Santino7

Nelichotivá situácia, do ktorej by sa rozhodne nechcel dostať nikto z nás a ktorá vo svojej podstate - keďže je prakticky bezvýchodisková - pôsobí až príšerne znepokojujúco či dokonca až skľučujúco, teda aspoň na mňa tak do veľkej miery pôsobila. Ostatne táto snímka vo mne celkovo vyvolala takú škálu emócií, s ktorými sa stretávam len minimálne resp. takmer vôbec, a pri filmoch už tobôž nie. Keď som sa tak v rýchlosti snažil rozpamätať na niečo, čo by na mňa (z hľadiska emócií) zapôsobilo rovnakým/podobným spôsobom, napadlo ma jedine ak Straw Dogs... Skrátka veľmi atmosferická záležitosť, ktorá je zvládnutá profesionálne asi po všetkých stránkach a napriek tomu, že ju možno radiť - čo sa týka diania - skôr medzi komornejšie, tak vďaka akejsi tej hustej atmosfére, ktorú cítiť všade naokolo (až by sa dala krájať), tak či tak nedá človeku ani len na sekundu vydýchnuť. A okrem týchto kvalít ma samozrejme - už ako obvykle - potešili aj zábery na krásnu, ba až priam idylickú dánsku prírodu a celkovo prostredie (ktoré vytváralo spoločne s príbehovou líniou a bezmocnosťou hlavnej postavy veľmi zaujímavý kontrast), či tiež bravúrne herecké výkony - Mads Mikkelsen je ozajstná klasa, veril som mu prakticky všetko, ostatne ako vždy (a po tejto snímke už nemám absolútne žiadne pochybnosti, čo sa týka jeho zaradenia medzi mojich obľúbených hercov... otázkou zostáva len to, koho odtiaľ vyradiť?:-)), avšak čo ma potešilo taktiež, herecky mu nijak nezaostávali ani ostatní zúčastnení - mená síce priradiť neviem, no od jeho najlepšieho kamaráta, cez syna až po Klárku (ktorá síce riadne štvala, no to jej budeme musieť asi nejako prepáčiť) boli všetci nanajvýš presvedčivý, skutočne. Film na veľmi vysokej úrovni, ktorý sa nepochybne radí medzi to najlepšie, čo dánska (respektíve severská celkovo) kinematografia kedy vyprodukovala - a to majú pritom na svedomí už nespočetne veľa kvalitných snímok! Čo ešte s istotou viem, je to, že na dvojicu Vinterberg a Lindholm si ešte budem musieť (pre moje dobro) posvietiť o čosi lepšie, cítim totiž, že by som v ich tvorbe mohol "objaviť" aj ďalšie poctivé drámy, tak uvidíme, nechajme sa prekvapiť. 5/5

Sofia Coppola si ma začína svojim štýlom postupne opantávať okolo prsta, no a tentokrát sa to prejavilo zatiaľ úplne najviac, pretože mi táto snímka "zapasovala" perfektne, naozaj. Áno, dokážem pochopiť aj vcelku početné tvrdenia ľudí, ktorí sa na adresu Somewhere nevyjadrili práve v dobrom - nie každému totiž sadne takýto pasívny štýl, v akom sa odohráva v podstate celý film, no mne (pre tentokrát) fakt sadol. A to sa pritom nepovažujem za nejak extra veľkého fanúšika takýchto podobne ladených citovo zameraných (minimalistických?) kúskov, to takmer vôbec. Čiže z tohto pohľadu ešte väčšmi oceňujem, že Sofia zahrala presne na tú moju pomyselnú strunu a tak som si mohol vychutnať naozaj pozoruhodný zážitok. Či už z vynikajúcej celkovej atmosféry tejto snímky, jej nenúteného štýlu (filmov o hollywoodskom živote som už videl viacero, no práve tento vo mne zatiaľ zanechal najlepší dojem), veľmi pekne vyzerajúceho vizuálu alebo dajme tomu aj hereckých