Dedincan

V Tančiarni svoj obraz v podobe niektorého z hercov nájde snáď každý. Keď ľahkej a úsmevnej prvej tretine dochádza dych, v deji nastúpi čas vojny s neistotou, strachom a útrapami, ktoré prináša. Po nej sa však opatrne ľudia opäť začnú stretávať na tanečnom parkete.

Šedý originál som nevidel, ale približnú predstavu už mám. V zásade platí, že ak máte chuť na totálnu hovadinu, treba hľadať Marlona Wayansa. Fajn materiál pre bežného pubertiaka.

Príbeh o miestnej legende, poslednom majáku na svete, ktorý svieti vďaka kerozínu a najmä sympatickej a hrdej miestnej komunite v symbolickom Meste Nádeje - Hope Town. Dozvedáme sa majákové príbehy, napríklad ten, ako maják prežil ničivý hurikán Dorian. Jeffery vie, ako tomu podkúriť, kerozínové svetelné vzplanutie je naozaj pôsobivé. Vďaka tomuto dokumentu som sa konečne dozvedel, čo to kerozín vlastne je. Celkom príjemný, aj keď pomalšie ubiehajúci lokálny dokument (holt, žáner nepustí).

Ak hľadáte diel s bitkou riaditeľa s jeleňom, je to tento. Okrem toho tu je aj psychologická dráma so švábom a stanovačka s varením kari.

Nad tým, čo si pozriem k Veľkopiatočnému obedu som dlho nerozmýšľal. Voľba padla na tento polokrátky dokument o ryži. Možno v ňom vidieť pestovateľov, predajcov či reštauratérov a ich vzťah k tejto komodite. Našiel som ho v dvadsaťpäťminútovej verziii (francúzština). Film celkom odsýpal, ako oddychovka, prečo nie. Prekvapili ma záverečné titulky už tých cca. 7 minút pred koncom, avšak skončili a film pokračoval ďalej. V druhých (naozaj záverečných) titulkoch sa objavila aj vlajka Európskej únie. Holt, koľko filmov tvoríme, ani o tom nevieme. Pozeralo sa to fajn, ale keďže som tomu v podstate nerozumel a do problematiky hlbšie nevidím, dávam len za tri.

Pri úvodnej časti som naozaj netušil, pre aké publikum je to vlastne vytvorené. Teraz sa už zdá, že asi pre pubertiakov, ale aspoň čiastočne to môže slúžiť na dlhé chvíle aj odrastencom. Prvý diel bol od úvodu viditeľnejšie vtipnejší. Mám dojem, že som v hodnotení príliš jemný, ale štyri hviezdy som dal už aj väčším hovadinám.

Donedávna som z anime poznal akurát Pokémona, aj to len pomerne okrajovo. Cez víkend som sa však náhodou dostal na festival Anime show, kde sa mi tento svet trochu priblížil. Doteraz mu však nerozumiem, obzvlášť, keď jednou z dvoch prednášok, ktoré som si na tomto podujatí vybral, boli práve anime na hlavu padnuté. Z tohto seriáliku bola premietnutá zrejme legendárna scéna súboja jeleňa s pánom riaditeľom, musím uznať, že naozaj slušný bizár. Tak reku, dám tomu šancu. Nultý diel ma však nijako neohúril, pousmial som sa možno raz - pri nápade trojpodlažnej postele v závere. Uvidíme, ako sa to rozvinie.

Holt, jar je tu, tak prečo by nie, pre zmenu, niečo svetoznáme s top filmovým párom a nádejou určitej šteklivosti. Treba však uznať, že v prvom rade sa jedná o mimoriadne napínavý triler. Napriek nadpriemernej stopáži sa nedá povedať, že by sa vo filme nachádzala zbytočná "vata". Príbeh ubiehal strhujúco, jednoduché, ale účinné hudobné podfarbenie v závere dodalo dramatickým scénam potrebnú atmosféru. No a potom zrazu skončil. Pol hoďka pre dopovedanie niektorých súvislostí by sa asi zniesť dala, v každom prípade, myseľ dostala zabrať tak či tak. Holt, jar je tu a čo najskôr treba vykonať niečo veľmi dôležitého.

Na putovaní filmovým svetom som aktuálne zavítal do Austrálie. Čo už narobím, téma prišla, aká prišla. Potešili neopozeraní herci a realistickejšie tempo a príbehy. Napriek tomu to nebola nuda, občas sa dalo aj zasmiať, podarený bol najmä posledný pár, pri ktorom romantika a vtip naozaj nechýbali. Fajn pozeranie.

K tomuto sa nedá nič extra povedať, akurát možno pochváliť herecké obsadenie, pre Carella sú podobné role ako uliate. Film naplnil svoju hlavnú myšlienku, hlavný hrdina sa dočkal súlože.