kokoro

Prvá polovica je o niečo vtipnejšia, druhá zase akčnejšia, osobne mi viac imponovala tá prvá. Scéna s „prostitútkou“ v hotelovej izbe bol predčasný vrchol filmu.

Film je výborne natočený, postavy lúpežníkov si u mňa získali poriadnu antipatiu, čo bolo asi zámerom. Prepodsledná scéna strieľania je úžasná. Tiež ma potešilo vidieť na ľuďoch dobové oblečenie. Na krátkosti filmu je tiež krásne vidieť, ako niko nenaťahoval čas, tak, ako sa to deje s filmami dnes. Všetky majú okolo dvoch hodín, pričom by niekedy stačila len tá polhodina.

Prvá tretina miestami nudila, ale potom sa to rozbehlo a zvyšok filmu bol nesmierne imaginatívny, dojímavý a vzrušujúci. Perfektný nástupca prvého filmu (the Secret of Kell).

Režisér bojuje zo svojím existenciálnym strachom zo smrti, strachom z ničoty, ktorému sa musí ako rytier skôr či neskôr poddať. Film má pár dobrých diaológov a scén, ale zväčša je nemastný-neslaný, taký nijaký. Téma je to veľká, ale jej spracovanie nemusí každému sadnúť.

Film ma väčšinu času držal v napätí a zároveň som bol zaujatý filozofickými otázkami, ktoré sa mi vynárali v hlave: má Ava právo na normálny život? Aké je to umenie, keď niečo nakreslí robot? Akú etiku pozná robot – takú, akú sme mu naprogramovali, alebo takú, aká vyviera z jeho vedomia, skutočného bytia? Vzniklo to bytie zázrakom, alebo sa dá všetko nasimulovať? Otázok je veľa, a film sa s nimi veľmi vďačne pohráva. Vyvrcholenie je mrazivé a skvelé.

Jednoznačne je to zaujímavý, iný film než na aké je normálny divák zvynutý. Namiesto slabého deja sú v popredí vízie, spomienky (i popletené predstavivosťou) a bláznivé radovánky u Giuliettinej susedky. Hudba je krásna. Ale scenáristicky je to slabšie. Film akoby kĺzal po povrchu rôznych tém a jediný spôsob, ktorým ich skutočne rozobral, je scénický. To už je na každom osobitne, čo mu vo filme viac vyhovuje. Mne to až tak nesadlo.

Film neurazí, ale ani neprekvapí. Dialógy v aute pekne plynú, napísané je to dobre. Ale nič extra nečakajte.

Neustále napätie – podarí sa mu to, neskazí to? Film nastoľuje otázku, kde má snaha o dokonalosť hranice, a či ich vôbec má (mať). Pri niektorých scénach sa zastavuje dych od napätia. A pritom to nie je akčný Hollywoodsky film, ale dráma o umení.

Film si užijú najmä filmoví fanúšikovia. Vidieť, ako sa to všetko hýbe, narieka, bije a žiari za kulisami rovnako ako počas divadelnej hry je neskutočne fascinujúce a krásne. Vynikajúci, ambiciózny nápad, grandiózne prevedenie. Je tu toľko silných monológov a diaológov...všetky zanechajú dojem niečoho krásneho a predsa prchavého. Predstavte si ten pocit herca, ktorý neposedí zo vzrušenia, že o pár sekúnd či minút vystupuje na Broadwayi, a čo všetko môže originálny režisér napumpovať práve do týchto neuveriteľných minút, a spojiť to s "reálnou" hrou...som veľmi šťastný. Láska k umeniu vyzerá podobne ako tento film.

Krásny film. Je úžasné sledovať chlapcov vzťah k matke, niekedy láskavý, inokedy plný nenávisti. Je úžasné sledovať, ako dokáže režisér vytvoriť drámu na základe toho, že si niekto iba kupuje film v obchode. Film je plný krásnych scén, spomeniem napríklad spoločné maľovanie bytu. Spomalená kamera na koncerte. A záver, v ktorom matka kričí do telefónu a Dolan zanechá za sebou len list s poetickým posolstvom, to je niečo fantasticky zahrané i napísané. Plné života. Film je unikátny v tom, že zobrazuje veci, ktoré sa dejú aj nám, obyčajným ľuďom, je tak civilný.