Médium

Včera jsem si užil hororový zájezd do Indonésie a dnes se mě pokusili vybubat v Thajsku (vysvětlení pro zmatené, ale nadšené sex turisty: bubáním míním strašení, při němž se pod případnými ultrakrátkými sukénkami neskrývá záludný twist). Přestože nemám ve svém rodokmenu žádné Asiaty, jsem asi v určitých ohledech naladěn na jejich vlnovou délku, protože mě jejich hororové snímky velmi často baví. Dnešní děsivosti byly sice z úplně jiného soudku než ty včerejší, ale to vůbec nehrálo roli. Jedno měly totiž oba filmy společné; disponovaly dokonale propracovanou atmosférou. Dnešní zážitek byl trochu jiný, protože jsem se ani jednou nelekl, což bylo způsobeno tím, že thajští tvůrci vytvářeli děs jiným způsobem, ale ten zvláštní pocit, který ve mně snímek zanechal, si vychutnávám ještě teď, když píšu tento komentář/recenzi. Zvláštní je to, že jsem si nikdy příliš neoblíbil filmy typu The Blair Witch Project (1999), tentokrát mi ale tento styl natáčení vůbec nevadil. No, za mě šlo o velmi zdařilé pásmo pohyblivých obrázků, které mi znovu dokázalo, že se na asijské filmaře mohu v tomto ohledu spolehnout. / Poučení: Před zlými duchy tě neochrání ani Úřad práce. (05.10.2022)

Prehnaná dĺžka nevadila, vynahradzuje ju atmosférickosť a exotickosť to ešte znásobuje. Klasicky to kazia len nelogickosti pri narábaní s found footage formátom (ktorý mám osobne rád, ale tomuto by slušilo klasické rozprávanie). V druhej polovici sa pridá ešte niekoľko scenáristických kiksov taktiež logického charakteru (scény v domácej opatere), ale štyri hviezdy tomu nechám, pretože tá atmosféra je luxus a ku koncu sa tam dejú fakt husté halušky. Len to treba brať s rezervou, pretože je to blbosť, ako asi všetky Pisanthanakunove filmy. (02.04.2023)

Najlepší thajský hororový režisér Banjong Pisanthanakun (niežeby tá konkurencia bola v Thajsku akokoľvek veľká) sa po 8 rokoch vrátil k žánru horor a moje očakávania boli vskutku obrovské. Čo iného čakať od režiséra aj mimo Thajska kultových snímkov ako Shutter alebo môj obľúbený Alone. Namiesto klasickej thajskej duchariny však tentoraz dostávame possession horror natočený ako found footage ... a za seba musím povedať, že som čakal rozhodne viac. Prostredie thajských pralesov síce dokáže stále zaujať, no najväčším problémom tu je prestrelená 130 minútová stopáž. Áno, to čo sa deje v The Medium poslednú pol hodinu sú skutočne výživné hororové jatka, ktoré dajú spomenúť na to najlepšie čo sa v tomto hororovom subžánri urodilo. Je to napínavé, odrazu to dostane správne temnú atmosféru, slušné gore, a kto sa bojí označenia found footage, tak nemusí, pretože pri tomto filme si len málokedy spomenie, že sa vlastne jedná o found footage. Film túto formu využíva výhrade iba k tomu, aby mohol do diania zapojiť aj kameramanov, inak je prehľadný, profesionálne natočený a vyhýbajú sa mu všetky neduhy found footage filmov ako roztrasená, rozostrená kamera a neprehľadné zábery. Avšak čo z toho, keď k záverečnému hororovému infernu sa divák musí dopracovať 100 minútami skrz naskrz priemerného diania, kde obzvlášť prvá hodina je nezáživné, až útrapné sledovanie thajskej dievčiny, ktorá občas divne menštruuje, občas sa podivne chová, ale celé by to išlo zostrihať do 10 min. scén než tejto zbytočnej dlhej expozície, ktorá neponúkne ani nič zaujímavé, ani nevybuduje vzťah k žiadnej z postáv. Následujúca pol hodina síce prinesie klasické scény nočného videnia kamery, kde je všetko štandardne zafarbené do zelena, ale tam si zase dáva logika pridlhú dovolenku (svoju posadnutú, evidentne šialenú dcéru nechám po dome voľne pobehovať dlhých 7 dní? Nevadí, že mi uvarí psa a unesie dieťa?!). Pokiaľ sa však po tomto divák prepracuje až k spomínanej záverečnej pol hodinke, tento horor sa mu náležite odmení ako som písal vyššie. No nemôžem sa zbaviť dojmu, že v prípade Medium mal režisér až príliš prehnané ambície a film svoju 130 minútovú stopáž nijako neobháji. Toto totiž nie je žiaden hororový epos s prepracovaným dejom hodný takejto dĺžky, ale obyčajný possession found footage akých sa už urodili stovky. A tento je výnimočný iba prostredím a zasadením do akejsi thajskej dediny. Mať to štandardných 90 minút, je to rozhodne intenzívnejšie a atmosférickejšie. Kvôli záveru by som rád s hodnotením išiel vyššie, ale jednoducho nemôžem. Fakt je ten, že v predošlým minútach ponúka The Medium iba čisto priemerné (medium?) strašenie. CELKOVO: 6/10 (20.09.2021)

Akože dokument o akože šamanoch. V Thajsku je asi normálne, že každý škrieka, kvíka, vrčí, podivne sa natriasa a zbiera odpadky, ktoré si potom pekne zavesí na stenu, prípadne na hlavu. A celkovo im tam všetkým slušne drbalo. Asi to mali z toho psieho mäsa. Nakoniec sa z nich všetkých stali akýsi besní psi, ktorí sa zrejme chceli pomstiť ľuďom za to, že ich zožrali. (30.10.2021)

Šamanské rituály a snaha o exorcizmus v zapadnutej thajskej dedinke, kde mladé dievča posadol démon, a zatiaľ čo sa film rozbieha pomaly a vyše hodinu vykresľuje stupňujúcu sa agresivitu hlavnej hrdinky, v záverečných minútach teda neostane kameň na kameni a zvrtne sa to vo fajnový akčný masaker. Pomaly mi to pripomínalo REC v ázijskom štýle. V amerických hororoch to funguje jednoducho: Príde priblblý farárik s krížmi a svätenou vodou, šup šup, a démon je väčšinou fuč. Lenže keď niekoho posadne taký poriadne nasraný thajský, až také ľahké to nebude, a aspoň sa presvedčíme, že všetky rituály sú úplne na prd. Povedzme, že sa povznesiem nad nejakými nelogickosťami typu “nechajme holčinu kľudne behať po dome s kamerami, nech nám unesie decko či zožerie psa, však nič hrozné sa nedeje“, lebo v Ázii tento rok dokopy nič nevzniklo a okrem veľmi nádejného „The Sadness“ vlastne ani nič neočakávam. Technická stránka je ale rozhodne brilantná, film navyše dokáže upútať pekným prostredím a stále intenzívnejším napätím. Nezvyknem fandiť hororom dlhším ako dve hodiny, ale pokiaľ má stále čo ponúknuť a dokonca mám pocit, že ubehol celkom rýchlo, nemám dôvod sa sťažovať. (19.09.2021)