vecnaAmbra

Odporné. Priznajme si, občas sme zvedaví na znásilnenie (vo filme), ale toto vrátane niektorých iných scén bolo najodpornejšie čo som videla, takže som ľutovala, keď som ešte nejakú dobu mala tento film nechtiac v hlave a s ním aj nepríjemné pocity. Celé to prostredie, vrátane tej zábavy bolo silne depresívne, promiskuitné, napokon (alebo na začiatok) vlastne vidíme že tí dvaja spolu vlastne pekne ladia (nutne príde na myseľ, že herci sú (boli) manželia)........ Neviem no, jedna hviezda asi za hercov alebo čo, tí francúzski sú obvykle dosť charizmatickí a tiež že niekto niečo také zvláštne vôbec vymyslel.

Ku koncu troška zrýchlené ako tomu občas v Poirotových kratších epizódach býva, vyriešenie troška pritiahnuté za vlasy, ale s prižmúrením oka celkom fajn.

Columbo má málokedy takéhoto príjemne plešatého a požmurkávajúceho protivníka. Avšak moje sympatie jeho osobnosť nemohla získať pri predstave, že brata mohol vlastne ešte zachrániť, pri lepšej pozornosti vidíme že dýchal a zrejme sa v tej pivnici neskôr ešte hýbal a on ho nechal takto chladnokrvne postupne dožiť, zatiaľ čo si v pohode kupoval víno na aukcii. Takú smrť by som nikomu nepriala. Tá jeho sekretárka Karen ma tiež napokon prekvapovala. Nuž asi nie je všetko tak ako to vyzerá. Columbo je tu však v plnej paráde v najlepších rokoch, riadne strapatý, pískajúci si, sympatizujúci so svojimi rodnými Talianmi, s hlavou plnou prípadu kdekoľvek sa nachádza, no medzitým si stihne zapísať aj šalát a mlieko, čo žiada kúpiť pani Columbová.

Seriál, teda staršie epizódy sa mi spájajú s jesennými podvečermi po vyučovaní na strednej a možno ešte aj základnej škole, kedy som už oddychovo naladená zapínala televízor. Neskôr pribúdali zaujímavé novšie časti, na ktoré som sa vždy tešila. Keď som si po dlhšej dobe opäť pustila staršie epizódy veľmi dobre mi padla tá zabudnutá uvoľnená, humorne ladená atmosféra, duch tej doby, slečna Lemonová, naivný Hastings, ale musíme uvážiť, že ani ten Japp by vlastne bez Poirota nikdy nič nevyriešil. Na Poirotovi je krásne to, že keď ho niekto súdi z prvého dojmu, teda obvykle niečo v zmysle puntičkárskeho bruchatého vševediaceho nadutca, je to vlastne veľký omyl. Najmä v neskorších, možno menej humorných zato o to veľkolepejších častiach mnohokrát len náznakom, či nejakým gestom zistíme, že Poirot má vlastne veľké srdce a dokáže veľmi kultivovaným spôsobom vyjadriť hlboké pochopenie k pocitom druhých. Aby som však nevynášala iba chvály, musím povedať, že niekedy sa dosť zasmejem pri najklasickejšom scenári stretnutia všetkých podozrivých na konci, kedy páchateľ len kuká a čaká, či ho Poirot identifikuje a všetci sú hrozne prekvapení, ale tiež na často nereálnych reakciách zúčastnených, keď sa dozvedia o smrti nejakej blízkej osoby a často aj ďalšej a ďalšej. Keď to tak uvážime, okolo Poirota všetci kapú ako muchy. Keby Poirot naozaj existoval, zakázali by mu nielen vstup do iného štátu, ale hádam aj vychádzať z domu, lebo by ho považovali za predzvesť smrti. A tiež keby existoval takto skvelý detektív, ktorý dokáže vyriešiť každú jednu, ale naozaj každú vraždu, tak snáď aj potencionálny vrah by si rozmyslel, či sa mu oplatí zabíjať v prítomnosti Poirota a nemal by to radšej odložiť na inokedy. Áno, takisto všetky časti nie sú rovnako dobré, takže momentálne sa pri výbere viacmenej riadim hodnoteniami tu na čsfd, ale už len spôsob, akým Suchet vdýchol život tejto postavičke je bravúrny. Myslím, že už tu toho bolo na túto tému Sucheta popísaného dosť, tak už len toľko, že v roli Poirota jediný pohľad jeho očí dáva vytušiť nesmiernu inteligenciu.

