Trevor

Príbeh, ktorý som vôbec nepoznal a až po skončení filmu sa pozrel na tieto tragické preteky bližšie. Treba povedať že spracovanie je naozaj dobré a jedna sa o jeden z mála filmov poslednej doby ktorý by mohol byť ešte dlhší a trochu viac mohli rozvinúť osud Emericha Ratha v neskorších rokoch, na druhej strane mohlo by to aj uškodiť, ťčažko povedať. V každom prípade životopisné filmy o športovcoch západný susedia vedia točiť.

Na slovenské pomery nečakane dobrý a nestranný film, ktorý konečne nebol vyrobený na objednávku politickej strany či strán istej ideológie s cieľom zdiskreditovať inú stranu ale celkom výstižne vyobrazuje divoké prvé roky samostatného Slovenska. Bonusom sú české titulky, ktoré s radosťou použijú aj bratislavčania, záhoráci, žochári, trogári a aj stredoslováci kua kua...možno trochu zdĺhavé, ale na rozdiel od Svine či Ostrého noža zaujímavé a objektívne.

Trápny pokus čoraz trápnejšieho Safri dua Playe-A-Live Murphy&Falchuk ako tak obmeniť a napodobniť pomerne úspešné Polanského Rosemary má dieťatko. Svetlých zábleskov je pomerne veľa, ale celkovo je to taká vata okolo dlho očakávaného prekvapivého rozuzlenia, ktoré ale bohužiaľ nepríde. Okrem toho otrepaný matriarchát, zlí biely ujovia čo ovládajú svet, kedy konečne ženy budú môcť natočiť feministický horor (výsledky všetci poznáme), za všetko zlé vo svete môžu muži a bolo by lepšie keby vymreli. Ak je to tak tak určite treba začať s pánmi Murphym a Falchukom...

Tak im to napokon konečne naplno vyšlo, a nás menšinu heterosexuálnej spoločnosti tvorcovia vďaka svojej neuveriteľnej korektnosti tých záberov ušetrili...Za záverečné štyri minúty aspoň tá jedna *, aj keď tu ba sa naozaj už oplatilo nazývať seriál svojím menom...otázkou je či sedemnásťročné zadky chlapcov má radšej Don Mancini alebo Samir Rehem...

Nebolo to až také zlé a éra FF asi ešte nie je úplne za nami, možno nebolo najlepšou voľbou začať poslednou časťou série...alebo hej?

Vôbec nebolo na škodu pozrieť si to ako Autobusy v jednom kuse, predsa len druhá časť mi prišla o niečo menej realistická, najmä vo svojom závere a tak prevláda väčšie nadšenie z časti prvej, viac podobnej verzii z roku 1993. Celkový dojem za oba kúsky v červených číslach, takže spokojnosť.

Pravdu povediac mojej najobľúbenejšou ostane asi verzia z roku 1993 vtedy bol mušketierom na krátku dobu v škole asi každý, našťastie sa to väčšinou skončilo bez vypichnutých očí či rozpáraných čriev. Najviac mýlili asi kostými, predsa len človek bol už tak nejako zvyknutý na klasickú vojnu blue jackets proti red socks, aj keď hokej a bejzbal moc dokopy nejdú. Spracovanie Dumasa nesklamalo ani v tejto verzii, paradox je že tú knihy sa chystám už tak dlho prečítať až som zabudol že som ju ešte nečítal a keď si na to spomeniem a chcem ju pri objednávke kníh pridať väčšinou je momentálne nedostupná...

Násťročná fanynky by sa s takouto verziou Petra Parkera asi ťažko vysporiadali no nás ostatných by to rozhodne potešilo aj ako celovečerný film.

Nezamknutie dvere na radu psychiatričky nemusí byť vždy najlepší nápad...solídne.

Veľmi príjemné prekvapenie z Austrálie, je dosť možné že sa tentokrát naozaj držali predlohy takmer presne, neobsahuje to žiadne prehnane korektné prvky, žiadne doktríny a zobrazuje sympatický príbeh nefunkčnej rodiny ktorý okrajovo pripomenie Príbeh z Bronxu. Spolu z End of the fucking world (aj keď ten nebol v réžii Netflixu, teda prvá séria) a Dark jedno z najpríjemnejších prekvapení objavených na Netflixe bez toho aby som o tom ktorom seriály dovtedy čo i len tušil alebo prečítal si čo i len jednu pozitívnu recenziu odborníkov na refresheri, aktuality či iných plátkoch.