Někdy v dubnu

Po Hoteli Rwanda je to druhý film o tejto genocíde čo som videl a o ktorej sa až tak veľa nehovorí. A opäť to bol film s vysokým hodnotením. Je iný ako Hotel Rwanda, ale veľmi vhodne dopĺňa trochu iný pohľad, oveľa viac z pohľadu obyčajného obyvateľa Rwandy.

Někdy v dubnu nemá taký spád ako ten najznámejší film HR, ale je zaujímavý práve tým pohľadom obyčajného občana a tiež sa mi zdá, že lepšie popisuje to čo sa stalo. A o to je tento film "strašnejší". Možno by bol tento film úplne dokonalý, keby sa začínal dejovo trochu skôr a ukázal aj príčiny toho, čo sa stalo. Ale to by boli potrebné aspoň 2 časti tv filmu v podobnom rozsahu. Dnes už je to samozrejme nereálne. Písať o tejto genocíde nechcem, pretože by som sa musel veľmi "škaredo" vyjadrovať. Žiaľ, môžem len konštatovať, že za 25 rokov sme sa ako ľudstvo vôbec neposunuli dopredu. Práve naopak, genocída je hrozbou aj v dnešnej dobe a môže byť ku Európe oveľa bližšie ako tá rwandská. Súčasné konflikty možno nedosahujú "parametre" genocídy, ale sú možno ešte viac zničujúce ako to, čo sa stalo vo Rwande. Tam sa po 10 rokoch spoločnosť s tým barbarstvom začala vyrovnávať. Dnešné konflikty ale ani po rokoch nekončia (Afganistan, Líbya, Sýria, Sudán, Jemen), ale sú stále živé a mocnosti tam alebo bojujú priamo, alebo podporujú teroristické a radikálne skupiny, ktoré bojujú za nich. De facto v spomínaných krajinách sú na tom ľudia ešte oveľa horšie, tam sa totiž ešte ani nezačala "obnova", tam žijú v permanentnom konflikte. Vôbec sa nedá povedať, že svet je od 1994teho bezpečnejší. Aj preto sú takéto filmy veľmi potrebné a musia ľudskú spoločnosť udržiavať bdelú stále viac.

A už sa mi sťahuje Streľba na psov, čo je tretím filmom o tejto udalosti. Je zaujímavé, že všetky tri filmy vznikli cca 9-10 rokov po tých strašných udalostiach.