Danikaa

Zaujímavý film. No mali by ste mať radi Adama Drivera, ktorý bol výborný a muzikály. Ja to druhé veľmi nemusím, preto také nízke hodnotenie.

Taký pohodový filmík. Dobre sa pozerá, dobre sa počúva, aj zdriemnuť si môžete a o nič neprídete. 50 %

Je to niečo úplne iné ako Osem statočných. Oveľa drsnejšie, oveľa dramatickejšie, oveľa reálnejšie. Tento japonský originál vôbec nie je rodinným filmom na príjemné popoludnie. Krásne zábery prírody, a k tomu Vangelisova hudba, trochu obrúsili tú japonskú strohosť, ale stále to je dráma. Neviem si predstaviť ten rok, ktorý museli prežiť Ushiodo a Ochi, kým sa mohli vrátiť na základňu pochovať svojich psov, nedúfajúc že by prežili. Hoci nie som psíčkar, milujem tieto verné zvieratká a film som oplakala teda riadne

Toto je asi prvý film, ktorý napriek vysokému hodnoteniu nikomu neodporúčam sledovať. Človeku je nevoľno z tých ľudských hyen a súdnictva, ktoré je asi na celom svete skorumpované a podmienené tresty sú výsmechom ľudských práv. Všetky tie deti by som najradšej vyobjímala. Nevedela som ten film stráviť a noc som mala krušnú.  Je tu dosť recenzií, s ktorými sa stotožňujem, hlavne čo sa týka potrestania tých zbabelcov, ktorí si dovoľovali na malé bezbranné deti. Výnimočne akceptujem aj vulgárne komentáre.

Od tohto 70 minútového filmu som nečakala vôbec nič. Nemastný, neslaný začiatok mi pripadal ako pozliepané vtipné scénky, ktoré mi aj vylúdili úsmev na tvári, no veľmi ma neohúrili. Postupne sa mi však ten suchý severský humor páčil viac a viac. A aj manilové lano, ktoré sa spočiatku javilo ako bezvýznamné, nám nakoniec pekne spojilo začiatok s koncom. Ponaučenie z tejto komédie, lano a bravčový guláš nejdú dokopy ;-) .

Film som dávno v minulosti videla, ale až teraz, po repríze som ho docenila. Už keď je niekde Tim Robbins, je jasné, že trihller bude kvalitný, no tu bol navyše vynikajúci Sean Penn. Dráma v závere a bez slzy sa to neobišlo.

Zabavila som sa, aj kostýmy sa mi páčili,aj hudba aj mladý Casanova, ale 69% je maximum.

Našťastie to nebol typický vojnový film. Od začiatku do konca nebol čas sa nudiť. Výhodou tohto skôr mysteriózneho, či psychologického príbehu je, že každý ho môže chápať inak. A aj koniec môže vyznieť pre niekoho depresívne, pre niekoho pozitívne. V každom prípade, s vojnovou atmosférou a udalosťami, sa zrejme každý jedinec vyrovnával po svojom. Fons Rademakers nám ponúkol zaujímavý pohľad na život jedného človeka v čase vojny a po nej.

Aj 42 rokov od svojho vzniku má tento dokument veľkú výpovednú hodnotu a text v záverečných titulkoch je aktuálnejší, ako v roku 1982.

Seriál začína znásilnením 17-ročnej Yeşil, strýkovym synom. Z chystanej svadby ju unesie Ersin, ktorý slúži v meste. Ich útek však končí smrťou Ersina a postrelenim Unala, za čo ide Yeşil do väzenia . Tam porodí a vychováva aj svoje dvojičky. Keď ju po siedmich rokoch prepustia, osloví Ersinovu rodinu s tvrdením, že on je otcom jej detí. Plán jej vychádza, aj vďaka priateľstvám, ktoré nadviazala vo väzení. Dochádza však k nepredvídanému vývoju, keď sa Yeşil a Ersinov brat Yasin, do seba zaľúbia. Čo bude nasledovať keď vyjde pravda najavo, ako sa zachová Yasin a starí rodičia, je predmetom tohto rýdzo tureckého seriálu. Ako vždy, musím pochváliť hlavne detských hercov. 50%