janesX

Netuším, koľko to má epizód, ale všetky ktoré som videl, boli dobré. Nie je to len o malých pašerákoch, ktorým na letisku nájdu kilo heráku alebo koksu a mrknutím oka majú po dovolenke. Hlavnými - autentickými postavami (a zároveň rozprávačmi) sú tu aj rôzni zajatci niekde v džungli, alebo tiež mafiáni a dokonca aj agenti a iní "dobrodruhovia", ktorí sa ocitli (alebo sa stále nachádzajú) vo väzení. Každý príbeh je jedinečný. A vďaka dobrej dramaturgii aj napínavý, takže pri sledovaní mu určite aj vy budete venovať plnú pozornosť. Jednotlivé príbehy rozprávajú neraz so slzami v očiach sami skutoční aktéri z pohľadu toho, čo si sami prežili. Odporúčam. 70 - 80%.

Slovenský film s českým režisérom. Videl som ho predtým už viac krát, nikdy však nie od začiatku (ako teraz), pár krát to bolo až od legendárnej scény, keď sa Ondrej Muranica celý od bahna plazí úzkym potrubím, aby sa dostal von zo zavalenej bane. Vo filme je ale viacero pekných scén, ktoré sa už nemusia len tak ľahko dostať von z pamäte zaujatého diváka, trebárs tá, kedy sa Ondrejovi v plnej nádhere vracia pamäť. Alebo len tá malá scénka, keď jeho žena má pri veselom tanci pri lúčení slzy v očiach. Pre Slováka takmer kultový film, ja si myslím, že sa dal urobiť aj lepšie. Ale dávam rovných 80%.

Tak konečne som ho videl, toľko krát zmieňovaný film. Pripadal mi tak trochu účelovo (ale zdravo) namyslený a občas aj niečim milým prekvapil (prvá scéna s Martinom Hubom by mohla byť kľudne kultová). Tak teda prekvapil, ale občas aj neprekvapil. Hlavne sa tu stále viac množili scény, kedy niekto niekoho, alebo niečo obsypuje bankovkami, alebo rozhadzuje mince po okolí. Bolo to už niekedy cez čiaru, no chyba môže byť aj tak najskôr vo mne, keďže ja zase až tak na tie peniaze stále nie som a toto množstvo scén so mnou nerobilo vôbec nič, teda okrem toho, že mi pripadali zbytočné. Inými slovami je to asi tak, ako s desať krát opakovaným vtipom. Ale nakoniec, hlavná postava si hneď na začiatku zadá jasný cieľ, ktorým je stať sa milionárom, takže som dobre vedel o čom to celé asi bude musieť byť. No ale aj tak.. 65%.

Má to pekné, až veselé farby, je to najfarebnejšia rozprávka za posledné roky, no aj tak to nemá tú správnu atmosféru. Namiesto rozprávkových postáv a bytostí väčšinou vidím stále len perfektne "vyčistených" hercov vo fungeľ novučičkých kostýmoch. Predpokladám, že herci si to svoje odohrali vždy hneď na prvý šup a režisér kývol rukou, že to bude oukej (alebo žeby tu možno chýbala autorita režiséra?). Škoda, lebo niečo je naopak zahrané dobre a k tomu tie hravé triky a animácie sú tiež celkom vydarené. Až to dokopy pôsobí trochu rozporuplne. Rozporuplne na mňa pôsobila aj hudba - niekedy sa objavil celkom pekný melodický (ale aj tak často nedozretý) motív, vzápätí na to (a žiaľ oveľa častejšie) som počul tú najgýčovejšiu melódiu, akoby prebratú zo slovenského Paneláku. Tak neviem. Je tu niečo zfušované? Alebo žeby to celé malo aj tak byť "len" pre deti? Ak by to malo byť "aj tak len" pre deti, potom by ma ozaj niečo zaujímalo: Pozrie si to malý divák do konca, alebo to vypne pätnásť minút pred koncom, tak ako ja?

