mierne obavy nijak nenaplnili, nakoľko žiadne akcie v tomto smere sa nekonali, a vlastne celkovo ani akčná zložka nebola vo filme nijak výraznejšie zakomponovaná (za čo som ja osobne veľmi rád, ale zároveň chápem, že niekomu to mohlo i chýbať). Druhé mierne sklamanie prišlo (teraz sa silou mocou budem snažiť vyhnúť možnému spoilerovaniu), keď sme sa museli chtiac-nechtiac pomerne dosť skoro rozlúčiť s dovtedy jasne najzaujímavejšou a najlepšie zahranou postavou vôbec (kto chce, v sekcii "zaujímavosti" poľahky nájde, čo mám na mysli), a čoskoro s ďalšou. Paradoxne zostávali a do konca sa "držali" práve tie, ktoré ma svojim výkonom nijak extra nenadchli, alebo mi prišli dokonca typologicky nie zrovna ideálne obsadené. Taktiež by si to - a teraz si možno budem naoko trochu odporovať s mojimi tvrdeniami o vyhovujúcom komornom formáte -, najmä v druhej polovici (kedy, priznám sa, som sa raz-dvakrát pristihol jedným očkom kontrolovať zostávajúci čas), žiadalo o čosi hutnejšiu obsahovú stránku, lebo dôsledkom toho, že postáv ubúdalo a všetko začínalo smerovať jedným jediným smerom, to miestami akosi strácalo dych. Ale našťastie to nebolo nič zásadné, hluchších miest nebolo zas toľko, aby to prílišne ovplyvnilo celkový veľmi dobrý dojem, a tak moje nadšenie nijak výrazne neupadlo. Opakujem, veľmi vydarená, pomalá a komorná dráma z krimi prostredia, ktorou - verím že - nič nepokazíte. Osobne mi to mierne pripomenulo ešte menej známu, pôvodom taliansku záležitosť Anime Nere, ktorá sa mi páčila možno ešte o kúsok viac. Každopádne ako celovečerný režijný debut toto vypálilo vynikajúco, na ďalšiu tvorbu Davida Michôda si v budúcnosti akiste ešte posvietim, do budúcna v ňom totižto vidím možný obrovský potenciál, tak snáď nesklame. 85%

Azda najpríjemnejšie prekvapenie (teda minimálne čo sa týka seriálových), ktoré si pre mňa v nedávno skončenom kalendárnom roku (t.j. 2016) pripravili tunajšie televízne stanice, konkrétne RTVS. Skvelý, hoc pomerne neznámy (v našich končinách určite), taliansky (kvázi)fiktívny seriál o období nie tak dávnom, no svojim spôsobom priam šialenom. Kto sa čo i len trochu orientuje v talianskych či už politických alebo v podstate aj celkovo spoločenských reáliách, tomu dozaista takmer okamžite "blikne", že s fikciou má tento kúsok spoločné len pramálo, snáď len ústredné - vymyslené - postavy. Týmto sa i priamo dostávam k veci, ktorej sa v mojom komentári budem venovať asi najväčšmi, a teda k samotnému konceptu zmapovania konaní hneď niekoľkých zdanlivo priam obyčajných (a nijak neprepojených) osôb na pomedzí kolotoča udalostí pomerne zásadných, formujúcich taliansky štát ako taký. Ten, musím povedať, ma hneď od začiatku pomerne dosť zaujal, je to niečo málo vídané, neokukané, a teda príjemná zmena. Ako však seriál postupoval ďalej, chvíľami mi trošku začínalo vadiť (hoc bolo ihneď od začiatku jasné a samozrejmé, že k tomu príde) postupné preplietanie jednotlivých postáv a ich vzájomné stretnutia, resp. ovplyvnenia vzájomnými konaniami, pretože miestami mi to prišlo mierne samoúčelné, obsahovo nijak zásadné, zbytočné, či dokonca vyložene kontraproduktívne - aj keď len v niektorých prípadoch, inokedy to bolo naopak plynulé, uveriteľné a celkovo fajn. Keď už teda trošičku kritizujem, nedá mi to nepristaviť sa aj pri odlišných kvalitatívnych úrovniach (či skôr zaujímavosti) jednotlivých príbehových liniek/postáv, avšak zároveň je plne pochopiteľné (a asi aj správne), že niekoho väčšmi zaujme tamtá a iného naopak úplne iná, v tomto ohľade je to teda značne subjektívne (a nemožno pre to tvorcov vlastne ani kritizovať). Ide mi len o to, že človeka pri sledovaní sem-tam akoby len tak samovoľne trošičku naštve, keď sa udalosti okolo tej ním "preferovanejšej" postavy výraznejšie dramatizujú, a namiesto dynamickejšieho rozvoja či akéhosi rozuzlenia pre neho zaujímavejšej dejovej linky sa následne "prepne" na postavu inú, jemu osobne menej sympatickú (resp. zaujímavú). Veď viete, čo tým mám na mysli (osobne ma asi najviac zaujali postavy marketingového manažéra Notteho a Veronicy, snažiacej sa silou mocou presadiť v žiari reflektorov, avšak okrem portfólia zaujímavosti daných postáv tomu nemalou mierou prispeli i vynikajúce herecké výkony či už zo strany Stefana Accorsiho alebo Miriam Leone - ostatní však taktiež nijak výraznejšie nezaostávali). S tým sa však pri takomto formáte dá počítať, a teda riešenie/postup, ktoré človeka zaujmú, mu v istých chvíľach môže čiastočne i prekážať. Podstatné však je, že ako celok to fungovalo výborne, žiaden z elementov/príbehov/udalostí nepôsobil nijak rušivo (dokonca si dovolím tvrdiť, že i tie linky, ktoré sa mi spočiatku zdali menej zaujímavé, sa neskôr rozvinuli vo veľmi dobré), nuž a že to v konečnom dôsledku dopadlo teda viac než dobre. Opakujem, pre mňa osobne veľmi príjemné seriálové osvieženie, za ktoré vďačím našej verejnoprávnej televízii (ktorá bude, pevne dúfam, pokračovať v sympatickom nastolenom trende kupovania práv mnohých menej známych súčasných európskych snímok či seriálov) - nuž a len tak mimochodom, vynikajúci dabing! Rovnako tak pevne verím a dúfam, že sa tento projekt dočká i pokračovania, zaslúžiť si ho totižto jednoznačne zaslúži, o tom niet najmenších pochýb. Na európske pomery jednoznačne nadpriemerná záležitosť (a posledná, opäť náhodne a chaoticky vsunutá poznámka - oceňujem i zakomponovanie reálnych osobností talianskeho verejného života, ako napr. Berlusconi, Craxi, Chiesa či di Pietro), ku ktorej si časom snáď nájde cestu o poznanie viac divákov. Odporúčam. 85%