výkonov - Stephen Dorff, na to že ide o relatívne neznáme meno, to zvládol skutočne dobre. Takže ak to mám nejak v stručnosti uzavrieť, som veľmi rád, že som sa k tomu dostal (i keď to bola dosť náhoda) a už teraz s istotou viem, že sa k tomu časom ešte vrátim, pretože to fakt stojí za to. Každopádne treba mať na to tú správnu náladu, čo viem aj podľa seba - nie za každých okolností by som to zvládol pozerať, respektíve za niektorých by ma to neoslovilo až do takej miery, ako tomu bolo teraz. 5/5

Žáner krimi mám rád, severskú tvorbu taktiež (i keď islandské filmy, ktoré som doposiaľ videl, by sa dali spočítať na jednej ruke - čo však jedného dňa určite napravím a doženiem!), čiže na túto snímku som bol tak primerane zvedavý. Že by som od toho však mal vopred aj nejaké špeciálne prehnané očakávania, tak to zas nie. Nuž koniec koncov, o to väčšie bolo moje prekvapenie, ako šikovne sa s tým filmári popasovali, pretože film sám o sebe bol viac než len pozerateľný. Začnem však s negatívami (prečo? je ich totiž menej...). Ak mám pravdu povedať, vlastne som ani nenašiel nič tak moc rušivé, že by mi to vyložene vadilo či prekážalo, to nie. Jasné, napríklad taký scenár mohol byť kľudne aj premakanejší ale zas na druhej strane, povedzme si úprimne - čo by sme dali za to, aby aj z našich končín vzišla aspoň takto kvalitná kriminálka? Ja by som to bral všetkými desiatimi, skutočne! Ako už v komentároch niekto spomenul, je to presne ten typ filmu, ktorý (snáď) nikto nezavrhne, avšak zároveň nie je až natoľko výrazný, aby sa vryl nejako hlbšie do pamäte a dalo sa naň spomínať aj o niekoľko rokov či desaťročí. Každopádne v rámci žánru je to stále silný nadpriemer (aspoň podľa mňa určite), ktorý je veľmi dobre pozerateľný. A to i napriek (alebo skôr práve kvôli tomu), že atmosféra je skôr komorná a celkovo sa to nesie v takom pokľudnejšom tempe, nijaká zbesilosť či scény pre efekt. Neviem ako vám, no mne to rozhodne vyhovuje! Navyše obrovským plusom pre mňa boli aj špecifiká samotného Islandu, či už krásna krajina (zábery na ňu boli vynikajúce, hotová "pastva pre oči" :-)) alebo aj hudobný sprievod v podaní mužského zboru, ktoré dokopy vynikajúco dotvárali tú celkovú ponurosť, akou táto snímka tak nejak prirodzene oplývala. Ak hľadáte poctivú kriminálku, pričom nebažíte po nejakých plytkých efektoch a megalomanských prestrelkách za každú cenu či napríklad hollywoodskych hviezdičkách atď., tento film vám môžem s pokojným svedomím vrelo odporučiť. 80%

Nesporné filmárske kvality Spielbergovi uprieť nemožno, každá jedna jeho snímka, ktorú som mal možnosť vidieť, pôsobila veľmi precíznym dojmom a po profesionálnej stránke v nich prakticky nebolo čo vytknúť, žiadne do očí bijúce chyby či rušivé maličkosti. Presne na takej istej vysokej úrovni bol po formálnej stránke zvládnutý aj Amistad. Čo sa mi ale tentokrát pozdávalo o čosi menej, tak to bola stránka obsahová - nie že by to bolo úplne zlé, to sa povedať pochopiteľne nedá - predsalen Spielberg je pojem a navyše daná téma je tak či tak sama o sebe dosť silná (čo ešte samozrejme umocňuje aj fakt, že ide o film podľa skutočnej