Santino7

Na Fincherov nový kúsok som sa skutočne tešil a samozrejme ma aj patrične zaujímalo, ako sa vysporiada s tak vysokými očakávaniami prakticky z každej strany, aké sa tentokrát naozaj prehliadnuť nedali. Trailer sám o sebe neprezradil takmer nič, bol adekvátne tajomný, no a početnými komentármi som sa vopred zapodievať nechcel (keďže by mohli značne pokaziť zážitok, poodkryť zápletku atď.), čiže do filmu som sa pustil ako do veľkého neznáma. A treba povedať, že za toto moje rozhodnutie som skutočne rád a vám ostatným, ktorí to máte ešte len pred sebou a náhodou čítate práve môj komentár, odporúčam v okamihu prestať a nechať si to až "napotom", vážne. Čo sa týka filmu samotného, ako prvé musím uznať, že po formálnej stránke tomu opäť nie je čo vytknúť a v tomto smere ide u tohto pána režiséra nepochybne o ďalší majsterštyk, o akúsi pomyselnú trofej, ktorej sa po audiovizuálnej stránke (respektíve onej formálnej celkovo) nedá absolútne nič vytknúť. Na prvé pozretie som naozaj nepostrehol ani len jeden jediný rušivý element, čo ma opäť len utvrdzuje v tom, že Fincher je majstrom precíznosti, to má ozaj v malíčku. Prostredie, hudba, kamera a tak ďalej a tak ďalej, všetko toto fungovalo bezchybne, tu ozaj nie je o čom diskutovať/polemizovať. Čo mi ale naopak vadilo, bola tá, už viackrát spomínaná, odosobnenosť, ktorá na mňa síce spočiatku zapôsobila, no postupne som z nej začínal byť čím ďalej tým viac otrávený. Snímka ako taká je totiž až nezvykle chladná a divákovi nenecháva prakticky úplne žiaden priestor pre nejaké city, či vytvorenie si vzťahu k jednotlivým postavám. A to je - vzhľadom na danú tému - značne odvážny a riskantný ťah, ktorý však na druhej strane zrovna od tohto režiséra až natoľko neprekvapuje. Aby som sa ale posunul o čosi ďalej, prejdem rovno k obsadeniu. To bolo podľa mňa zvolené vskutku rafinovane a nedá sa povedať, že by mi niekto zo zúčastnených vo svojej roli vyslovene prekážal, to vôbec. Afflecka som vnímal vždy tak nejak neutrálne - síce nikdy nepatril vyložene k mojim favoritom či obľúbencom, tak som ani nepodľahol veľmi aktuálnemu trendu, kedy sa na neho sype vlna kritiky viacmenej zo všetkých strán (pričom čsfd nie je žiadnou výnimkou, postrehol som to už viackrát). No ale chcel som sa primárne vyjadriť k jeho obsadeniu, ktoré považujem nepochybne za vydarené. V mojich očiach bol jeho výkon v naprostom súlade s tým, ako sa kryštalizoval aj film celkovo. Tak nejak neurčito, tajomne, bez akejkoľvek emócie, kde človek naozaj nevie, čo si o tom celom má vôbec myslieť a tak mu nezostáva nič iné, len nezúčastnene sledovať (s vedomím, že dianie nemá ako ovplyvniť a vlastne sa ani na ňom žiadnym spôsobom zúčastniť, môže len a len tíško sledovať z opodiaľ). Neviem, či sa vôbec z tohto dá pochopiť, čo som vlastne mal na mysli, avšak presne takto na mňa pôsobil ako film, tak aj Affleck samotný (žiadna emócia, takmer žiadna mimika...). Rosamunde Pike, tak tam to už bolo jednoduchšie a to konkrétne v zmysle takom, že aj obyčajný laik (ako napr. ja) musel vidieť, cítiť a zároveň aj uznať, že svoj výkon zvládla na výbornú a nepochybne sa doposiaľ jedná o jej životnú rolu. Opakujem, naozaj perfektne zvládnuté stvárnenie! No a aby som to moje "rýpanie sa" v obsadení mohol ukončiť, vyjadrím sa rovno k Neilovi Patrickovi Harrisovi. Toho síce mám, podobne ako mnohí ostatní, pevne zafixovaného ako komediálneho a ešte k tomu aj seriálového herca ("legen - wait for it - dary"), tento jeho drastický prechod na vážnejšiu strunu mi nijak neprekážal, naozaj vôbec, zvládol to bez štipky zaváhania... Čiže ak by som to mal celé nejako v skratke zhrnúť, Gone Girl považujem za naozaj silno nadpriemernú záležitosť, okolo ktorej bol ten humbuk vskutku namieste. Zároveň však nemôžem skryť akési čiastočné sklamanie, pretože pri režisérovi takéhoto formátu sú moje očakávania zakaždým tak nejak prirodzene vyššie - a čo si budeme klamať, konkrétne u Finchera ešte tým dupľom. Takže čo sa týka jeho tvorby, o posunutí alebo dokonca prekonaní onej pomyselnej latky nemôže byť žiadna reč, mal už aj vydarenejšie kúsky. To však nič nemení na fakte, že Gone Girl za pozretie nepochybne stojí a osobne si myslím, že pri udeľovaní cien kľudne karty zamiešať môže a to hneď v niekoľkých kategóriách. 85%

Britský humor mám síce veľmi rád, to priznávam dobrovoľne (a dokonca nielen ten humor, celkovo britský štýl alebo akýsi prístup k točeniu filmov mi zväčša vyhovuje), avšak tentokrát som sa akosi nedokázal dostať na tú správnu vlnovú dĺžku. Jednotlivé vtípky, absurdity alebo ja neviem čo, ktoré mali byť zaručenou zábavou, mi až tak vtipné nepripadali a nesmial som sa toľko, ako by som od takto vysoko hodnoteného počinu čakal. Dokonca sa priznám, na film som natrafil úplnou náhodou dnes v televíznom vysielaní, vopred som o ňom nič nevedel, ani som si ho nijak neoťukol. Bola to pre mňa veľká neznáma a i keď to rozhodne nebol nijaký prepadák (to by som im zasa krivdil), nech sa už Kline (ktorého som po pravde ani nespoznal, o jeho účasti som sa dozvedel až pri záverečných titulkoch) a ostatní snažili akokoľvek, záchvaty smiechu sa nie a nie dostaviť, maximálne tak sem-tam pousmiatie. Čiže vychádza mi z toho, že hoci je to komédia bláznivá, tak na môj vkus tam bolo až príliš veľa trápnych chvíľok a celkovo to bolo také nemastné-neslané, pre mňa teda jasný priemer. Tentokrát mi teda Briti výnimočne neulahodili, respektíve len čiastočne. 3/5

Nedá sa povedať, že by som tým bol nejak vyložene znechutený, či dokonca pohoršený, na to sa môžem akurát tak vysrať, no celkovo ten štýl, ktorý sa za každú cenu snažil šokovať, znechutiť, presvedčiť o svojej zvrátenosti a ja neviem čo ešte, tak ten ma proste nezaujal, minulo ma to riadnou obkľukou. Dokonca sa mi protivilo, keď som si uvedomil, že práve kvôli takýmto faktorom by to eventuálne mohlo prilákať rôznych pseudo mudrlantov a ľudí, ktorí sa za každú cenu chcú nejako odlíšiť, no a vynášanie do nebies práve takýchto snímok je jedným z možných prostriedkov. Pochopiteľne táto "škatuľka" sa nevzťahuje na všetkých - pokiaľ vás to skutočne zaujme bez nejakých bočných úmyslov či pohnútok, tak nech sa páči, veď predsa proti gustu žiaden dišputát... Mňa to však v plnom rozsahu minulo, buď som na tento žáner moc prízemný, prípadne som moc "popcornovo" zameraný divák alebo už neviem. Čas strávený s týmto "dielom" však osobne pokladám za čas stratený, nič viac a nič menej. Bod za ani neviem čo, asi že som to niekde uprostred nevypol. 1/5

