vizonto

"Malý krok pre človeka, veľký skok pre nórsku byrokraciu". Odkaz na historické udalosti pri americkom pristávaní na Mesiaci, výborné vykreslenie ľudských vlastnosti - selfie pri nešťastí, manipulácia verejnej mienky cez média, zverejňovanie neoverených infomácií. Skvelé stop-motion nielen pre deti plné nápadov, protiklady pováh odvážneho Louisa a ustráchaného Lucu, ktorého slovenský dabing je rozkošný. Opať sa stretneme s gorilou menom Emanuel Desperados, unudeným redaktorom miestnej televízie Melvinom, či dedkom pred televízorom, ktorý zaspí hneď po tom ako zahlási: "To je také vzrušujúce", ale aj novými postavami v podobe primátorky Flaklypy, ktorá pokazí čo sa dá, ale zodpovednosť berie len za úspechy, "máte našu morálnu podporu".

Toto je život, aj s jeho vnútornými bojmi. Aj po viacerých dňoch od pozretia vo mne výrazne rezonuje. Zdanlivo banálny príbeh, ale to najdôležitejšie ostáva nevypovedané. Svet od nás čaká, aby sme si to svoje vždy odmakali, bez ohľadu na to čo práve prežívame vnútorne. Odzbrojujúco nepríjemný John Turturro. Režisér v postave brata opäť po Tichom chaose apeluje nato, že vnútorná harmónia je dôležitejšia ako práca a sám pritom odvádza výbornú robotu. Ukazuje nuansy filmárskeho remesla, tlaky ktorému je vystavený, chyby ktoré robíme všetci, potrebu zmierenia a snahu svoju prácu robiť čo najlepšie.

Mohlo by slúžiť aj ako motivačný film. Svieže dialógy, veľmi pozitívna atmosféra, ale keď treba zvážnieť, tak zvážnie na správnom mieste. Záver by sa dal scenáristicky zvládnuť asi aj lepšie, ale na začínajúcich autorov vynikajúce. Pablo Pauly svojím herectvom výrazne zvýšil úroveň filmu. Ešte keby tam toľko nehúlili.