udalosti), lenže nemôžem si pomôcť, pôsobilo to na mňa akosi príliš umelo, teatrálne. A väčšinu času aj nezaujímavo, zdalo sa mi to byť až príliš ukecané - nechápte ma zle, konverzačky mi neprekážajú, práve naopak, lenže teraz sa mi zdalo, akoby každý jeden dialóg musel silou mocou obsahovať aspoň jednu obrovskú životnú múdrosť, ideálne aj dve-tri hneď za sebou. A aj to prílišné hranie na city mi bolo proti srsti, myslím si, že to bolo dosť prehnané (ach ten Hollywood...). V tomto smere ma teda vonkoncom neohúrili a priznám sa, naplno ma svojimi výkonmi neočarili ani herci, i keď na papieri to môže pôsobiť ako vysnené obsadenie. Áno, lenže... Nechápte ma zle - Hopkins, Freeman, Hounsou či McConaughey vôbec nepodali zlé výkony, to vôbec, lenže bolo to na mňa až moc akési roztrieštené a ani jeden z nich nedostal toľko priestoru, aby priam vynikol a aby sa mi tým pádom jeho výkon nejak výraznejšie vryl do pamäte, to sa nestalo. A to pritom Hounsou stvárnil otroka vskuktu dôveryhodne a charizmaticky, rovnako ako aj McConaughey právnika (tieto právnické úlohy mu pasujú, o tom ma presvedčil už viackrát)... Rozhodne sa nejedná o zlý film, to v žiadnom prípade, len čakal som o čosi viac, respektíve trochu inak podané. Možno keby bola stopáž kratšia o takú polhodinku (+/-), tak by som prihodil ešte jednu hviezdičku navyše, ktovie. 3/5

Vzhľadom na to, že v poslednom období som mal možnosť zhliadnuť hneď štyri filmy, ktoré mal po scenáristickej stránke na svedomí Anders Thomas Jensen (z čoho dva, vrátane tohto, aj režíroval), a každý jeden z nich ma svojim spôsobom - viac či menej - dokázal zaujať a pobaviť, tak musím konštatovať, že na toto meno si v blízkej dobe budem musieť ešte posvietiť, vidím v ňom obrovský potenciál do budúcna. Okrem mimoriadnych schopností ako napríklad hravo (a z ničoho) "vyčarovať" skvelo nekompromisný čierny humor, so značnou dávkou vtipu podať rôzne trpkosti či nekorektné veci (postihnutí ľudia, smrť atď.) alebo celková pozoruhodná stavba dialógov, ktoré sú tak trefné a vypointované, že i keď sa zrovna nejedná o čisto humorne ladený úsek, zakaždým mi dokážu s úplnou ľahkosťou tak nejak mimovoľne nadvihovať kútiky úst, tak okrem toho má ešte jednu veľmi vítanú schopnosť - dokáže hercom naservírovať úlohy akoby šité na mieru, v ktorých priam excelujú. Presvedčil ma na tom už pri prvých dvoch filmov (V Číně jedí psy; V Číně jedí psy 2), v ktorých sa to ukázalo pri perfektnom obsadení Kima Bodniu a i keď s celkovou kvalitou filmov to ešte nebolo úplne tip-top, jeho postava ma v obidvoch prípadoch skutočne dostala, sedela mu vynikajúco. To isté sa prejavilo aj minule (Adams æbler) a rovnako aj teraz, keď v oboch prípadoch onú výsadu v podobe roly "na telo" obdržal Mads Mikkelsen - a že sa teda predviedol, dámy a páni! Vyšinutého farára, ako aj zrovnateľne (i keď trochu iným spôsobom) vyšinutého - a upoteného - mäsiara zvládol stvárniť absolútne bravúrne a tak musím začať zvažovať jeho zaradenie medzi obľúbených... To som už ale trochu odbočil, čiže aby som to nejakým spôsobom uzavrel, tak aspoň v stručnosti zhrniem, že i keď to nebolo úplne bezchybné a sem-tam sa vyskytla aj nejaká tá o čosi hluchšia chvíľka, celkovo bola táto snímka viac než vydarená, ten nekompromisný severský (alebo "Jensenovský"?) humor si ma opäť získal, bol presne podľa môjho gusta a nezostáva mi nič iné, len si zaželať oveľa viac podobne ladených nekorektných kúskov. No a tá záverečná scéna s kúpaním, tak to bola, čo sa týka dialógov, takou čerešničkou na torte :-))) 4/5

