Gingera

Film Zrcadla ve tmě jsem viděla na premiéře v Karlových Varech a jako profesionální tanečnice jsem moc ráda, že byl tento film natočen. Je introspekcí do duše tanečnice, kterou trápí úzkosti, má strach z průměrnosti, zároveň vysoké ambice a do toho komplikované vztahy s rodinou a blízkými. Byť se film zabývá hlubšími, temnějšími a i ne moc příjemnými tématy, které tanečnice prožívá, filmu i přes to nechybí smysl pro humor. Skvělý je především herecký výkon Aleny Dolákové v hlavní roli a choreografie Elišky Soukupové. Přála bych si, aby se u nás točilo víc filmů, které dají prostor tanci a tanečníkům. Filmu gratuluji!

Snímok Špina považujem za nesmierne dôležitý a vynikajúci film. Vážim si odvahu tvorcov vyjsť von s témou sexuálneho znásilnenia, victim blaming, tínedžerských samovrážd a desivých podmienok na psychiatrických oddeleniach. S príbehom hlavnej hrdinky som sa tak intenzívne stotožnila, že som počas celého filmu cítila silný pocit úzkosti a neubránila som sa plaču, keďže sama mám skúsenosť so sexuálnym zneužitím. Film tak otvára v našej spoločnosti debatu o sexuálnom obťažovaní, zneužívaní a znásilňovaní, o ktorých sa mlčí, no dejú až desivo často. Stačí sa opýtať dievčat a žien vo vašom okolí a bude vám úzko z toho, s akými spomienkami mnohé žijú. Ďakujem, že bol tento film natočený.

Emotívne silný snímok Jonasa Åkerlunda sa venuje vtedy ešte tabuizovanej téme teenagerských problémov, homofóbii, šikane, anorexii, túžbe po tele z módnych časopisov, pocitu vylúčenosti, odsúdeniu verejnosťou. Citlivý a intímny vhľad do životov jednotlivých teenagerov kontrastuje s dirty prostredím tmavých izieb. Krásne zobrazuje ako každý z nás bojuje so sebou samým doma v zrkadle. Predstavuje podporu LGBTQ komunite a je empowering hymnou pre každého, kto cíti, že nezapadá. Rozplače ma vždy keď ho vidím.

Príjemný farebný vizuálny snímok štylizovaný do taliansko-amerického prostredia newyorskej štvrte Little Italy, ktorý vám pripomenie letnú atmosféru a zlepší náladu. Gaga sa odkazuje na svoje talianske korene a predstavuje vo viac domáckejšej roli milenky či kamošky. Jazda na Vespe, talianska móda, talianska kuchyňa, pizza, pasta, špagety, búrlivé hádky, chlapi na espresse pokukujúci a pokrikujúci po slečnách na ulici...proste Italia!

Takmer 10 min pop artovo komiksový videoklip v tarantinovskom štýle je rozhodne jedným z najikonickejších hudobných snímkov pop kultúry. Je plný odkazov, symbolov, hlášok, vtipných momentov, je cool, štýlový, akčný, dramatický a svojou atmosférou vás vtiahne do sveta amerických kriminálok. Dejovo nadväzuje na klip Papparazzi. Na začiatku jedna z väzeňských strážnic komentuje: "I told you she didn't have a dick", čím sa odkazuje na klebety ohľadom toho, že je Gaga transgender. House of Gaga sa postaral o geniálny styling – napr. cigaretové okuliare. Okrem celkového tarantinovského vizuálu sa objaví i niekoľko konkrétnych odkazov na Tarantina: napr. nick name Beyoncé „Honey Bee (vs. postava Honey Bunny v Pulp Fiction) či legendárny kill billovský Pussy Wagon. Dynamiku videu dodáva i geniálna choreografia a skvelý strih.

Vždy som rozmýšľala, prečo ma vizuál tohto videoklipu tak fascinuje a keď som zistila, že za ním (a niekoľkými ďalšími) stojí geniálny režisér a fotograf David LaChapelle, pochopila som. Jeho štýl typický expresívnym silným farebným vizuálom a precízne premyslenými scenériami, detajlným stylingom, kontroverznými a explicitnými zábermi pôsobí na diváka intenzívne. Snímok je akýmsi štylizovaným exkurzom do newyorskej obytnej štvrte afro-americkej a latino komunity, kde Christina Aguilera reprezentujúca latino ženu sa potýka so street harassmentom a sexizmom zo strany mužov. Napriek vysokej štylizovanosti a expresívnosti, klip odráža každodennú realitu žien v new yorských susedstvách, kde je street harassment na dennom poriadku. Skladba sa vďaka svojmu empowering odkazu stala jednou s feministických hymien pop kultúry.

Snímok "Paris is burning" je kultovým filmom dokumentujúcim undergroundovú afro-americkú a latino queer komunitu New York City 80-tych rokov. Divák má možnosť nahliadnuť do počiatkov fascinujúceho sveta - dnes už po celom svete známeho tanečného žánru - vogue (pomenovaného podľa módneho magazínu Vogue) a ballroom scene, ktorá bola platformou rôznych genderových identít, drag queens, butch queens, transgender, femme, legendárnych a ikonických tanečníkov súťažiacich v rozličných kategóriách, kde predvádzajú svoje glamorous kostýmy. Zábery tanečných súťaží - bálov striedajú spovede a rozhovory s významnými osobnosťami tejto subkultúry a zakladateľmi "vogue-ových house-ov", ktorí odhaľujú svoj intímny svet, sny, túžby, trápenia, konfrontáciu so sociálnym vylúčením z bieleho hetero sveta, homofóbiou, rasizmom, chudobou, AIDS a snahu vyrovnať sa s touto stigmatizáciou prostredníctvom alternatívneho umeleckého sebavyjadrenia a životného štýlu. Inšpirujú vás silou svojej osobnosti, sebavedomím a "fierce attitude-om", ktorým čelia diskriminácii a snažia sa prežiť v nekompromisnom New Yorku. Úplne prvým záznamom zachytávajúcim vogue bol hudobný videoklip "Deep In Vogue" od Malcolm McLaren. O spopularizovanie vogue sa následne pričinila Madonna v roku 1990 skladbou "Vogue".