Spočiatku mi to síce prišlo do veľkej miery zmätočné, no po pár minútach - keď už som si uvedomil, že na tento film bude potrebná neustála plná sústredenosť (inak nie je takmer žiadna šanca plne pochopiť kontext) -, som sa v tom postupne začínal stále viac a viac orientovať, a ruka v ruke s tým sa stupňoval i môj celkový pôžitok z tejto absurdnej komédie. Milovníci snímok z prostredia zákulisia politiky, typického britského štýlu humoru (t.j. suchého) a čistokrvných konverzačiek by si tu mohli prísť (a asi aj prídu) na svoje - podobnosť s istými, v komentároch častokrát spomínanými, konverzačnými klasikami nespochybniteľná. To isté bol i môj prípad, nechápem len, prečo je táto vskutku vydarená snímka tak málo známa, zaslúžila by si totižto oveľa väčšiu pozornosť. Tak či onak, kto chce ten nájde, a opakujem, verím že si to i znamenite užije (minimálne do takej miery ako ja). Skvelý Tom Hollander, rovnako tak Peter Capaldi, Chris Addison atď., no a účasť Gandolfiniho, to bola pre mňa už len taká pomyselná čerešnička na torte. Mimochodom, klobúk dole pred človekom, ktorý sa odhodlal robiť na túto záležitosť titulky, to musel byť priam boj. Tým priamo nadviažem aj na posledný bod môjho komentáru - a to výčitku (i keď čisto osobnú samému sebe), a tou je obrovská chyba, že som si našiel verziu nie s originálnym znením, ale s dabingom (týmto na vás chcem apelovať, ak sa vám čo i len trochu dá, určite si tento film pozrite radšej v angličtine a s titulkami, ja si to z tohto dôvodu pravdepodobne v najbližších dňoch strihnem opäť). 90%

Osobitý filmársky rukopis Woodyho Allena pre mňa zrejme nikdy nebude tým pravým orechovým, avšak musím uznať, že touto snímkou mi vcelku ulahodil (aj keď mi spočiatku chvíľu trvalo, kym som sa do toho dostal - no keď už, tak to stálo za to). Nostalgia, pocitová melanchólia, krásne zvolené prostredie a atmosféra, pomalé ale zároveň pekne plynúce tempo, široká paleta všakovakých postáv (ktoré majú spoločné snáď len to, že sú všetky zaujímavé plus nespochybniteľne i poctivo napísané), občasný nenútený humor (pri ktorom síce nepadáte do kolien, no i tak akosi svojsky pohladí - ako ostatne aj celkovo celý tento film ako-taký), kvantá "allenovských" dialógov a v neposlednom rade výborne zasadený rozprávač. Keď k tomu pripočítam podarené výkony Kristen Stewart, Jesseho Eissenberga, Stevea Carrola atď., v konečnom dôsledku mi z toho vychádza skrz-naskrz vskutku príjemná, značne špecifická záležitosť. Taká, ktorú si už síce s najvyššou pravdepodobnosťou nikdy v živote opakovane nepozriem, no i tak ma do veľkej miery zaujala. Pre mňa osobne veľmi milé prekvapenie. 80%

