bloodline

Žiaľ, krutá realita... Financie v rukách psychopatov a výsledok sme mali možnosť vidieť v priamom prenose (a ešte budeme vidieť). V snahe o komplexnú interpretáciu stavu vecí siaha dokument po kanonáde pojmov a vysvetlení a preto je jeho neoddeliteľnou súčasťou tlačidlo pauza. Konieckoncov podobným syndrómom trpí aj The Big Short. Netreba čakať žiadnu oddychovku, ale plnú dávku faktov, po ktorých máte chuť vyskočiť z okna bez istenia, zatiaľčo tí odvážnejší jedinci, so zmyslom pre kulinárstvo, zrichtujú Molotovov koktejl pre ranný pozdrav do banky. Tento militantno-korporátny kapitalizmus nemá s demokraciou nič spoločné a pre svoje víťazenie vyčaruje aj nemožné, len aby dobrí ľudia nerobili nič.

Ak ma Star Wars obišli masívnym oblúkom, potom The Fifth Element zasadil do srdca nadnesenej sci-fi zábavy oblúk víťazný. Šialená jazda plná neortodoxného humoru aká sa nevidí ani v najzaostalejších kútoch galaxie. Kostýmy zľudoveli, casting, námet, scenár či réžia nabrali status postmoderného kultu a tam, kde Star Wars hádžu flintu do žita, začína Besson s elementmi otáčať skóre spoza trojkového oblúka. Jeho jazda na vrchole len podčiarkla súdobú mantru originálne všestranného umelca. Obrovská škoda, že v súčasnej dobe to (zatiaľ) prestalo platiť.

Paródia či horor? Žánrový mačkopes s nulovou esenciou strachu, ktorá originalitu chytá za chvost iba v úvodných 5 minútach. Zvyšok si odkrojí tupá masová vyvražďovačka za akú by sa nehanbil ani strašidelný spin-off Beverly Hills 90210. 1 a 1/2*

Milujem Twins (ale nie tie slovenské)! Vyrastal som na nich. Na skvelom slovenskom dabingu, na tak skvele hroznom herectve Arnieho s veľkým srdcom, nezabudnuteľným DeVitom, a hriešne krásnou Kelly Preston. Komediálna klasika v mojom kinematografickom chotári, ktorá vykalkuluje smiech a úsmev aj vo vysokom štádiu depresívnej gravidity :)

Únos treba chápať ako dobre cielenú politickú satiru a nie ako mienkotvorný dokument na propagandistické vzbĺknutie vášní pre precedens v jurisdikcii. Samotné historické udalosti by v niektorých prípadoch vykreslila dôveryhodnejšie aj Horná Dolná, ale po technickej stránke už konečne filmári dobiehajú dobu (aj keď v tomto ohľade skladám väčší kompliment Červenému kapitánovi). Režisérska stopa skôr pasovala na hraný dokument, v čom utvrdzovali aj herecké výkony. S časovým ohraničením vznikol iba malý priestor na zložitejšie poprepletanie zákulisného boja kohútov s veľkým egom. Takto nám bol večerníčkovým spôsobom prerozprávaný príbeh o tom ako zlodej uniesol zlodeja (a dodnes lapajú iba jedného z nich). 3 a 1/2*

Bruce Willis ako stelesnenie Šakala rovná sa trefa do čierneho. Herecké esá skladajú zaujímavý thrillerový sled a posúvajú šakalíkové šibalstvá nad chválitebné oznámkovanie. Žiaľbohu, scenár na úrovni vreckového zlodeja a réžia zaostávajúca aj za lúpežným prepadnutím so štrimpflou na hlave nakopili priveľa školáckych chýb do ultraprofesionálneho životopisu zabijaka, aký navonok odprezentovali. Napriek tomu z obľúbeného regála filmov The Jackal nevypadol, aj keď už nie je pre mňa tým dychberúcim zážitkom ako za čias tínedžerskej pochabosti.

Dráma prešpikovaná naivitou, ktorú vstrebe s minimálnou ujmou asi len americký divák. Prízemný pohľad na kybernetickú spoločnosť, kde najväčším prehreškom popularity býva offline status a cucanie zápletky z prsta dávno stokrát lepšie prezentovanými "náhodami" ani nemožno nazvať plnohodnotným námetom na trápny blog s čítanosťou na úrovni umelej inteligencie MS DOS. Inšpirácia Orwellom očividne razí ako pozostatkový alkohol po fláme s Vladimírom W. ml., ale etické ponaučenie postráda logiku, pretože korporátna realita už predbehla morálny status ďaleko chytrejšími a globálnejšími prostriedkami na stratu súkromia a identity.

Iniciatívou hýriaci pokus o skonštruovanie univerza pred marvelovským letopočtom. Wow efekt z originálnej jednotky dostihol dvojku v načančanej komplexnosti výpravy, ale ten rýdzi gangsterský duch na intergalaktickej úrovni (pravdepodobne) vďaka tomu vytuhol ako cornetto. Dokázal nadchnúť iba vo väzenskej pasáži. Po zvyšok filmu, všade tam, kde sa zjavili Necromongolovia, badať známky únavy materiálu a výsledný obsah je skôr podobný lacnej rutine, kde forma zhltla majoritný kusisko rozpočtu.

Chutne podarené béčko s najidiotickejšou dvojicou hlavných postáv od zrodu strieborného plátna. The Creeper má sexapílu na rozdávanie a po čase mu v tých jatkách aj začnete fandiť. Na škodu veci nepadol na úrodnú pôdu, popri hercoch, ani scenár. Nebyť toho, tak by svetlo sveta uzrela hororová delikatesa zo šablóny na strach pre menej náročných. 2 a 1/2*

Producenti môžu Alaha do nebies vzývať, že Barrack Hussein Obama nemohol do tretice skysnúť na štyri roky v Bielom dome (niečo mi tu smrdí rasizmom). Úspech filmu sa, podľa mňa, vlečie s módnou vlnou kydania na novú hlavu štátu v mierumilovnej a Bohom vyvolenej krajiny s orlom bielohlavým v znaku. Odhliadnuc od komerčného zákutia, ide o neokukaný mysteriózny kus poctivej práce, ktorý spása prérie pozitívnej kritiky právom. Tri štvrtiny naťahuje Get Out skľúčenú atmosféru do rozpoloženia súceho pre klinickú cvokarinu. Má nápad, rozvíjajúcu myšlienku, ťah na bránu, ale zároveň ultra rýchle finále. Vzhľadom na priebeh akcie je príliš jednoduchým sústom a hádže uterák do ringu vyšším poschodiam kladnej kritiky. Správne rasisticky uletený, napätím grandiózny avšak so záverom vysoko nekultivovaným k daným dejovým podmienkam.