janesX

Keď som po filme pozrel, čo má režisér Maciej Barczewski za sebov, bol som veľmi veľmi prekvapený. On totiž nemá za sebov vôbec nič! Keď som si zrekapituloval čo som práve videl, napadlo ma jediné - že tomu sa teda hovorí talent. Viac k tomu ani nemám čo dodať a vytknúť už vôbec nie, film je na životopisnú drámu natočený fakt viac než dobre. 73%.

Najprv mi to prišlo ako prerábka čo sa hrá na pokračovanie, skrátka hocičo, len aby nový Vreskot vôbec mohol byť a tiež mám z toho pocit, že toto je asi už len pre Scream Maniakov, prípadne pre úplne nových fanúšikov, pre ktorých tiež nebude ťažké pochopiť  čo bolo predtým, keďže to tam dookola vysvetľujú. Zápletka je na moje prekvapenie vymyslená šikovne, ale aj tak je (môj) problém v tom, že odhliadnuc od zápletky ma už tak nebavilo pozerať zase na to isté čo už bolo a najmä na toho nešikovného vraha čo stále niekde padá a pošmykuje sa a napriek tomu je tak smiešne a účelovo úspešný. Film ale obsahuje aj iné nedokonalosti, tá najhlúpšia príde v polovici, keď hlavné postavy po tom, čo pol filmu špekulujú nad tým, kto je vrahom, zabijú vraha a len tak odídu, ani ich nenapadne pozrieť sa za masku. Za to hviezda dole a druhá za prestrelenú dĺžku vypchatú tupou slamou. A ešte jedna, za céčkové herecké výkony.

Pekná pocta modrookému psíkovi, tak milo tvrdohlavého, že ho vlastný pán musel počúvať. Celkom chápem aj prehnané scény s praskajúcimi ľadmi a dokonca rozumiem aj tej drsnej scéne s plávajúcim ľadovcom, lebo aj malé dieťa vie, že tento príbeh dopadne dobre a tak bolo na mieste ho trochu okoreniť. Pre mňa je každý film točený podľa skutočnej udalosti "stokrát" lepší, než dokopy tie všetky fantasy rozprávočky pre malých aj veľkých, kde sa čaruje podľa potreby - keď sa niečo poserie - kúzelnými paličkami a hneď je všetko vybavené.

Neviem, či to bol TV film, ale veľmi to tak pôsobilo. Podľa poslednej vety je film venovaný všetkým záchranárom a zdravotníkom a tým, ktorí bojujú bez zbraní. Nenechajme sa touto vetou zmiasť, tento film je skôr ako zdvihnutý prst a odkaz pred imigrantmi a pred tým, čo môže čakať Európu na hociakom mieste, kde sa nachádza čo len jeden muslimský radikál. Snaha o drámu nejaká bola, ale ako film pre mňa dosť slabé. 42,5%.

Hodinu stínů by som si skôr vedel predstaviť ako rozhlasovú, či možno divadelnú hru. To si iste uvedomoval aj tvorca tejto inscenácie a tak ho napadlo, že ak použije pár grafických vizuálnych trikov, film bude zaujímavejší. Pravdou ale je, že tieto metódy, ako zaujať, v tejto vážnej téme vyznejú príliš experimentálne (zužovanie priestoru), vhodnejšie by boli v horore, ale tu sú úplne zbytočné a prinajlepšom rozporuplné. Na výsledku to nijak neprilepšilo a či už by to bola rozhlasová, divadelná hra alebo TV inscenácia, vždy by to bolo za slabé tri, alebo silné dva (ešte neviem). Čo má film vo svojom "výzbroji" je to, že sa jedná o skutočnú udalosť, vychádzajúcu z denníka J.Kleppera, ktorého trojčlenná rodina sa rozhodla spáchať sebevraždu, aby unikla pred rozdelením nacistami a aby tak mohla byť až do konca spolu. Z filmu by som vystrihol  scénu kde si Klepper spytuje s diablom svedomie, prišlo mi to ako zlá vata (tvorca s filmom zrejme mieril do kín) a takmer som to vypol. Ale sú tu aj dobré scény (návšteva suseda, dramatický akt sebevraždy) a myslím že tento režisér tu napokon absolvoval celkom dobré školenie.