Hoc by sa nedokonalosť dala nájsť snáď v každom ohľade snímky, po formálnej stránke nejde o žiadne veľdielo, tak ono je to v podstate veľmi trefná generačná výpoveď o mládeži. V tomto smere to zafungovalo z môjho pohľadu až natoľko dobre, že nemám problém ony chybičky prehliadnuť, a na základe silného výsledného dojmu ísť v hodnotení - oproti väčšine užívateľov - takto vysoko. Áno, mládež (a to i tá súčasná, v istých kruhoch aj v ďaleko vyššej miere) je skutočne takáto - i keď samozrejme, nejde to zovšeobecňovať na všetkých, ide len o časť spomedzi tínedžerov -, a týmto je v mojich očiach daná snímka ďaleko realistickejšia a výpovedne presnejšia než všetky tie 90210, Melrose Place a podobné tínedžerské vyumelkované zlátaniny bez akéhokoľvek zdelenia a myšlienky. Nuž a "len" štvorhviezdičkové ohodnotenie dávam najmä z dvoch dôvodov - prvým je, že Leo Fitzpatrick (stvárňujúci ústrednú postavu Tellyho) je po celú dobu stopáže priam neznesiteľný, doslova žiadúci si päsť na oko (čo však bolo pochopiteľne i zámerom, avšak prišiel mi katastrofálny celkovo aj po hereckej stránke), a druhá, vecnejšia poznámka - na tematicky podobne ladený seriál Skins (na ktorý mimochodom nedám dopustiť) sa to kvalitatívne nechytá ani omylom, to je úplne iná liga. Oceňujem však vynikajúcu autentickosť, realistické zobrazenie a hlavne stopercentne zvládnutú dobovosť, prostredie, slang a tak ďalej. Zároveň však plne rozumiem a chápem, že to nie je snímka pre každého. 80%

Z mojej strany v podstate ešte len prvé vážnejšie stretnutie (myslím tým v hlavnej roli) s herectvom Bryana Cranstona, ktorý je momentálne (určite najmä vďaka obrovskému úspechu seriálu Breaking Bad) pomerne žiadaným hollywoodskym "tovarom". Nuž a musím skonštatovať, že to nedopadlo nijak výnimočne. Nedovolím si tvrdiť, že je hercom nadhodnoteným (to vôbec), avšak konkrétne týmto výkonom ma priveľmi nepresvedčil. Iste, do veľkej miery za to pravdepodobne môže aj celková štylizácia či výstavba stvárňovanej postavy, no pripadal mi tu skrátka ako totálne nezaujímavý "sraľo" s takmer nulovou charizmou, ktorý takýmto spôsobom nemal absolútne žiadnu šancu utiahnuť daný film (a už vôbec nie ukradnúť si ho pre seba). Navyše mi tam ani typologicky absolútne nesadol, prišiel mi na danú rolu tak akosi primoc starý (podobný pocit som mal napríklad aj pri filme Bugsy pri obsadení Warrena Beattyho do titulnej role, ten ma však dokázal presvedčiť svojim skvelým hereckým výkonom, a tým obhájiť svoju účasť, tu sa však nič také žiaľ nekonalo). Aby som sa ale neprávom vo svojom komentári nevenoval len jemu samotnému, pravda je taká, že film celkovo nebol nič moc, celé to bolo také čiastočne nezaujímavé, zle podané, dosť často i vyložene nudné. Ono v podstate asi nič nefungovalo stopercentne, snáď okrem zvládnutej dobovosti (to sa však pri takom rozpočte sluší a patrí), a možno pár drsných momentov. Inak však slabotka, či už po stránke obsahovej, atmosférou, dynamikou, obyčajný priemer. Nuž a nemôžem si pomôcť ale vzhľadom na zvolenú tématiku by som čakal skrátka oveľa-oveľa viac. Len veľmi slabučký odvar seriálového Narcos, taký čajík. Nijak špeciálne neodporúčam ale tak na druhej strane, nie je to zas ani žiadne fiasko (hoc očakávania boli rozhodne ďaleko vyššie, a teda v konečnom dôsledku je to sklamanie ako hrom). 55%