Zatracená práce

Nemám v zásade problém s tým, že chce niekto poukázať na zvrhlosti, ktoré sa v Rusku dejú s tými, čo sú kategoricky proti systému. Problém mám s tým, že tí čo híkajú nad tým, čo sa tam deje, nemajú problém akceptovať to isté u nás, len v opačnom garde, ako napríklad médiá, ktoré majú odlišný názor ako mainstreamový prúd. No a to je v prípade zásad dodržiavania hodnôt demokracie obrovský problém .. (13.08.2023)

Dokument mapujúci históriu televízie Dožď a nezávislého televízneho spravodajstva v Rusku. Hlavnou postavou je však zakladateľka TV Dožď Natalia Sindějevová. Takže okrem udalostí okolo TV a diania v Rusku s ktorými sú späté sa dozvieme veľa o jej súkromných plánoch a emóciách. Nejde sa veľmi do hĺbky ale všetky podstatné informácia sú zahrnuté. 70% (20.10.2023)

Je to depresivně aktuální. Krichevskaja je pozorovatel na správném místě. Nejzajímavějšínčást filmu je vývoj aktivismu ženy, která jen chce vlastnit TV stanici pro zábavu. Ale její rozvíjející se konflikt s Putinovou administrativou , chyby které postupně  dělá a jiskry  v jejích očích postavit se útlaku ukazuje na silné poselství tohoto filmu je důležité se angažovat v politice. (04.12.2023)

Téměř dramatický příběh, zcela zanedbatelné skupinky (jak ostatně přiznává hlavní hrdinka) nepřátel ruské vlády. Oslava téhle dvouset-tisíciny ruského národa dala bezesporu Britsko-Německým dokumentaristům fušku a za to dávám jednu hvězdu. Televize DOST získala šedesát tisíc abonentů, což je na ruské poměry tak jeden moskevský blok domů a uplést z toho ho*na bič, se prostě nemohlo podařit. Asi něco jako když komančové udělali kdysi z Magora Jirouse mediální mezinárodní hvězdu českého odboje. (07.04.2022)

Od dokumentu som čakal oveľa viac, nejaké šokujúce informácie, ale čo je na tom prekvapivé, že nám jedna pani oznamuje, ako sú v Rusku neslobodné médiá a že Putin bude vládnuť nadosmrti? Veď to všetko akosi vieme aj očakávame, hoci niektoré pravdovravné mainstreamové médiá už informovali o dvojníkoch až trojníkoch Putina, sedemnásobnú rakovinu a dokonca písali aj úmrtné listy. Je jasné, že v tomto autoritatívnom režime žiadna novinárska sloboda nikdy nebude a ak si myslí niekto, že to zmení sťažovaním sa na západe, tak to robí len s cieľom publicity, pretože sám vie, že to by sa musel zmeniť režim sám, čo je v Rusku už snáď od čias Zlatej hordy prakticky nemožné. Menia sa tváre, vlajky a názvy, ale vždy to bola krajina založená na silnej ruke a silná ruka kritiku nepotrebuje. Toť Rusko a teraz by sme mohli natočiť dokument o tom, ako fungujú naše demokratické médiá, kto ich financuje, aké záujmy hája a či sú motivovaní ozaj len tou obranou demokracie, prečo sa ale potom v demokracii môže zaviesť cenzúra a bezdôvodne vypínať určité médiá, ako je možné, že v hlavnom spravodajstve nemajú problém označiť ľudí za dezolátov, prečo si novinári myslia, že môžu o určite skupine obyvateľstva hovoriť, že budú kvičať ako na bitúnku, alebo že sú svine vo vnútri ľudských bytostí. A keď toto vyriešime, potom sa môžeme zadúšať, že aká nesloboda je v Rusku. (27.11.2023)