Režie:
Šúhei MoritaScénář:
Einošin ItóKamera:
Kacufumi SatóHudba:
Jutaka JamadaHrají:
Mamoru Mijano, Sumire Morohoši, Kana Hanazawa, Tošijuki Tojonaga, Takahiro Sakurai, Júiči Nakamura, Anri Kacu, Júki Fudžiwara, Šó Hajami, Kazuhiko Inoue (více)VOD (1)
Epizody(12)
Obsahy(1)
Vášnivý čitateľ Ken Kaneki žije v Tokyu, kde sa medzi ľudmi potulujú aj "ghoulovia", ktorí na prvý pohľad vyzerajú ako ľudia, čo využívajú k získaniu potravy. Kaneki na to doplatí, keď sa zamiluje do dievčaťa, ktoré je ghoul, hoci on jej skutočnú identitu nepozná. Odhalí ju až v momente, keď ho dievča napadne a pokúsi sa ho zjesť, pretože ghoulovia sa živia na ľudoch a potrava, ktorou sa živia ľudia, im príde nechutná. Avšak zhodou okolností sa stane, že to ona v dôsledku nepozornosti neprežije a lekári sa pokúsia Kanekimu zachrániť život. Aby Kaneki prežil, musia mu voperovať orgány toho dievčaťa. Operácia Kanekiho navždy zmení a vyvolá v ňom nezvyčajné reakcie, ako napríklad nechuť k ľudskému jedlu... (Chinese Ashio)
(více)Videa (2)
Recenze (58)
Šuhaj natočil seriál ktorý stojí za hovno. Hlavný hrdina je uplakaný sráč. Kopec postáb sa chová nelogicky. Až pričasto som sa pýtal sám seba, čo som komu urobil, že to musím pozerať. Každý tu vrieska, preháňa, reve, hádže sa o zem. Katastrofa. Pritom nápad je zaujímavý a na ghoulov v Tokiu som sa tešil. To som ešte ale nevedel, že budú "guilt free". Japonci ešte aj zo zombíkov vedia spraviť gayov. A niektoré scény museli byť robené na LSD, lebo zdraví človek by to nevyprodukoval. ()
Prečo toto anime má hlavne dobré začiatky a konce? Moja prvá veta platí aj pre prvú aj druhú sezónu. Prečo sa hneď na toto sťažujem? No lebo keď sa pozerám na anime ako celok nie je tak dobré a keď sa pozriem na konce či začiatky tak tie boli najlepšie. Potom celkový pocit z anime je iný pretože koniec ho upravuje smerom hore. A prvá sezóna mala fakt epické finále a to sa mi páčilo najviac zo všetkého. Je to hlavne škoda pretože Tokyo Ghoul má potenciál a nie je bohužiaľ naplno využitý. Prejdem teraz na hodnotenie prvej sezóny. Súboje sú veľmi kvalitné a dostatočne rozpohybované. Animácia je veľmi pekná a občas aj krásna. Mne osobne sa opening nepáčil, ale to je vec vkusu a ending je lepší. Čo sa týka vyvrcholenia sú v Tokyo Ghoul prvej sezóne v podstate dve. Prvé vyvrcholenie je približne v polovici prvej sezóny a druhé na konci. Charakterov je v anime príliš veľa a niektoré dostávajú hĺbku až v druhej sezóne. Mňa zaujala najprv postava Kamishiro Rize, ale no bohužiaľ viete čo sa stalo ďalej. Kaneki je väčšinou riadne otravný a na to aby ho človek pochopil potrebuje celých dvanásť dielov. Veľká zmena sa stane v podstate na konci prvej sezóny, kde pre mňa nepochopiteľne prichádza úžasná pasáž, ktorá ide do hĺbky myšlienok hlavného hrdinu. Táto konečná pasáž mňa veľmi potešila a niečo takéto mávajú tie kvalitnejšie anime. Zaujímavé je, že sa zas hráme v tomto anime na rodinku Kaneki je manžel, Touka je manželka a Hinami je ich dieťa. Ja to samozrejme zveličujem a nie je tomu úplne tak (v druhej sezóne to vôbec už tak nie je). Tvorcovia podľa mňa prestrelili s hrdinom Shuu Tsukiyama a to viac úchylnú postavu som už dávno nevidel (pripomína Hisoku z Hunter x Hunter, ale ten bol "úchylný na boj"). Tokyo Ghoul má proste málo dielov na to aby ukázal všetky tie úžasné postavy a napríklad Hide, ktorý je nesmierne dôležitý, až kľúčový pre príbeh sa v anime vyskytuje minimálne. Celý Tokyo Ghoul (prvá + druhá sezóna keby majú spolu) by zrejme potreboval minimálne päťdesiat dielov aby naplnil svoj potenciál. Spokojný teda nie som, ale posledná pasáž (koniec) prvej sezóny zachraňuje toto anime od nižšieho hodnotenia. Pokračujte na Tokyo Ghoul A. ()
Veľmi dobré anime, hoci vedel by som si ho predstaviť aj menej šialene japonské. Charaktery ako Kaneki a Touka si človek musí obľúbiť a prežívať s nimi celý dej. Spoiler: V prvej sérii vnikneme do sveta ghúlov a obľúbime si ich. Je to asi najlepšia štvrtina seriálu. V druhej sérii sa najmä bojuje, sú v nej silné akčné scény, ktoré nás dovedú do tretej série, ktorá má zvláštny noir feeling, v deji sa posúva o pár rokov ďalej a mali by sme chcieť opäť začať fandiť ľuďom. Ak rozdelíme tretiu sériu na dve, posledných dvanásť dielov sa opäť vraciame na vlnu prvej série, kde sa všetko spája, prepletá a uzatvára. Škoda len, že pribúdajú monštrá, ktoré mi v úvode anime vôbec nechýbali, a že väčšina z tých, o ktorých sme mali dojem, že už zomreli, sa záhadne znovu objaví. Najmä za tieto dva fakty a takpovediac prvú polku tretej série to nie je odo mňa 100%. ()