Dokument, ktorý po ľahšie stráviteľnom začiatku sa pomaly presúva na rôzne miesta činov (Poľsko, Ukrajina) a zachádza  stále viac a viac do ich temnej hĺbky. Nie, nie je to o Baarovej, ani o Braunovej a ani o vrahyni vlastných detí Goebelsovej, je to práve o tých obyčajných ženách, po ktorých ostalo niečo, čo sa mohlo zdokumentovať a neskôr objaviť v archíve. A je to o obyčajných ženách, ktoré iba chceli slúžiť Nemeckej ríši a odchádzali na východ do zabraných krajín či už ako vychovávatelky, sekretárky, alebo zdravotníčky, alebo len manželky svojich mužov. Niektoré z nich boli zdesené hneď od začiatku a svojim rodičom domov písali ťažké a zúfalé listy o tom, kam to vôbec prišli, čo všetko musia vidieť a na akých krutostiach sa (dobrovoľne) musia spolupodieľať. No iné ženy si veľmi ľahko zvykli, buď vďaka cennostiam zabavených od Židov, alebo sa im len zapáčil novonadobudnutý pocit, že konečne niekde znamenajú niečo viac. A u niektorých sa objavili tyranské pudy, ktoré s ľahkosťou demonštrovali, len aby spravili dojem na svojich esesáckych kolegov. Veľmi dobrý dokument a dokument, ktorý vyplnil jedno prázdne a dôležité miesto. A už ma ani neprekvapuje, že je opäť z Francúzska. 85%.

Tak tu sa naozaj dá zasmiať. Oproti Susedom (odpad) a Profesionálom (odpad), je tu konečne niečo na pochvalu. Jediné čomu "nerozumiem", sú scénky Polnišovej s Kubovčíkovou pod názvom "Cuky Luky". Ak sú niekedy dlhšie, nekompromisne prepínam kanál, ale iba nachvíľu. "Cuky Luky" scénky sú skrátka totálne nepozeratelné, ale inak je s oboma týmito protagonistkami vždy sranda. Takže toto je naozaj jediným "tŕňom v oku" tejto komediálnej skeč-šou, inak skvele zohratou partiou, kde výborne zapadol aj Sväťo Malachovský. Pre mňa je Kredenc zárukou úsmevu a tomuto trápnemu humoru (relatívne) úplne rozumiem. A mohlo by to mať kľudne o desať minút viac. 62%.

Najhoršie by mohlo byť, keď si ničoho neznalý divák zapne Partičku uprostred nejakej (hociakej) scénky. Vtedy je zaručené  že chudák divák ničomu nerozumie a ničomu ani rozumieť nemôže, napriek tomu by to mohol považovať za úplný odpad odpadu (a dokonca prepnúť na iný kanál), čo v skutočnosti tak vôbec nie je. Protagonisti tu totiž "zaživa" plnia rozkazy vopred zadanej, niekedy celkom dômyselnej hry, pričom musia zapnúť mozgy a improvizovať a zároveň sa držať zadania a hlavne dávať bacha na to, aby to bolo vtipné. Okrem toho, že sa tu ukáže ozajstný humoristický talent, určite je to pre hercov aj poriadna rozcvička. Pre mňa je Partička niekedy až vyčerpávajúca (po pár desiatkach epizód) a o trochu radšej mám ich novší komediálny výtvor - Kredenc . 60%.

Aj tento vojnový dokument je jedným z tých lepších. Takmer všetko je tu až notoricky známe, avšak tak pekne chronologicky zoradené a tak prehľadne upravené, že sa to dá vrelo odporučiť aj do školských lavíc, trebárs namiesto lenivého učiteľa dejepisu. Presné štyri (80%).

Jeden z tých lepších dokumentov, rekapitulujúcich druhú svetovú vojnu. Táto austrálska séria si vo veľkej miere pomáha všemožnými citátmi a výrokmi, čím sa od iných dokumentov aj celkom jasne odlišuje. Dokument niektoré dôležité udalosti preskakuje, ale to možno práve preto, že boli veľa krát povedané všade inde. O iných udalostiach sa zase snaží rozpovedať trochu inými slovami, no stále pravdivo (pričom mu ako dôkaz pomáhajú spomínané neustále výroky dotyčných predstaviteľov) a objektívne. Okrem tohto môžem doporučiť aj iný, len o rok starší a tak isto šesťdielny austrálsky vojnový seriál Vzestup a pád: bod zvratu 2. světové války

Bolo by to s úsmevom, ale so zohratími zabávačmi. A tak si myslím, že na toto by v pohodičke postačil aj Juraj Šoko Tabaček sám a bolo by to lepšie či už s úsmevom, alebo bez. Mne sa ten M.Čekovský skrátka nikam nehodí (zato je všade) a stále na mňa pôsobí len ako taký "polohulvát". Neviem prečo a ospravedlňujem sa za to. Potom réžia z STV si myslí, že ak použijú hokejistu a k nemu pár pekných ksichtov (Martina Zábranská), potom stačí už len narýchlo niečo posplátať a hlavne zájsť si zo štyri krát niekam na pohárik a ešte spraviť reklamu nejakému výrobcovi chlastu. A po tom chlaste si ešte zájsť na klobásu. Však to Slovákovi úplne stačí.