Dedincan

Spomínam si, keď v čase uvedenia "prvých" Hviezdnych vojen, doslova vyliezali aj z jogurtov. Je to legendárna sága, jeden z najzvučnejších filmových pojmov. K zhliadnutiu som sa dostal až nedávno. Moje očakávania boli prehnané. Iste, ide o začiatok príbehu a nedá sa tomu uprieť nejaká tá pamätná scéna, ale žiaľ, nič, čo by ma zdvihlo zo stoličky. V každom prípade, prelom milénií je nielen v kategórii sci-fi mimoriadne významný, no v konkurencii s takým Matrixom sa u mňa prvé Hviezdne vojny naozaj môžu skryť.

Po zhliadnutí politickej diskusie pod patronátom istého nemenovaného moderátora z téátrojky som si trochu potreboval resetovať mozog. Na Nielsena mám nostalgické spomienky a Vesmírnu prdu som zatiaľ nevidel. Nebola to však žiadna výhra. Občasné fekálnosti vyrovnáva Nielsenova príjemná spoločníčka či hranica korektnosti, za ktorú by sa dnes zrejme už neprechádzalo. Naozaj humorných miest tu však nie je mnoho a nebyť Nielsena, je hodnotenie ešte nižšie.

Správy na Markíze sú symbolom. Symbolom zúfalstva typického pre televízne spravodajstvo. Áno, keď mal človek osem rokov, mohlo ho to zaujať technicky podarenou grafikou hlavného spotu či moderátormi tváriacimi sa seriózne. Avšak premýšľajúcemu divákovi pred prahom strednej školy môže začať dochádzať, že v tom spravodajstve niečo nesedí. A poriadne. Atraktívny obal niekomu nestačí, iný si zas vďaka nemu zvolí aj prezidenta. Jednostranné televízne spravodajstvo môže byť pekné, len je škoda, že novinárska a redakčná práca je ponechaná na samotných divákov (overovanie z viacerých zdrojov, vypočutie všetkých strán, komplexnejší pohľad na problematiku), namiesto toho skôr bežne vidíme vlastnosti ako prezumpcia viny, nadržiavanie politickým lídrom z jedného spektra, subjektívne osočovanie vybraných skupín obyvateľstva a pod.. Jedna hviezdička navyše za nostalgiu a výrazné tváre, z ktorých niektoré sa dnes venujú už niečomu zmysluplnejšiemu.

Tak teda musím uznať, že to Česi vedeli už pred vojnou. Eva tropí hlouposti je veľmi príjemnou záležitosťou. Nenáročný dej je dokreslený skvelou dobovou hudbou a príjemnými postavami - teta, Evin brat, Eliška, ... no v prvom rade, absolutne famózna hlavná hrdinka, ktorú oprávnene prirovnávajú ku Katharine Hepburn v Leopardej žene. Pokiaľ to Nataši sekne podobne aj pri iných filmoch, určite si niečo ďalšie s jej obsadením rád pozriem.

Niekoľko až príliš jednoduchých príbehov, ktoré sa snažili byť obzvláštnené nezmyselnými prestrihmi. Niektoré príbehy by sa dali rozviť na celovečerný film, namiesto toho sa im strká ďalšia a ďalšia hlúpa "zápletka". Na druhej strane, komentátorovi, ktorý príbehy spájal, sa dá uznať občasná vtipnosť. Ak som teda videl najhorší počin českej kinematografie, musím bratom zablahoželať, že ich filmový svet nie je až taký beznádejný. Toto dielko nevnímam ako odpad, skôr ako silnejší podpriemer.

Pri rozširovaní svojho internacionálneho filmového obzoru som natrafil na albánskeho Maa. Balkán a cigánčina nie sú cudzie ani v našich končinách, reku nejak to zvládnem, aj keď som to našiel iba v originálnom znení. Ak by Che Guevara požil dlhšie, možno by sa podobal práve na hlavného hrdinu tohto diela. Prakticky celý film sa krútil iba okolo neho, jeho dialógov so ženou, so svojou komunitou, s úradnými štruktúrami apodobne. Nešetrilo sa hudbou (sympaticky ma prekvapilo početné používanie rámových bubnov), tancom, miestny ráz nečakane dotváral domáci medveď. Malý Mao sa objavil len v niekoľkých záberoch. Niektoré situácie boli iste vtipné, ale mám dojem, že kombinácia jednotvárneho prostredia s časom v ňom strávenom, sa podpísala na nemožnosti vyťažiť z tejto komédie viac.

Dané končiny som nenavštívil, ale domnievam sa, že sa môže jednať o pravde podobný náčrt miestneho koloritu. Voľba, akú by nechcel zažiť žiaden dospelý, zaviedla malú do nie veľmi šťastných okolností. S ostrihanými vlasmi mi pripomínala El či Evey. V úvode sa naskytlo aj niekoľko veľmi pekných okamihov, tie sa však postupne preliali do konštantnej bezútešnosti. Tak to tu máme... podpora Mudžahedínov/ Talibanu, Al-Kaidy, Hamasu či vyhovujúcich lídrov v Iraku, Líbyi, Latinskej Amerike či najnovšie na Ukrajine.. Vždy pekne zabalené, pokiaľ výnosy rastú. A ak sa niečo pokazí: "Ako sa to len mohlo stať"? Ale to je odbočka.. V každom prípade, film bol kvalitný.

Spočiatku nuda a otázniky, na čo sa to človek vlastne pozerá. Škoda, že to skončilo, keď to začínalo byť zaujímavé. Desať minút by to ešte zvládlo.

Márne som lovil v pamäti z hodín literatúry, aby som si spomenul na obsah tohto diela. Chcel som si pomôcť Wikipédiou, ale zhrnutie obsahu, ktoré poskytovala, nebolo extra príťažlivé. No tak som si išiel názor urobiť sám. Väčšinu filmu som nerozumel, kde je vlastne postava považovaná za choromyseľnú. Takáto vlastnosť by sa v rámci tejto hry dala pripísať snáď každému, na čele s dobre vyzerajúcim, no prakticky idiotickým Brandom.. Snáď každému, práve okrem úžasnej Vivien Leigh ako Blanche DuBouis. Pozerať sa na ňu veru dá, ale nie len to. Keď otvorí ústa, stojí to za to. Jej reč (odporúčam originál), poézia, rozprávkovosť a zasnívanosť akoby z oka vypadla Susan (Katharine Hepburn) v Leopardej žene. Len kvôli nej má toto dielo zmysel. Stvoriť takúto postavu je skutočným Williamsovým majstrovstvom.

Všetko snáď bolo povedané. Mnohé efekty sú naozaj prekvapivé, zaujímavé je aj prostredie vtedajšieho anglického vidieka. Škoda, že tomu aj tak niečo chýba. Počiatočná nevýrazná atmosféra, žiadne silné momenty a rozporuplné herecké výkony. Našiel som kolorizované.