Vynikajúca komédia, ktorá je priam preplnená humornými chvíľami, o tie skutočne nie je núdza. Čo sa týka dvojice Reno & Depardieu, tak nemám slov. Okrem toho, že obaja nepochybne patria k súčasnej francúzskej hereckej špičke, a už len ich stretnutie je akousi oslavou a výstavným kúskom francúzskej kinematografie, tak boli absolútne skvelo zohraní a pevne verím tomu, že samotné natáčanie si museli užiť minimálne podobne ako my diváci (aspoň ja určite) pozeranie. O nesporných kvalitách svedčí aj fakt, že som to od prvého videnia mal možnosť vidieť už asi ďalších tri alebo štyrikrát a zakaždým mám z toho dobrý pocit a dokážem sa na tom pobaviť. Bodík strhávam len za záver, ktorý sa mi zdal, akoby bol natočený v časovej tiesni, je taký nemastný-neslaný, mohli sa s tým pohrať aj viac, škoda. Každopádne zvyšok filmu je parádny, niektoré útržky, dialógy či hlášky už poznám prakticky naspamäť. Raz darmo, Francúzi skrátka vedia... 4/5

Tak na tejto komédii, od ktorej som toho po pravde ani tak veľa nečakal, som sa pri prvom pozretí v kine naozaj schuti (a veľakrát) zasmial, bola mi naservírovaná pozoruhodná porcia gagov, vtípkov a neviem čoho ešte. Ak by som to mal hodnotiť v tej dobe, možno by som šiel aj na tých päť hviezdičiek ale keďže som sa na čsfd registroval až o čosi neskôr a medzitým som už stihol aj opakované pozretie (kedy mi tie jednotlivé gagy už nepripadali nijak oslnivé, i keď stále nadpriemerné), predsalen dávam "len" štyri. Avšak štyri naozaj poctivé, plnohodnotné a s vedomím, že akonáhle sa dvojka dostane do kín, jednoznačne sa na ňu vyberiem. Síce už bude bez mojej obľúbenkyne Kunis (ktorej prítomnosť tu bola viac než príjemná), no snáď to MacFarlane, Wahlberg a spol. utiahnú aj bez nej, ostatne zvučných posíl je avizovaných viac než dosť. Čiže Teda považujem za posledné roky za jednu z tých lepších komédií, ktorej nechýba zaujímavý nápad, plno hlášok, gagov, vcelku znesiteľný dej a navyše obrovská štýlovosť. 4/5

Precízna a taktiež aj vskutku silná dráma s hviezdnym obsadením (a aj režisérom), ktorá však už - pre mňa z nepochopiteľných dôvodov - akosi postupne upadla do zabudnutia. A treba zdôrazniť, že neprávom. Po formálnej stránke totiž ide naozaj o profesionálne odvedenú robotu, na akú som už u Barryho Levinsona tak nejak zvyknutý. Spáči skutočne nemajú žiadne výraznejšie nedostatky, ktoré by vyslovene prekážali, jedine ak trochu menej priestoru pre pomstu (a la gróf Monte Christo) v dospelosti, tam by neprekážalo pridať ešte kľudne takých 15-20 minútiek, možno aj viac, nech sa môžu najväčšie herecké esá plne prejaviť. Netreba však mať zbytočne privysoké nároky, ono to tak či tak nie je nijak tragická výčitka, Spáči svojim príbehom aj tak poľahky diváka dokážu strhnúť a prilepiť k plátnu/obrazovke. Rovnako poľahky ho dokážu získať na svoju stranu, nech sa už jedná o akúkoľvek krivdu, bezprávie alebo aj pri realizácii pomsty, ktorá síce nie je tak úplne "košér", avšak predsalen si želáte, nech im všetko klapne, ako má. Čo sa týka obsadenia, taktiež som bol spočiatku trochu prekvapený, ako to bolo rozvrhnuté a priznám sa, u niektorých som čakal iné úlohy - úplne najviac ma asi zaskočil (no zároveň aj príjemne potešil) Hoffman