Veľmi pekný dokument nesúci sa v pokľudnejšom tempe, čo však nijak neprekáža, práve naopak - podobné otrepané frázy používam síce nerád, no tentokrát to naozaj pôsobilo ako taký balzam na dušu. Že život v meste býva často hektický a uponáhľaný (mimochodom ďalšia fráza!:-)), to mi asi dáte za pravdu, no a tento tatranský dokument bol pre mňa veľmi príjemným, takmer hodinovým únikom, počas ktorého akoby sa zastavil čas a mohol som sa "nasýtiť" prekrásnou a ničím nerušenou prírodou. Ono za to, že sa im podarilo natočiť zvieratá z takej blízkosti bez toho, aby ich vyrušili alebo nejakým spôsobom odohnali im patrí ešte pochvala navyše, skutočne to muselo dať zabrať. Výsledok však stojí za to a ja som len rád, že som mal možnosť vidieť ďalší z nespočetne dôkazov o tom, akými pokladmi tá naša malá krajinka disponuje. A len tak mimochodom, Geišbergov hlas k tomu sedí priam fantasticky! 5/5

Atypická snímka s typicky severským čiernym humorom, s už typicky vynikajúcim Mikkelsenom, typicky seversky (= rozumne) zvolenou stopážou (ktorá neposkytuje žiaden priestor pre hluchšie miesta a tak to má byť), no a rovnako typicky severskou absurdnou témou a celkovo scenárom, ktorý nemá ani len náznak akejkoľvek korektnosti, je bizarná od hlavy až po päty. Keďže sa mi nechce dopodrobna opisovať, aké pocity a dojmy vo mne tento Jensenov kúsok zanechal (a popravde by som to s najväčšou pravdepodobnosťou popísať ani nevedel), pokúsim sa ísť na to tentokrát naozaj len veľmi stručne - a to konkrétne cez chuť - tento film na mňa pôsobil tak nejak sladko-kyslo. Nepýtajte sa prečo, sám totiž neviem, proste to tak bolo a bodka :-)). Viem len to, že to jednoznačne myslím v dobrom slova zmysle a že sa mi film aj všetko okolo neho skutočne páčilo. Od atmosféry, cez herecké obsadenie až po dajme tomu napríklad úžasne vypointované dialógy, všetko fungovalo na perfektnú a po celý čas to vo mne evokovalo veľké množstvo rozličných emócií (o ktorých by som bol presvedčený, že navzájom ich skombinovať možné ani nie je, nebyť tejto snímky), pričom ako celok to pôsobilo až neuveriteľne pozitívne. 5/5

Táto málo známa nórska "ritchieovka", ktorú Jo Nesbø - obrazne povedané - vytiahol zo šuflíka, ma svojim spôsobom zaujala. Netreba v tom síce hľadať žiaden hlboký zmysel, ideu či napríklad, dajme tomu, nejaké tie prevratné filmárske metódy, no aj tak ma to relatívne slušne pobavilo. Jasné, s tými pôvodnými britskými ritchieovkami (nemyslím všetky, ale tie konkrétne od Ritchieho, ktoré spomínaný subžáner sformovali :-)) sa to rovnať nemôže, keďže príbeh nie je až tak prekombinovaný a prepletený rôznymi inými vychytávkami či detailmi, no a sem-tam mi dokonca pripadalo, že zbytočne až moc tlačia na pílu a skĺzajú do akejsi