Caspian

Klasika. Kto ich pozná vie aj základné pravidlo, a také, že každý výtvor s touto nálepkou, od kníh po filmy, je vlastne priemerný. Breakfast at Tiffany's je príkladom. Z hľadiska scenáru ani záberov ma nenadchol, až na niektoré chvíľky. Zápletka odbočila od tej pôvodnej knižnej, stlmila sa, aby náhodou neurazila divákov (z kníh je napríklad jasné, že Holly je "callgirl", rovnako ako Paul), čím stratila ten šmrnc, ktorý som očakával. Zdá sa však, že tvorcov akosi netrápilo, že by urazili japonskú a celkovo ázijskú kultúru - divím sa, že nikoho nenapadlo Rooneyho zastaviť s jeho trápnym stereotypom Japonca. Keby aspoň našli japonského herca. Skrátka, nebyť hereckého výkonu geniálnej Audrey Hepburn, film by pravdepodobne nemal taký vplyv, aký má (veď každý ho pozná iba vďaka nej). Okrem nej by som ešte spomenul hudbu vytvorenú Oscarovými Mancinim a Mercerom na žiadosť režiséra, ktorá bola veľmi pekná, nádherne spolupracovala so scénkami. 4*, jedna za príbeh, jedna za hudbu, dve za Audrey. Aj napriek tomu, že som sklamaný, odporúčam pozrieť si ho.

Na film ma dotiahol známy, ktorý osobne pozná herečku v hlavnej úlohe. Spočiatku som mal pochybnosti, pretože mám svoje skúsenosti s českými a slovenskými tvorbami, ale milo som sa prekvapil. Nebolo to také hrozné. Síce sú tam zvláštne momenty (napríklad ten s krbom, každý vie, o ktorej píšem), nacisti sa mi zdali priam trápny, ale kombinácia hereckých výkonov (hlavne zo strany Pauhofovej) a niekoľkých zaujímavých scén pekne vyváži film na priemerné, ale sympatické 3*

Pekná myšlienka, ale zlé predvedenie. Namiesto inšpirujúceho príbehu plnoštíhlej návrhárky sa na plátna dostal nemastný-neslaný príbeh, s často až hlúpymi vtipmi, na ktorých sa zasmeje iba taký fanúšik Jožka Tiska (a aj ten by protestoval).

Ak ste typ, ktorý rád rozmýšľa nad filmom, J’ai tué ma mère vás pobaví. Dolan sa hrá s kamerami, farbami, s hudbou, každá postava hrá o vaše sympatie, častokrát nadarmo. Centrálnou témou nie je Hubertova homosexualita, ako v iných filmoch s gay hlavnými postavami, tá je úplne vedľajšia. Nie je ňou ani depresia, samovražedné sklony či dospievanie. Hlavná myšlienka je nenávisť k matke, ktorú hl. postava miluje nadovšetko. V krátkosti, je to stereotypný francúzsky film, s čiernobielym monológom do kamery, cigaretovým dymom a ľahkou večernou filozofiou. Dávam 5*, som zvedavý na Dolanove ďalšie práce.

Na krátky FanFilm je to slušné, v inom prípade by behanie po lese, minimálny dej a prestrelky diváka znudili (hra s takýmto scenárom by ale bola dobrá). Inšpirovali sa rebootom Tomb Raideru, nie klasikou, čo je zaujímavé (a asi aj lacnejšie). Vybrali peknú lokalitu, efeky boli na amatérsky film tiež obstojné. Postavy tam boli v podstate iba tri - tá maĺá, ten britský záporák (ako sa patrí na každý akčný film) a Lara, ktorá dokopy prehovorila dve vety. Hercov pre ne vybrali dobre, aj keď sa mi niečo nepáčilo na Lare, asi to, že nebola Jolie, ale tú by ťažko zohnali. Koniec u mňa minul predpokladaného dojmu, zdal sa mi prehnaný. Dávam 4*, s ohľadom na to, že je to hlavne fanmade film.

Kvôli tomuto perfektnému dánskemu seriálu sa mi zvýšili očakávania na politické drámy. Ako jeden z pár seriálov, ktoré sa točia okolo vlády, vierohodne zachytil, o čo v štátnictve naozaj ide. Páčilo sa mi, ako sa v každej časti zamerali na otázky, ktoré sú niekedy až tabu (potrat, prostitúcia, LGBTQ+ práva, imigranti, pedofília, islam, zvieratká), ako Sidse Babett Knudsen znázornila vodkyňu slobodného sveta a matku, ako sa týmto seriál nezameriaval iba na verejnú stránku politikov, ale aj na ich rodiny. Je pravda, že Borgen má svoje slabé stránky (niekedy sa scenáristi až priveľmi snažia a tak niektoré časti vyzerajú pritiahnuté za vlasy), ale i tak dávam 5*.