Veľmi vydarený film, v ktorom tá jeho komunita je mi dobre známa a preto môžem usúdiť, že je aj veľmi realistický. O to sa hlavne pričinili herci dvoch hlavných postáv, ktoré to celé hrajú jak švajčiarske hodinky. To dievča je fakt skvelé, ale ani jej mama za ňou nezaostáva. Zaujímavý je tiež jej neexistujúci, imaginárny kamarát, ktorý zosobňuje jej "ja" a ktorý jej akoby nahrádzal blízku osobu, ktorú chudák dievča tak potrebuje ale nikdy ju nemá po ruke. Ak by sa záver o čosi pritvrdil, išiel by som určite k piatim.

Rád by som videl zase Erica Banu v lepšom filme, lepšom ako je tento. Lebo ten herec na to má, keď si spomeniem trebárs len na Mnichov (2005) ..Tým nechcem povedať že je to zlý film, len Bana je skrátka sympaťák a ja mu prajem, aby sa jeho hviezda posúvala. Tento film ho veľmi dopredu z môjho pohľadu neposunul. Inak táto kriminálna dráma v stredne pomalom až  pomalo strednom tempe ani nenudí, ale ani ničím moc nenadchne. Lepšie tri hviezdy tu budú stačiť, aj keď za Banu by som v pohode jednu pridal, no čosi tomu k štyrom predsa chýbalo. Možno viac originality, ale bolo tu tiež dosť momentov, kde sa dalo viac pritlačiť na emócie. Film môžem napriek tomu vyhodnotiť ako dobrý, ale zďaleka nie tak dobrý, aby som ho v budúcnosti chcel pozerať ešte raz. 60%.

Myslím, že ani nebudem musieť prižmúrovať oko, aby som tomu dal štyri. Nie je to zase až tak strhujúce, ako sa píše v obsahu, zato to má vyšší zmysel a je pravda, že hlavná postava po prejdení si tohto príbehu a po stratení a nájdení svojich hodnôt už nikdy nebude tým, čím bola predtým - veselým a bezstarostným chlapcom. Pre mňa jednoduchá, drsná  oddychovka, rozprávka s historickým pozadím a s trochu naivným (ale zmyselným) ukončením.

Po tom, čo si Švajčiarsko pred sedemsto rokmi so zbraňou v ruke odvážne vydobilo nezávislosť a začalo sa odpútavať od feudalizmu, aký bol ešte dlhé storočia všade inde v Európe, jeho ekonomika volne rástla a aby si tento trend udržala, vyhýbala sa všetkým vojnám všetkými možnými prostriedkami. Niekto by povedal, že aj za cenu pohŕdania. Tento dokument sa venuje tomu, ako sa Švajčiarsku podarilo ostať neutrálnym počas 2. sv. vojny a ako je možné, že aj keď bolo jeho územie doslova obkľúčené Osou, neutrpelo ani škrabanec a práve naopak, jeho veľké firmy prosperovali. Dokument sa snaží byť objektívny a len mierne kritický a "do tuhého" prejde až na samom konci, keď prezradí odhalenú a potvrdenú, teraz už nezatajitelnú závažnú skutočnosť Preto si to pozrite do konca.

Tento "Superhit", alebo inak "Triumf", ma nebavil, no nie preto, že to vôbec nie je komédia (aj keď to vraj je komédia). Problém som mal hlavne so scenárom, následne so strihom (ktorý musel byť v súlade so scenárom) a vlastne aj s celou réžiou (herci boli ok). No keď pozerám na iné hodnotenia, tak ma napadá, že nejaký ďalší problém bol aj vo mne, no ja si fakt neviem pomôcť: dej filmu sa venuje z 25% súkromiu hlavnej postavy a zo 75% skúšaniu divadelnej hry. To je ako by sme pozerali na film vo filme, no popravde viac sa pozeráme na onú divadelnú hru, respektíve na skúšanie tej hry, čo pre mňa bolo ťažko tráviteľné, lebo tá je neznalcovi priblížená tak nesúdržne, nezaujímavo a chaoticky, že chudák divák z toho nemá okrem frustrácie nič. A ten absurdný koniec to celé už fakt zabil (myslím tým negatívne zabil), ale mne to už bolo jedno, ja som bol hlavne rád, že je tejto (sorry) blbosti koniec. 25%.