vecnaAmbra

Chcela som dať nižšie hodnotenie, keďže to plynulo trocha nudnejšie a ani náhodou sa nedalo povedať, že by som napätím nedýchala, ale napokon sa prípad celkom zaujímavo vyšperkoval. Dosť sa mi rátal ten predzáverečný Hastingsov chlapsky spravodlivý hmat, čo je v jeho podaní celkom nezvyčajný úkaz. Zato slabosť slečny Lemonovej pre mačky sme mohli spoznať už napríklad aj v časti o záhade egyptskej hrobky. Poirotov konečný výraz to celé zaklincoval. Na Poirotovkách sa mi páčia aj také tie detaily- ako Poirot pije čaj z takého skleneného pohára, ktorý sa vložil do takeho akoby podpohárovníka s uškom- videla som to iba u mojej babky v Poľsku :-) (Pozor SPOILER: Fakt som do poslednej chvíle dúfala, že v tom nemá prsty ten nápadník slečny Lemonovej. Predsa by jej ho človek doprial aj s tým jeho nevinným výrazom. V Poirotovi sa často práve osoby s tým najnevinnejším výrazom stávajú obratom chladnokrvným vrahom. Ale takto to aspoň do seba zapadlo a páči sa mi, že ten podozrivý chlapík od mafie páliaci dokumenty bol celkom charakter a až do poslednej chvíle vlastne nikoho nezradil).

Zaujímavá, mierne potemnená atmosféra, ktorú občas presvetlil Hastings trapošiaci pred stanom doktora, páchateľa som podobne ako iní odhadla, ale možno aj tým, že dávnejšie som túto časť už zrejme videla a na kliatby vieme, že v prípade Poirota nemusíme veriť, ale na ľudskú zlobu áno. Zhadzujem body za pomerne obvyklé neisté dôkazy a debilné prezradenie sa páchateľa na konci.

Táto časť sa mi z tých kratších epizód dosť páčila. Taká trochu iná, kde Poirot poskladá jednotlivé dieliky pozadia prípadu svojím brilantným úsudkom. Hasting sa ako zvyčajne nadchne pre nejakú dočasnú zábavku- tentoraz fotoaparát a uveličene sleduje dámy na módnej prehliadke a slečna Lemonová sa márne snaží vyvolať u Poirota záujem robiť niečo so svojou postavou. V podstate spolu s Jappom tentokrát ani riadne netušia, že diskrétny Poirot vlastne vyriešil prípad!

Prvá časť, nejaká väčšia omáčka ohľadom spoznávania Poirota by možno bola aj zbytočná, tuto hneď vidíme jeho povahu, ale príbeh ma veľmi nezaujal, asi ako zo Sherlocka Holmesa, trocha zrýchlené na objasnenie a aby si niekto takto komplikoval spáchanie činu o ktorý tu ide... nereálne až príliš :-) Suchet je sympatický tým svojím spôsobom, ale ešte občas taký príliš pózovitý, postupom času sa do svojej role vžil tak, že to pre jeho Herculovský charakter bolo tak akurát. Ale milo vidieť kolorit tých prvých rokov, slečnu Lemonovú ešte troška strapatú a klasicky pripečeného Hastingse.

Dve hviezdy za upršanú atmosféru a motív ale ten koniec to snáď nie! (SPOILER: ako sám Poirot povedal voči páchateľovi nemal jediný dôkaz a tak chcel získať priznanie výmenou za 24 hodinový náskok? Ktorý páchateľ by priznanie za takých nevýhodných okolností dobrovoľne podpísal, keď sa k ničomu priznať nemusel, mohol jednoducho trvať na tom, že nič nespáchal a nič by sa mu nestalo? A ďalej, tým, že voči páchateľovi nemáme dôkaz, nemáme ani vysvetlenie na základe čoho Poirot svoje podozrenia vydedukoval a potvrdil, nehovoriac o tom, že ešte na konci tá žena v súdnej sieni tiež stále hovorila, že videla ako manžel zavraždenej dáva jed do jedla- zostalo nevysvetlené. Stále som čakala na nejaké hlbšie objasnenie a tu kde nič-tu nič - koniec).

