DajmeTomu

Viera v Boha - v dávnom Francúzsku klasika na ktorú sa všetci odvolávali. Každý sa chce vykúpiť tým, že pácha iba ďalšie hriechy, ktoré sú však !dobrotou a zmilovaním! Čakala som, že to bude dlhočízne trápenie s nekonečnými ťahavými piesňami, ktoré zachráni len obsadenie, kamera a kostýmy. Avšak predsudky ma opäť zruinovali! Piesenky boli chytľavé a príbeh (dajmetomu) dynamický. Nesklamalo. (Som na dovolenke a ani západ slnka ma nepresvedčil na chvíľku sa od toho odtrhnúť.) 3* za muzikál a jednu grátis pre odvážneho mladého chlapčeka (Gavroche/Daniel Huttlestone), ktorý bol naozaj fantastický a bolo veľmi ťažké nezbožňovať ho.

Ja a Amélia sme si asi trošku nesadli. Hoci je veľmi krásna, zaujímavá a svojská, niečím mi nesmierne vadí. Každopádne je to veľmi príjemný film, hádankovito spracovaný a dôkladne rozuzlený s rozprávkovým zakončením. Pár nudných pasáží sa tam veru nájde. (Každopádne ten začiatok sa vydaril. Nezvyčajný. Trúfalý. Záhadný. Presne ako Amélia.)

Donnie Darko, srdcová záležitosť. Slovo "divné" - je v tomto prípade kompliment. No na to slová nestačia. Vonkoncom nie na tento film. To sa musí skrátka prežiť. Od prvej sekundy po záverečné titulky. (žiadna wc pauza, žiadne pozastavenie, či odbehnutie po pivo! hecnite sa!)

Moc rozprávania? áno. Moc myšlienok? áno. Moc pre nás ? - obyčajných ľudí? isteže. A možno preto je to tak vzácny príspevok. Dokopy nesúvislé pasáže poskladali plnohodnotný zdravý (paradoxne psychopatický) príbeh. Oko za oko, a svet bude slepý. Gándhí sa splietol. Tomu poslednému vždy jedno oko zostane. A nakoniec - zvieratá by nemali vo filmoch umierať. Ženy, tie nech umierajú. (psík Ši-cu bol veľmi presvedčivým aktérom)

Milá hravá napínavá komédia nabitá sarkazmom a skrytými prvkami humoru, ktoré sú častokrát k zaplakaniu. Perfektné retro poňatie s nádychom modermy. Presne čosi pre milovníkov starej doby. Hoci sa nesie film v rokoch pre naše ľudstvo ťažkých, film zvládol uniesť to, čo na neho Ritchie naložil. Kostýmy, hudba, kamera, scénár a hlavná trojka filmu úplne vyhovovali. Celý čas som uvažovala či viac sympatizujem s Američanom alebo Rusom. A moja slovanská duša sa nezaprela. Sola, vyrovnaného sukničkárskeho kliďasa perfektne dopĺňa minulosťou zasiahnutý (a teda labilnejší) no predsa len mužný, silný a príťažlivý Kuryakin. Gabi je len ďalšou čerešničkou, ktorá filmu neslúži len pre krásu a kochanie. Scéna, kde Gabi tancuje a následne sa bije s Kuryakinom je nezabudnuteľná. (o to viac pre ženy) Taktiež scéna kde Solo sleduje ako jeho (ne)priateľa/spoločníka naháňajú v bazéne nemá chybu. Rozhodne jeden z tých filmov pri ktorom sa ku koncu modlíte aby pokračoval ešte pár dlhých minút, pretože sa ho nemôžete vzdať. Škoda že sa dá udeliť max. 5 hviezd, zaslúžil by si totiž viac.

Nechápem prečo sa ľudia vždy musia pri filmoch opierať o fakty. O to či to je alebo nie je možné. Kebyže chcem fakty, vykašlem sa na sledovanie amerických filmov alebo vlastne filmov akéhokoľvek typu, vyhodím telku von oknom a žijem život. Žiaľ.. na to flmy sú. Aby sme spolu s nimi mohli prežiť čosi iné ako v bežnom živote. Divergencia mi pripadala ako moc moc inšpirovaná Hrami o život, Harry Potterom a ďalšími menšími prvkami. Noačo. Vzišlo z toho čosi príjemné. Nad filmom sa trebalo trošku zamyslieť, pousmiať a dokonca - prišiel na rad aj smútok. Myšlienka s tými frakciami ma fakt nadchla a už teraz viem, že by som bola mierumilovná, čiže šťastná. Ten film stojí za to, a keď nie už kvôli filmu, či myšlienke - tak kvôli nádherným očiam mladej hrdinky.

Príjemný horor, fakt stál za to. Fakt prepracovaný, občasne mätúci, s vážnymi lakačkami, (čo hrá avšak tú kladnú rolu) a to najdôležitejšie - zanechajúc po sebe pointu. A to zrozumiteľnú! Nikto iný nás nedokáže zbaviť sa našich hriechov!

Vaculík konečne natrafil na rolu, ktorá mu sadla! Prvý krát som ho videla skutočne hrať a jeho afektovanosť sa huráá vytratila.

Začínalo to ako každý americký horor. Krásna rodinka sa prisťahuje do nového, obrovského domu. Na moje prekvapenie sa príbeh odohrával vo svetlom prostredí. Keď išli niečo preskúmavať - zasvietili si - čo sa v mnoho hororoch nestáva a na koniec to najlepšie - rodičia tam KONEČNE mali s deťmi pekný vzťah. Tým si ma horor INSIDIOUS získal asi najviac. Hudba aj s príbehom boli geniálne prepracované. Obsadenie bolo nadmieru sympatické. Pre mňa jeden z naj hororv natočených vôbec :)

Milujem rozprávky a na túto som sa veľmi tešila. Avšak... bola to hrúza. Prečačkané, moc farieb, pri páde z postele zo seba kráska nevidela ani hláska. Netvor nebol netvorom, ale len akýsi priteplený lev. Viac sa netvor bál krásky ako kráska netvora. Koniec dokončený ako z nejakej komédie a po romantickom bozku ani slychu. Skrátka... grrrrr.