Tri gaštanové kone

Vo filme o Milanovi Čorbovi je spomínané, ako sa snažil v troch gaštanových koňoch vyhnúť slovenskému folklóru a upriamiť pozornosť na skutočné odevy, aké sa vtedy nosili. Dosiahnuť dojem realistickosti prostredia sa myslím podarilo. Slabšie je to už so scenárom. Máme tu jednu dievčinu, ktorá je celý čas pasívna a častokrát leží na lôžku ako keby mala umrieť, pričom len niečo robila v stajni, alebo sa pobila s mužom. Všetci sú z nej ale úplne mimo. Ako keby situáciu lepšie ako ľudia chápali kone, ktoré ale nemôžu hovoriť, iba fučať a kopať. Keď farár hovorí o mladej žene, že by bolo najlepšie, keby umrela, asi by som mu na mieste oboch hlavných mužských predstaviteľov minimálne vynadal. (11.11.2016)

Hádam by som udelila i viac hviezdičiek, no po prečítaní veľmi peknej, ba krásnej predlohy, ktorá sa doslova rozvíja pred očami, musím zákonite cítiť k tomuto filmu akúsi averziu : (do)jemný príbeh Magdaleninej a Petrovej lásky, ktorú symbolizujú tri gaštanové kone, sa mohol nakrútiť omnoho, omnoho lepšie a záživnejšie. I tak však treba vynachváliť obsadenie na čele s výborným Michalom Dočolomanským ( ktorému inému našemu hercovi by tak sadla rola milovníka) a Ivanom Rajniakom (07.06.2012)

Násilník alebo tulák, to je výber dievčaťa z dediny, pričom jej možno už vopred vybrali. Všade samé kone, nikto nespraví mimo domu ani krok peši. Tie kone dominujú každej scéne, príbeh je asi podľa predlohy trochu drsný, ale hlavne mi vadilo, aký je nelogický. Osudy sú komplikované hlavne preto, že si ich ľudia takými urobia svojimi zlými rozhodnutiami a potom sa všetci čudujú. Trochu sa ešte pamätám z povinneho čítania, ako som to nevedel stráviť. Poetické vsuvky nerušili, boli nevýrazné, horšie to bolo s kvalitou obrazu ako z predvojnového filmu. Schválne som si prvýkrát vybral svoj starý čitateľský denník, aby som si ujasnil dejové detaily, a naozaj je tento film nezvládnutý hlavne zo strany scenáristu Miroslava Kubíka. –––– Nemal si sa zeme púšťať. Vraví sa, že človek je len dovtedy človekom, kým si môže zastať na vlastnom. –––– Nebudeme hľadieť na to, čo bolo. Budeme hľadieť na to, čo teraz príde. (03.09.2015)

Film, který mne příjemně překvapil. Režisér nepotřeboval vyrobit tříhodinový spektákl, jak je v posledních letech zvykem, obejde se bez zbytečných gest a přemíry slov, všechno je úsporné, jednoduchými tahy, jak se na baladický příběh sluší. Dokonce i ta trocha patetičnosti navíc je snesitelná. A ten kousek, který filmu přece jenom chyběl do 5 *, přidávám za starosvětské vlastnosti hlavní hrdinky. (11.08.2014)

Zvláštny televízny film (najmä z pohľadu väčšinového diváka). Zhruba v jeho polovici sa končí dejová letargia, za ktorú môže miestami prehnaná snaha po umeleckosti. Dej je naznačený veľmi povrchne a kto nepozná osnovu novely, ten sa zrejme na chvíľu stratí. Oživenie prichádza, keď nastupujú Svätojánske slávnosti a s nimi spojené udalosti. Zrazu sa stráca aj "spaniachtivosť" a na rad prichádza niekoľko bravúrne natočených scén. Mladučký Mišo Dočolomanský sa pridŕžal scenára a rozprával najmenej, ako sa len dalo (nazvime to "eastwoodovským syndrómom"). Režisér Balaďa si s adaptáciou poradil po svojom. Nechal v nej veľký kus obrazotvornosti a kúsok lineárne jasného a miestami akčného deja. Výsledok stojí za povšimnutie. (18.11.2006)