nepríjemnej parodujúcej a trápnej polohy, avšak na druhej strane, tieto svoje nedostatky príjemne vyvažuje typickým severským čiernym humorom, ktorý miestami fakt stál za to. Škoda len už spomínaných faktorov, za ktoré som musel nejaký ten bodík ubrať - to by bol ten jeden, no a druhý som strhol za slabučký záver, ktorý sa mi zdal príšerne odfláknutý a tým pádom aj do značnej miery skazil celkový dojem, aký vo mne tento film zanechal. Napriek tomu som sa však pri pozeraní nenudil ani chvíľku - stopáž našťastie prepísknutá nebola (tá bežná severská hodinka a pol mi začína vyhovovať stále viac a viac), a tak Arme Riddere môžem s kľudným svedomím zaradiť medzi akési solídne "jednohubky", ktorými viacmenej nie je čo pokaziť. 3/5

Filmov z prostredia kdejakých neonacistických organizácií už bolo natočených skutočne neúrekom a to znamená, že prostredie, kostýmy, vizáž ako aj charakteristické znaky danej skupiny (či strany?) a podobne boli na prvý pohľad takmer totožné s jedinou jednou (nepodstatnou) odlišnosťou - tentokrát šlo o náckov dánskych. Na prvý pohľad to však naozaj nehralo žiadnu výraznejšiu rolu, nakoľko ničoho charakteristického výlučne pre danú krajinu sme sa nedočkali, čo mi možno tak trochu aj chýbalo - mám rád, keď do toho európski filmári (a u tých severských to platí dvojnásobne, mám rád to ich prostredie, atmosféru atď.) vložia niečo "svoje", typické len pre danú oblasť. Hneď po chvíli som sa však presvedčil o opaku a severský rukopis sa predsalen v čomsi prejavil, a to fakt že dosť. Oni sa s tým totižto vôbec neserú a tým pádom nemali absolútne žiaden problém ukázať nám (na môj vkus pomerne dlhú a aj podrobnú) milostnú scénu, pri ktorej - hoci sa považujem za človeka tolerantného a homosexuálov nijako neodsudzujem - som krútil hlavou, či to nie je predsalen až priveľmi prehnané. Každopádne na akési dotvorenie celkového koloritu daného dramatického príbehu to určite nejaké to opodstatnenie malo, čiže fajn, cez to by sa prehrýzť dalo. Ono tá homosexualita sama o sebe pochopiteľne pôsobí v spojitosti s neonacizmom dosť absurdne a tak vyznieva aj celý film - hoci tu tentokrát nie je v spojitosti s absurditou ani štipka humoru (nie, dokonca ani čierneho), tiež tak typického pre danú oblasť - ibaže by vám pripadalo komické verbovanie nových členov, stratégia vymývania mozgov či celkové správanie tamtých neonacistických "hodnostárov" :-). Film ako taký však pôsobí po celý čas vážne (a tak to aj má byť), atmosféra je do značnej miery ťaživá a pritom sa to nijak nevlečie, skôr naopak, "odsýpa" to celkom slušne, no a záver? Ten sa vskutku vydaril. Herci taktiež fajn, i keď blonďáčik Thure Lindhart mi bol značne nesympatický od začiatku až do konca, hereckého výkonu sa to však našťastie nedotklo, tam to bolo v poriadku - ale aj tak o poznanie viac ma presvedčil jeho herecký náprotivok David Dencik, ktorého postava si prešla zaujímavou premenou (a tým pádom asi aj mal viac čo hrať). Každopádne hoci som s filmom viacmenej spokojný, na plný počet to aj tak nevidím, to by chcelo ešte čosi viac - nemyslím tým v odvahe, skôr po príbehovej stránke. Zaujímavý počin to však rozhodne je a keď vezmem do úvahy aj fakt, že sa jedná o režijný debut, tak za zmienku to naozaj stojí, o tom niet pochýb. 4/5