v roli večne trošku naliateho právnika. Každopádne bez ohľadu na to, kto čo alebo koho hral, tak medzi všetkými nepochybne vynikal De Niro, ktorý sa tu podľa mňa priam blysol a rolu farára si strihol v takom štýle, že som sa nestačil čudovať. Celkovo musím povedať, že hoci ma Spáči nepochybne dostali, na plný počet to tentokrát nie je, možno nabudúce. Niečo mi tam ešte predsalen chýbalo, i keď neviem čo, nedokážem to popísať. No skrátka niečo, čo by ma obrazne povedané pribylo do sedačky, z čoho by som zostal úplne paf. Také som tam na prvýkrát žiaľ nenašiel. Každopádne musím ešte raz zopakovať, že po formálnej stránke tomu prakticky nie je čo vytknúť. 4/5

Pomaličky, pokojným tempom plynúca krimi/dráma nesúca sa v komornejšom duchu, pri ktorej ak čakáte nejaké zbesilé tempo, bitky, prestrelky, dynamiku, grády a kadečo, odídete takmer zákonite sklamaný, avšak pokiaľ vám naopak pokľudné dávkovanie na prvý pohľad skromnejšieho (respektíve nenápadnejšieho, no za to maximálne uveriteľného) príbehu nijak neprekáža, ste tu správne. Ja osobne som aspoň zhruba tušil do čoho idem, nakoľko som mal možnosť vidieť Roskamovu režijnú prvotinu (t.j. Rundskop), ktorá bola podobného rázu, no a keďže laťka tam bola - aspoň z môjho pohľadu - nastavená dosti vysoko (spomínaný debut môžem len a len odporučiť), očakávania boli i tentoraz vcelku vysoké. Nuž a dočkal som sa do poslednej bodky toho, v čo som dúfal, opäť mi bola naservírovaná pomerne atypická záležitosť nesúca sa v brilantne ťaživej, ponurej atmosfére, kde je divák po dobu takmer celej stopáže v značnej neistote, čo sa vlastné chystá a čo sa z toho celého vykľuje. Sprievodnými znakmi sú navyše aj skvelo koncipované vzájomné výstupy/dialógy postáv, ktoré diváka-nedočkavca akiste môžu svojským, podivínskym rázom poľahky priviesť do šialenosti, avšak mne sa takto zvolená štruktúra vyložene páčila. Rovnako nadšený, či vlastne snáď najväčšmi, som bol i z hereckého obsadenia – najmä teda ústrednej dvojice Tom Hardy/James Gandolfini (ale zaujal i Matthias Schoenaerts, ktorý mimochodom zahviezdil v mnou už toľko ráz omieľanom Rundskope), pričom obidvaja patria k mojej osobnej TOP5 najobľúbenejších hercov (Hardy je u mňa – spomedzi hercov súčasných – azda na samom vrchole, no a druhý menovaný, to je skrátka pojem čoby kultový Tony Soprano, seriálová super-postava, ktorou som bol - obrazne povedané - priam odchovaný, a ktorú James priviedol takmer do dokonalosti, viď tu). Nuž a hoc už len stretnutie týchto dvoch mien je teda pochopiteľne z môjho pohľadu akýmsi filmovým sviatkom samo o sebe a ich spoločných dialógov som sa nevedel nabažiť, o to príznačnejšie a vzácnejšie to je vzhľadom na fakt, že sa jedná o vôbec poslednú rolu, ktorú Gandolfini stihol pred svojom smrťou. Akiste dôstojná rozlúčka. Nuž a druhý dotyčný, Tom Hardy, tak ten tu čoby svojský podivín Bob Saginowski priam exceloval, ako je to u neho ostatne v posledných rokoch už akýmsi zvykom. Snáď sa neurazia milovníci blockbusterov, fantasy žánru atď. bažiaci po Hardyho obsadení v takomto type filmov, no ja osobne dúfam, že k tomu nepríde (respektíve ak už, tak že sa popritom nevzdá i takýchto menších, komornejšie ladených projektov), nakoľko som toho názoru, že práve