Někdy klasicky vystavěná cesta outsidera ke schopnostem, jindy vyprávěnka ze života, pak zase akční řež, komedie, filozofie a v neposlední řadě až zarážející množství krve nebo otevřenosti. Jsem moc rád, že jsou osudy Kanekiho a jeho přátel i nepřátel nečekaně vystavěné, efektní a pokaždé, když jsem si myslel, že už mám jejich žánr a záměr prohlédnutý, přišel další překvapivý úhyb. Málokdy se povede koktejl tolika přísad namíchat s univerzální chuťovou dohrou pro každého. ()
Galerie (412)
Photo © Tokyo MX
Zajímavosti (3)
- Při scéně, kde Gurmán Shuu Tsukiyama přemýšlí o tom, jak sní Kanekiho, poslouchá 9. Symfonii e moll Antonína Dvořáka – Z Nového Světa op. 95 (jajo161)
Som človek? Som ghoul? Do ktorého sveta patrím? Čoho všetkého som schopný? Ďalšie anime, ktoré brnká na existencionálnu strunu a otázku bytia vo fantazijnom svete, do ktorého sa hrdina-nehrdina (morálne dilemy a rozhodnutia servírované tvorcami sa ho snažia postaviť do nečiernobieleho svetla) znenazdajky prepadá. Cesta od zaujímavého originu hlavnej postavy (iste, našli by sa filmy, ktoré obsahujú niečo podobné, ale momentálne ich v pamäti lovím márne), ktorý dopĺňajú halucinácie a vydarená psycho atmosféra, vedie neznámo kam a je lemovaná všednými archetypmi (hrdina - málovravný outsider a melancholik, ukecaný kamarát, mentorský barman ecetera ecetera) a miernou predvídateľnosťou, čo je trochu na škodu, ale nebráni príjemnému žánrovému zážitku. Absencia školského prostredia naopak na škodu rozhodne nie je (i keď isté indície naznačujú, že to tak dlho nezostane), o to viac poteší nezriedkavá prítomnosť mrazivých, resp. humorne-mrazivých momentov (tie krvavé chvíľky s temnými úškľabkami som si neskutočne užíval). Aj hra s vizuálom počas psychedelických halucinogénnych vízií je príjemným osviežením. Občas je vidieť, že si musia tvorcovia vypomáhať scenáristickými barličkami ako zo šablóny pre instantné použitie ("náhodné" stretnutia a udalosti) a miera pátosu je na tradičných hodnotách, ale nie je to nič, čo by bránilo v ľahkej stráviteľnosti dynamického deja. Hierarchia sveta ghoulov sa črtá na horizonte, uvidíme, či dôjde k prehĺbeniu. Nádych prvej epizódy sa síce neskôr vytráca, ale ako diváka si ma stabilne udržiava. Ergo, veľmi, veľmi opatrná, ale zatiaľ spokojnosť. Neoslní, ale zabaví - i keď skôr ako oddychová séria. Uvidíme, čo ďalej. Prvé tri epizódy: 70% Pozn.: Nevykráda sa tu trochu hudobne prvý OP Psycho Pass? Úprava: Takže je to rovnakým interprétom. ////////// Nie som si istý, kde presne nastal zlom, ale zakrátko po začiatku sa začali moje akékoľvek ďalšie očakávania vytrácať rýchlejšie ako Rus po dvanástej vodke. Vo výsledku som sa síce teda nijakého zabŕdnutia do školského prostredia ani komédie nedočkal - avšak ani návratu k motívom načrtnutým v úvode seriálu, ani hlbšiemu rozpracovaniu postáv ale práve naopak - v deji sa čím ďalej začali množiť chyby, nevysvetliteľné divy a nechcene vtipné momenty, ktoré dokonale podrážajú nohy akýmkoľvek snahám o aké-také temné pojatie a atmosféru. Vyraďovanie postáv preberá účinný systém z Walking Dead dohnaný do extrému - náš hrdina niekoho stretne, následne táto postava prejaví zaujímavú vlastnosť a nakoniec je zabitá skôr, než si k nej dokážeme vytvoriť akýkoľvek vzťah (nezriedka hneď v prvej epizóde, kde sa objaví); a pretože u tých s dlhšou trvanlivosťou zväčša to niečo zaujímavé absentuje, mení sa sledovanie zo zábavného na čakanie na smrť ďalšieho vyvoleného hracou kockou scenáristickej náhody... teda logiky. A zavinené je to skutočne pretrvávajúcou povrchnou zameniteľnosťou nerozvinutých archetypov, z ktorých mnohé postupom času začínajú byť nudné. Animácia tiež nie je prostá vád a do očí bijúca cenzúra jej nepomáha, i keď si nie som istý, či by to vo výsledku bez nej nebolo ešte komickejšie. A to, čo predvádzajú scenáristi v posledných 3-4 epizódach je až neuveriteľné, akoby sa snažili všetko vyhodiť oknom. Navyše je to utnuté tak hlúpo, až to bolí. Na druhú stranu, spočiatku ma to zaujalo a vydržal som bez problémov až do konca. Možno trochu nadhodnocujem, ale ešte si nie som úplne istý, či ho rovno zavrhnem alebo mu ešte dám šancu. Moje zmiešané pocity mi nedovoľujú jednoznačne hodnotiť. Zatiaľ na hrane, keď sa mi to rozleží v hlave, možno znížim. 1. séria: 40 - 50% () (méně) (více)