Neviem sa pridať k takémuto vysokému hodnoteniu. Od začiatku som skoro ani nemala pocit, že sledujem Poirota, jedine čo ma ukľudnilo boli chvíle, kedy sa objavil na scéne a videla som, že je to naozaj on. Miestami trocha psycho až hororový Poirot a niektoré postavy mi už liezli na nervy, najmä keď pri záberoch na nich som si pripadala ako v nejakom strašidelnom panoptiku. Dve hviezdy za chvíle kedy sa to ku koncu všetko zdramatizovalo, aj keď to bolo dosť prehnané. Inak som sa len celý čas snažila prísť na kĺb tomu, čo sa to vlastne na tej obrazovke odohráva. Predlohu som síce nečítala, ale verím tomu čo viacerí píšu, že bola pomerne odlišná. V Orient exprese sa podarilo vytvoriť veľkolepo mrazivú a prosto geniálnu atmosféru. Tuto v slnečnej Sýrii akoby bola snaha o niečo podobné, ale nejako to nefungovalo. A to inokedy mám Poirotove výlety dosť rada.

Mierne skleslý, prachoobyčajný seriál, ale či také nie sú aj mnohé skutočné každodenné rutinné životy? Chválim hlavne veľmi prirodzené a uveriteľné výkony hercov, Kocourková- Synková- typická odporná riaditeľka a Macháčková by tromfla ktorúkoľvek učiteľku, to jej neustále povzdychávanie skoro za každou vetou sa mi zdalo tak učiteľsky vierohodné. Topfer taký obyčajný chlapík- tak trošku macko, občas pohodový truhlík, o to neuveriteľnejšie pôsobilo, že by sa do takéhoto "playboya" a ešte k tomu ženatého zamilovala krásavica ako Brožová, nad tým som sa teda riadne zasmiala, keď som ich videla spolu. Ale dobrí boli vlastne všetci, možno práve tým, že boli proste úplne obyčajní ľudia, ako to aj vo svete chodí, vid. Pešák- Bronislav Poloczek, sused niekde na dedine ako vyšitý, alebo Suchařípa- notár, ako zdôrazňoval tie vety, no prosto lepšieho by nenašli. Druhú sériu som priznávam celú nevidela, trocha som sa v tom strácala a vlastne záujem o rodinu Králových už iba opadal. Ale len tak na vyplnenie času sa to dalo sledovať, žiadna hanba tomuto seriálu.

Výborne sa na to dívalo, ale keď je to tak neuveriteľné, náhodné a ešte aj ten spôsob odhalenia....troška odveci.

Zaujímavý diel, za mňa skôr priemer. Mňa to vystúpenie Columba v show iritovalo, pretože to bola taká zbytočná vsuvka a ukážka za každú cenu akože roztomilého Columba. Columba mám rada, ale nemusí to zas preháňať.

Musela som sa po celý čas uškŕňať nad zakrývanou nervozitou vraha, ktorú chytal postupne už len pri pohľade na dotieravého Columba. Vlastne ten herec to tak presvedčivo zahral, že sa dalo veľmi ľahko vycítiť, že jeho pokoj je navonok iba predstieraný. Columbovi už evidentne vôbec nič nehovorí aspoň najmenšie ohlásenie vopred, či aspoň slušné zaklopanie na dvere a tentokrát svoju inteligenciu príliš neskrýval. Páčilo sa mi, že v tomto diely vyšetrovanie a stopy mali hlavu a pätu a prípad to bol naozaj zaujímavy. Ktovie ako to s tými psami celé nakrúcali. Tiež kebyže som si neprečítala komentáre, ani vo sne by mi nenapadlo, že tá mladá bruneta, je zároveň "bloncka" zo známeho seriálu. Po tom čo už si páchateľ zrejme vydýchol natoľko, že "to" stoicky mimochodom vyslovil, tak ten úplný koniec v zápätí si vysvetľujem tak, že páchateľov ťažko nadobúdaný pokoj už jednoducho musel asi úplne rupnúť, lebo inak by to bol od neho veľmi nerozvážny krok. A či sa fakt dajú psy takto nielenže vycvičiť, ale ešte aj "precvičiť"? No to sa mi zdá kúsok pritiahnuté za vlasy, ale aspoň nechýbalo napätie. A Columbov pes "Pes" jednoducho nemá chybu :-)

Taký pohodový diel, pokiaľ sa nedáte zmiasť tým kto s kým vlastne bol a ku komu patrí.