Pridávam sa ku kladným hodnoteniam. Neviem do akej hĺbky film zodpovedá skutočným udalostiam, no napr. detaily, ako posledná fotografia zavraždenej bola naozaj urobená v ten večer ako došlo k udalosti, našla som tiež starý poľský článok 10 rokov po vražde, z ktorého vyplývalo, že špekulácie a  viac veci neobjasnených okolo prípadu bolo neustále, obyvatelia Milošic tam opatrne priznávajú, že Komenda nemohol tak dobre poznať Milošice, telo dievčiny totiž nájdené na mieste hoci priamo v dedine no o ktorého existencii ani niektorý stály obyvateľ nevedel, dievčinu tiež zrejme musel niekto počuť, páchateľov bolo zrejme viac atď. Keď si spomeniem, ako 15 ročná som bola prvý krát v živote na diskotéke zhodou okolností tiež na poľskej dedinskej zábave a skoro som nemohla zaspať len preto, že ma dvaja chlapci tak trocha objali a tu aká hrôza! Každopádne viem sa vžiť do pocitov Tomasza, ktorý sa pod tlakom k činu priznal. Niekedy sa človek dostane do takého stavu, že ani sám už neverí tomu čo sa to vlastne okolo neho deje a nemá silu primerane reagovať. Klobúk dole vierohodným a prirodzeným hercom, ktorých tu vidíme, na čele s hercom hrajúcim Tomasza. Aj tí väzni boli ako skutoční a vôbec, všetci pôsobili veľmi reálne.  Hudba pasuje a ani časti filmu, ktoré sú také trocha patetickejšie kvôli väčšiemu dojmu a klasické filmové pasáže, nie sú našťastie prehnané a pôsobia autenticky. Nakoľko sama mám poľský pôvod, tak nejako dobre mi vždy padne vidieť tie poľské tváre hercov a oceňujem, že poliaci aj na základe vlastného vážneho pochybenia, dokázali natočiť takýto otvorený film. Sám režišér sa ale vyjadril v zmysle, že mu nešlo v prvom rade o nejakú zovšeobecnenú kritiku, lebo všade sa nájdu ľudia tak nespravodliví ale aj takí, ktorí sa snažia pomôcť, aj keď niekedy bohužiaľ veľmi neskoro. Komenda si pôvodne neprial vznik filmu, pretože sa obával, že nebude natočený pravdivo, napokon však sám pripustil, že film je verný a v Piotrovi Trojanovi sa videl sám. Je to však tak smutné, spomenula som si na toho masového sovietského vraha- Andrei Čikatilo, v prípade ktorého existuje len mimochodom spomenutý fakt, že za jednu vraždu, ktorá mu bola neskôr dokázaná, bol popravený celkom nevinný človek. Popravený! Ako sa ten nevinný úbožiak asi musel cítiť? Nikto by sa nad tým ani nezamyslel.... Aj preto ešte raz palec hore za tento film. Podľa niektorých poľských zdrojov prípad sa opäť prešetruje a vznikajú nové teórie a podozriví, no ja si myslím, že Ťažko obnovovať a spravodlivo posúdiť takto starý prípad.

Celkom fajn časť na oddych aj keď záverečné dokazovanie by zrejme neprešlo pred žiadnym sudcom, ale predsa ide hlavne o logiku (tá moja tuším nesiahala ďalej ako po Hastingsove uvažovanie :-D ) a príjemne strávené chvíle s Poirotom. Naháňačka áut mi prišla vzrušujúca asi ako návšteva supermarketu a komické mi prišli sny slečny Lemonovej hľadajúcej kľúče, ale inak to pekne a milo plynie. Poirot sa nám pateticky chystá na dôchodok, ale v skutočnosti v porovnaní s týmto jedným z najstarších dielov je ešte dlhá, dlhá detektívna dráha pred ním. (SPOILER: trocha mi chýba vysvetlenie či tá stará bola dohodnutá s mladou, lebo na začiatku to podľa rozhovoru tak nevyzeralo. Nebodaj babizňa vylomila zámok v kufríku, ukradla obsah a sama nejakým zázrakom sa dostala ku kupujúcemu záujemcovi skôr ako osadenstvo autobusu? Mladá nakoniec len zlostne sykla na Poirota. Tiež jedine v Poirotovi vidím viacero krát ako sa z "milej dívky" razom vykľuje zákerná ženská.)

Netvrdím, že by to bolo zlé zahrané a ani, že ja by som dokázala natočiť čo i len jediný film, ale pre tento humor nemám zmysel. Volám to fekálna zábava, lebo na hladnom decku a jeho debilnom otcovi, chudákovi pošťatom postihnutom či zvrátenej buzne žiaden vtip nevidím a skôr mám pocit hnusu. Možno pre nejakého puberťaka je to haluz, ale ja keďže som vyrastala v rodine Jehovových a sama odtiaľ odišla a nesympatizujem s nimi, musím napriek tomu povedať že to zobrazenie zhromaždenia svedkov s dlhovlasým jediným nadradeným bratom je absolútny nezmysel a vôbec to tak nie je, tak si mohol režisér vybrať aspoň nejakú inú sektu, je ich dosť, či aj vymyslieť vlastnú. Predsa nemám rada, keď hocijakému vyznaniu druhých sa prisudzujú nepravdivé veci.

Príjemne sa to sledovalo, aj keď na Smrť na mysu sa to nechytá. Hastings je proste natvrdlý exot. Znižujem hodnotenie za záverečné rozuzlenie, čakala som vzhľadom na stupňujúce sa napätie niečo o dosť komplikovanejšie.

No tak tri a pol za to, že starnúci Columbo z prelomu 80 a 90 rokov bol správne sympatický a tá atmosféra mala niečo do seba, taká mierne temnejšia no dobre sa na to dívalo, aj keď zo začiatku človek s miernou pochybnosťou sleduje, čo sa z toho vlastne má vykľuť. Vrah má taký nepríjemne prenikavý pohľad, čo sa na jeho postavu hodilo. Obete mi zas prišlo trocha ľúto, veď mu v niečom aj pomohol. Zaujímavé zábery, ako ten pohreb. Mohli však ukázať, čo vrah robil tesne po vražde, keď to napokon zohrávalo nejakú rolu, no akoby zostrihnuté, aj keď dá sa domyslieť. Trik s nakreslením znaku na papier a uhádnutim som si aj sama domyslela a možno si aj pamätala, keď som diel pozerala dávno. Ani tá ďalšia záhada s fotením objektov vlastne napokon nebola nejako preborná, no moje hodnotenie dosť spriemerňuje hlavne záver, (SPOILER- lebo zabudnutý náboj bola jednoducho iba hrozná náhoda, prehodené šrúbováky vlastne tak isto a nelogické jednanie vraha mimochodom už použité aj v inej časti seriálu- pokusiť sa zabiť Columba? Usvedčil by tým iba sám seba a ešte aj mal na krku Columbovu vraždu.)