Romantických komédií príliš veľa nepozerám, skôr len tak okrajovo - raz za čas, no keď už k tomu príde, vždy do toho idem s chuťou a s cieľom príjemne zrelaxovať. Tentokrát to však bolo trochu (dosť) iné, a to hneď od začiatku. Nešlo o takú tú typickú záležitosť, kde je všetko jasné ako facka, človeka nič nemôže zaskočiť, dialógy sú skôr z toho jednoduchšieho súdku a celkovo sa to nesie v takom pokľudnejšom tempe, to vôbec. Ako prvé ma zaskočila pozoruhodná kadencia, v akej sa niesli dialógy medzi postavami, pričom to nebola len taká tá bežná vata, na akú je človek z tohto žánru zvyknutý, nedalo sa len tak vypnúť. Akonáhle som sa s tým vyrovnal (nebolo to nijak ťažké), začal som si to užívať plnými dúškami - či už spomínané dialógy, v ktorých nebola núdza o humor alebo aj celkovo obsadenie. Bradley Cooper sa v tejto roli takpovediac našiel, sedelo mu to perfektne, no a Robert De Niro, tak musím povedať, že jeho účasť bola pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Zväčša ma totiž jeho najnovšie filmy skôr odrádzajú, akoby v poslednom čase nemal dobrý výber, lenže teraz mu tá odľahčenejšia poloha (s občasnými vážnejšími prvkami, či skôr náznakmi) sadla naozaj skvele a opakujem ešte raz, jeho prítomnosť som si vyslovene užíval. No a dokonca mi neprekážal ani Chris Tucker, čo je dosť vzácne, lebo to jeho "prehrávanie" mi často lezie na nervy - teraz to však bolo v medziach, neškrípalo prakticky nič. No a neprekážali ani ostatní spomedzi vedľajších, nikto nepôsobil vyslovene rušivo a tak v rámci obsadenia prejdem k tomu asi hlavnému - a teda Jennifer Lawrence. Ten celkový "humbuk", ktorý okolo nej v posledných rokoch je sa nedá prehliadnuť, čiže som bol na jej výkon obzvlášť zvedavý. O to viac ešte kvôli tomu, že šlo o prvý film s ňou, ktorý som si plánoval pozrieť (k žánru fantasy totiž neinklinujem a tak ma Hunger Games atď. vytrvalo obchádza). No a musím uznať, že mi svojim spôsobom ozaj učarovala. Objavila sa síce až prekvapivo neskoro (trvalo to cca dobrú polhodinku) a navyše mi mierne prekážal aj jej "gotický" zjav (neviem ako to nazvať, viem len, že priveľa čiernej na ženách rád nemám), no zaujala aj tak, najmä teda pri tanečných scénach... Ono celkovo do istého momentu sa mi to páčilo veľmi, potom nastal mierny pokles (ktorý bol spôsobený dosť možno aj miernym prechodom na vážnejšiu strunu, či tiež až moc častými narážkami na americký futbal), no našťastie koniec opäť trochu môj dojem napravil a tým pádom nakoniec predsalen dávam (slabšie) štyri, i keď "s odretými ušami". Som si vedomý, že tomu nemožno uprieť isté nesporné kvality, nebolo to plytké ako drvivá väčšina žánrových "kolegov", lenže od tohto žánru predsalen čakám trochu viac tej romantiky (no a čo :-D), tu jej bolo až prekvapivo málo, len povinné minimum. Čiže hoci to miestami takpovediac "tápe" a chvíľkovo je to možno aj otravné, má to aj tak svoje vynikajúce chvíľky, ktoré stoja za to. Predsalen som však od toho asi čakal o trošku viac, nemôžem si pomôcť. 4/5