stvárnenia takýchto všemožných magorov, nevypočitateľných pošukov, agresívnych psychopatov, nevyrovnaných maníkov a iných „sympaťákov“ mu sedia úplne najviac (a už nejedenkrát o tom stihol presvedčiť). Nepopieram, že v rámci hodnotenia som sa nechal istým spôsobom trošku uniesť a svoju rolu v tom nepochybne zohral i spomínaný faktor onoho "snového" obsadenia, avšak tak či onak sa jedná o vysoko nadpriemerný film, atmosferickú lahôdku, ktorá by objektívne mala dostať pravdepodobne hviezdičky „len“ štyri (a to silné), no keďže tento Roskamov počin je stopercentne podľa môjho gusta a výrazne mi polahodil, čert to ber, idem na plnú. A už teraz sa teším, kedy si strihnem opakovanú projekciu. // Aktualizácia - Po zhruba roku a pol k onej opakovanej projekcii prišlo, tentoraz s dabingom, nuž a musím konštatovať, že pokiaľ máte tú možnosť, rozhodne si zožeňte verziu v pôvodnom znení. Hardyho a Gandolfiniho hlasy sú skrátka nenapodobiteľné, a keď absentujú, dosť to uberá na výslednom dojme. 90%

Na základe vcelku priaznivých hodnotení a aj hŕstky komentárov, ktoré - aspoň po väčšine - avizovali solídnu nádielku nefalšovanej britskej gangsterky "se vším všudy", ja ako obrovský fanúšik takýchto záležitostí som sa skutočne potešil. No a potom to prišlo - ľadová sprcha / vytriezvenie, volajte to ako chcete, skrátka hneď odzačiatku sa začali valiť menšie aj väčšie signály, ktoré nič vábne nepredpovedali. Za prvý považujem absolútne katastrofálny slovenský dabing, ktorý mi film znepríjemnil naozaj dosť, keďže tie hlasy boli katastrofálne (naozaj takmer všetky, bez výnimiek) a vďaka nim na mňa film veľakrát pôsobil skôr ako paródia než brutálna gangsterka. Obecne sa síce nepovažujem za nejakého veľkého kritika slovenského dabingu a aby mi vyslovene prekážal, to sa stáva len zriedkakedy, lenže teraz to bolo naozaj citeľné... Ale to už by aj stačilo, keďže na film ako-taký to vplyv nemá a kedykoľvek si ho môžem pozrieť v originálnom znení a aspoň čiastočne si napraviť skazený dojem, čiže poďme ďalej. Tým ďalším, čo mi výrazne prekážalo už od úvodných minút, bolo obsadenie hlavných postáv, a to najmä bossa Geda, a jeho brata Ratsa spoločne s tým teplým nagélovaným kumpánom (ospravedlňujem sa ale mená hercov stvárňujúcich dané postavy nepoznám, a ani poznať nechcem). Neboli prakticky takmer vôbec charizmatickí, hereckým talentom tiež podľa mňa nijak zásadnejšie neoplývajú (alebo ak áno, tak o tom tentokrát rozhodne nedali vedieť), no a tá vizáž, prepáčte ale takto si gangstera naozaj predstaviť neviem a ani nechcem, bolo to nanajvýš komické, obzvlášť pri záverečnej scéne, kde hlavný predstaviteľ pôsobil úplne ako z argentínsko-venezuelskej telenovely (a vlastne tak pôsobil viackrát). Čo sa týka obsadenia vedľajších rolí, tak tam mi neprekážalo v podstate nič, predstaviteľ "labužníka" Mobyho bol fajn, no a Stephen Graham, ten je v takýchto rolách už takpovediac varený-pečený, ostatných na plnej čiare predčil a jeho účasť ma naozaj potešila (kľudne však mohol dostať aj viac priestoru). Dobre, tieto dve veci mi prekážali úplne najviac, no našli by sa aj iné veci. Myslím tým napríklad zbytočne prepísknutú stopáž, z ktorej by sa dalo kľudne osekať dobrých dvadsať minút a bolo by to snáď aj lepšie a hlavne menej rozťahané, alebo napríklad akúsi nevyváženosť scenáru. Miestami mi to totiž pripadalo ako solídne mrazivá a realistická gangsterka, ktorá je podávaná autenticky a dotyční sa (napriek komickej vizáži) s vecami vôbec neserú, kým miestami nám predsúvali pre mňa nepochopiteľné omáčky, aké nemajú obdoby a minimálne v tomto žánri nemajú čo hľadať. Každopádne nie som si stopercentne istý svojim výsledným hodnotením, na jednej strane mám sto chutí ísť nižšie, na druhej si vravím, že to vlastne bolo vcelku fajn. To prvé však výrazne súvisí s tým domrdaným dabingom (ktorý nepochybne zavážil pri mojom výslednom dojme z filmu), a to druhé zas s mojou veľkou záľubou v rámci daného žánru, čiže si to asi budem niekedy v blízkej dobe pozrieť v originálnom znení (s titulkami samozrejme :)) a potom sa uvidí. 3/5

Navonok snímka, ktorá pôsobí úplne jednoducho či priamočiaro, a predsa v sebe skrýva štruktúrnu prepracovanosť, o akej sa môže drvivej väčšine filmárov len a len zdať. Má to nadhľad, silnú tému, plno odľahčených a úsmevných chvíľ, no a v správny moment sa vyskytne aj zopár tých vážnejších, dramatickejších. A pritom to pôsobí po celý čas neskonale prirodzene a díva sa na to naozaj skvele. Keď už nič iné, tak minimálne toto filmu zaslúžene dáva akýsi status výnimočnosti. Príjemná a ničím nerušená atmosféra, rovnako tak herci - nikdy predtým som s nimi žiadny film nevidel a po tomto kúsku si ich predsa zapamätám - či už Cluzeta (jasná francúzska verzia Dustina Hoffmana), Sy (neviem ako skloňovať...) alebo aj niektorí ostatní vo vedľajších rolách, všetci pôsobili sympaticky. Ostatne presne tak ako aj celý film. Ani neviem, prečo som sa mu tak dlho vyhýbal, naozaj stojí za pozretie, o tom bez debát. 85%

Napriek tomu, že kariéru a ani súkromný život Johnnyho Casha som nikdy nejak obzvlášť nesledoval, táto životopisná snímka ma čímsi zaujala prakticky ihneď. Či už to bolo svojou neobvyklou štruktúrou (minimum dôrazu na samotnú kariéru či hudobnú tvorbu, to všetko bolo v ústraní za tým hlavným, a to konkrétne vzťahom Johnnyho s June); nedotieravosťou resp. tak trochu nekonvenčným postupom (páčilo sa mi, že sa vyhli tým typickým presladeným kecom a hlúpostiam, ktoré sú, obzvlášť v niektorých amerických, životopisoch tak časté); bravúrnymi hereckými výkonmi, čo sa týka hlavných postáv (a toto treba naozaj podotknúť, pretože Phoenix bol vynikajúci a šlo o jednu z jeho najlepších rolí vôbec, no a Reese Witherspoon, tak z jej strany to bol priam herecký koncert, lepšie hrať som ju ešte nikdy nevidel, dozaista jej životný výkon). No a samozrejme mi to nedá nespomenúť ešte niekoľko silných momentov - či už zabíjanie nudy s Elvisom a ostatnými (špeciálne tá bomba na strome mala svoje čaro :-)) alebo napríklad koncert vo väzení. Celkovo ale mám pocit, že napriek nesporným kvalitám, ktorými tento film rozhodne disponuje, k tej poslednej hviezdičke tomu predsalen niečo chýbalo - či už viac hudby, možno trošku menej sebaľútosti, no skrátka čokoľvek. Každopádne rešpektujem rozhodnutie smerovať film práve do týchto súkromnejších (a sčasti aj psychologických) rovín a v podstate tomuto rozhodnutiu ani nie je čo zazlievať, pretože to bolo zrealizované naozaj kvalitne. 4/5